Čo Pentagon nečakal? Na aký problém narazil na ukrajinskom bojisku?

Poukázal naň korešpondent agentúry RIA Novosti Andrej Koc. Tvrdí, že štáty NATO nestíhajú dopĺňať delostrelecké zásoby ukrajinskej armáde. A že podľa amerických novinárov je značný počet Západom dodaných diel už nebojaschopných, navyše, že Kyjev nemá na ne dostatok opravárenských kapacít.

Nedostatok zdrojov
Rusko a Ukrajina každý deň spotrebúvajú tisíce kusov delostreleckej munície všetkých kalibrov. Používajú ich na ničenie rôznych cieľov: na vojenské kolóny, na miesta dislokácie vojsk, na palebné postavenia (palposty), na štáby i poľné opevnenia. A nech sa to zdá akokoľvek podivné, hoci sa na jeseň minulého roka bojová aktivita vojsk kvôli počasiu znížila, intenzita delostreleckej paľby, naopak, vzrástla.
V ukrajinských vojskách sa už na jar sťažovali na nedostatok munície a tak im Západ pomohol. Štáty NATO už predtým dodali Kyjevu do 350 húfnic 155 a 105 mm kalibrov. Hlavne tie OSU používa.

List The New York Times však píše, že približne tretina z týchto diel je už nefunkčná. Najviac sa vraj kazia americké M777, ktoré dostali na Donbase prezývku „Tri sekery“ (Už sme o nich písali – vmi.). Problémy sú aj s francúzskymi samochodkami Caesar a s nemeckými PZH2000. Všetky majú 155 mm kaliber.

„Naše oddiely na zber trofejí študovali tieto zničené delá,“ tvrdí dôstojník 1. armádneho zboru DĽR s volačkou Klim. „Väčšina má opotrebované závery a hlavne. Veľmi je vidieť, že ich konštruovali nie na veľkú vojnu, ale skôr na konflikty malej a strednej intenzity. ´Tri sekery´ prijali do výzbroje relatívne nedávno, v roku 2005. USA vtedy bojovali v Iraku a Afganistane. Na tamojšie bojiská boli ideálne.“
Slušne sa predstavili aj na Ukrajine, dodáva donecký vojak. Lenže kvôli konštrukčným osobitostiam sú pomerne menej spoľahlivé, ak ich porovnáme s delami 152 mm kalibru, takými, ako je Msta-S, Msta-B a Gyacint, ktoré má vo výzbroji ruská armáda. Západné delá zaostávajú dokonca aj za našimi starobylými húfnicami D-20.

Rôznovrstvová nomenklatúra
Potvrdzuje to aj americká tlač. Autori článku v NYT uvádzajú, že taká hustota delostreleckej paľby, aká je na Ukrajine, sa v Európe nevyskytla od Druhej svetovej vojny. OSU za jeden deň vypália od dvoch do štyritisíc granátov. Často pália na maximálnu vzdialenosť – čo si vyžaduje nabíjať húfnice s maximálnou dávkou prachu. No a to sa, samozrejme, musí prejaviť na opotrebovaní hlavne i celého mechanizmu.
„Jeden deň bojov na Ukrajine sa rovná mesiacu, alebo ešte dlhšie, bojov v Afganistane,“ cituje The New York Times pomocníčku generálneho tajomníka NATO pre vojenské nákupy Kamillu Grande.

Situáciu komplikuje aj rôznovrstvová nomenklatúra 155 mm granátov. Každý štát má svoju vlastnú technológiu, munícia je vyrábaná pre konkrétny druh zbrane a aj podmienok, v akých bude strieľaná. Americký granát sa preto výrazne líši od talianskeho či nemeckého.
Toto však vojakov momentálne netrápi, použijú to, čo im dovezú do palpostov. Navyše, analytici poukazujú aj na súčasnú prax, že Kyjevu sa v prvom rade dodáva to, čo už dávno leží v skladoch, resp. čo má byť už takmer odpísané. Preto môže niektorý granát vybuchnúť pri výstrele rovno v hlavni.

Problémy s opravami
Vymeniť v poľných podmienkach opotrebovanú 6-metrovú hlaveň o hmotnosti stovák kilogramov je úloha vskutku nejednoduchá. V západných delách sa používa titán, čo predražuje použitie. O to viac na Ukrajine, kde je obranný priemysel postavený hlavne na sovietskej technike.

Preto sú opotrebované delá odvážané za hranice, predovšetkým do Poľska. Tam fungujú opravárne európskeho velenia Pentagonu.
Navyše ani zásoby 155-mm granátov nemajú spojenci Kyjeva nevyčerpateľné. Vo Washingtone sa už začína hovoriť o ich deficite, pretože ide o základný kaliber hlavňového delostrelectva NATO. Noviny The Wall Street Journal oznámili, že USA plánujú nakúpiť v Južnej Kórei pre Ukrajinu najmenej stotisíc takých granátov. Podľa amerického velenia toto množstvo vraj vystačí na niekoľko týždňov aktívnych bojov.

Otázka dodávok zbraní a munície pre Ukrajinu nie je vo všetkom hladká, sú chvíle, že vyvoláva spory medzi spojencami. Napríklad, Taliansko a Švajčiarsko sa vzdali poskytovania vojenskej pomoci. K tomu okolo 20 štátov už oznámilo vyčerpanie svojich zdrojov. No a to môže, spolu s logistickými komplikáciami, čoskoro vyvolať nemálo nepríjemností.

Vladimír Mikunda armadnymagazin.sk