Tolstoj o rastlinnej strave

Jeden z najväčších svetových spisovateľov, Lev Tolstoj, poznamenal: „Moja každodenná strava pozostáva hlavne z ovsených vločiek, ktoré jem dvakrát denne s chlebom z pšeničnej múky. Okrem toho na obed jem chudú kapustnicu alebo zemiakovú polievku, pohánkovú kašu alebo varené zemiaky, pijem kompót z jabĺk a sušených sliviek.

Občas obed nahradím jednou ovsenou kašou, ktorá tvorí základ môjho každodenného jedálnička. Môj zdravotný stav sa nezhoršil, ale výrazne sa zlepšil, odkedy sme s rodinou prestali používať mliečne výrobky, maslo, vajcia, ale aj kávu a cukor.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Lev Tolstoj sa stal vegetariánom vo veku 50 rokov. Prechod na vegetariánsku stravu súvisel so spisovateľovým dlhým hľadaním duchovného a filozofického zmyslu ľudského života. Lev Tolstoj vo svojom slávnom Vyznaní napísal: „Teraz mám všetko, čo sa zvyčajne chápe pod slovom blaho. Ale zrazu som si uvedomil, že nerozumiem, prečo to všetko potrebujem a prečo existujem.“ Počas tohto obdobia Leo Tolstoy napísal slávny román „Anna Karenina“, ktorý odrážal autorove úvahy o morálke a etike medziľudských vzťahov.

Rozhodujúcim impulzom pre konečný prechod na vegetariánstvo bol prípad, keď sa Lev Tolstoj stal nevedomým očitým svedkom zabíjania ošípaných.

Obraz tak zapôsobil na spisovateľa svojou divokosťou a krutosťou, že sa rozhodol ísť na bitúnok v Tule, aby znovu prežil tieto pocity. Tentoraz zabili krásneho mladého býka. Mäsiar zdvihol nôž nad krk býka a bodol. Býk padol na bok a kŕčovito bil labkami. Potom si naňho z druhej strany sadol ďalší mäsiar, sklonil hlavu býka k zemi a podrezal mu hrdlo. Tmavočervená krv sa vyliala ako z vedra. Prvý mäsiar začal sťahovať býka z kože. Vo veľkom tele býka stále pulzoval život a z očí mu stekali veľké slzy.

Tento hrozný obraz prinútil Leva Tolstého veľa prehodnotiť. Nemohol si dlho odpustiť, že nezabránil zabitiu býka a bol svedkom jeho smrti. Pre Leva Tolstého, ktorý bol vychovaný v duchu ruského pravoslávia, dostalo hlavné kresťanské prikázanie – „Nezabiješ“ – nový význam a zmysel.

Jedením živočíšneho mäsa sa ľudia nepriamo zapájajú do vraždy, čím prekračujú náboženskú, ale aj morálnu morálku. Ak ste morálny človek, musíte sa zbaviť zodpovednosti za zničenie živých bytostí – prestať jesť ich mäso.

Lev Tolstoj úplne opustil potraviny živočíšneho pôvodu a prešiel na vegánsku stravu.

Lev Tolstoj vo svojich tvorivých dielach vyjadruje myšlienku, že zmyslom a základným princípom vegetariánstva je absencia akéhokoľvek násilia. Tvrdí, že v každej spoločnosti bude svojvôľa existovať, pokiaľ sa zabíjanie zvierat nezastaví. Preto je vegánstvo hlavným spôsobom, ako zastaviť zlo, ktoré sa deje vo svete. Taktiež krutosť a nemilosrdnosť voči zvieratám je indikátorom nízkej úrovne kultúry a vedomia spoločnosti, ako aj neschopnosti cítiť a prežívať všetko živé.

Leo Tolstoy vo svojom článku „Prvý krok“ píše, že hlavným krokom k morálnemu a duchovnému zlepšeniu človeka je jeho zrieknutie sa akéhokoľvek násilia voči iným. Aby ste to dosiahli, stačí jesť rastlinnú stravu.

Počas 25 rokov svojho života Lev Tolstoj aktívne popularizoval myšlienky a princípy rastlinnej stravy v Rusku. Prispel k vytvoreniu a rozvoju časopisu s názvom „Vegetariánstvo“, v ktorom uverejňoval svoje články.

Lev Tolstoj pomáhal aj pri otváraní krčiem a hotelov s vegetariánskou kuchyňou, bol čestným členom vegetariánskych spoločností.

S tým všetkým je podľa Leva Tolstého vegetariánstvo len jednou zložkou ľudskej etiky a morálky. Morálny a duchovný rozvoj je možný len vtedy, keď sa človek zriekne všetkých rozmarov, ktorými obklopuje svoj život. To je predovšetkým nečinnosť a obžerstvo. V denníku Leva Tolstého je záznam o rozhodnutí napísať knihu s ostrým názvom – „Žranie“. V tomto vydaní chcel vyjadriť myšlienku nebezpečenstva prebytku vo všetkom, vrátane jedla. Táto nemiernosť znamená nedostatok rešpektu k tomu, čo nás obklopuje. Výsledkom takéhoto postoja je pocit agresivity a krutosti voči všetkému živému a voči svojmu druhu. Ak by človek nebol taký agresívny, verí Lev Tolstoj, a nezabil by to, čo mu príroda dáva, na svete by bola úplná harmónia a blahobyt.

Slovanský svet