Tolstoj o rastlinnej strave

Jeden z najväčších svetových spisovateľov, Lev Tolstoj, poznamenal: „Moja každodenná strava pozostáva hlavne z ovsených vločiek, ktoré jem dvakrát denne s chlebom z pšeničnej múky. Okrem toho na obed jem chudú kapustnicu alebo zemiakovú polievku, pohánkovú kašu alebo varené zemiaky, pijem kompót z jabĺk a sušených sliviek.

Občas obed nahradím jednou ovsenou kašou, ktorá tvorí základ môjho každodenného jedálnička. Môj zdravotný stav sa nezhoršil, ale výrazne sa zlepšil, odkedy sme s rodinou prestali používať mliečne výrobky, maslo, vajcia, ale aj kávu a cukor.

Lev Tolstoj sa stal vegetariánom vo veku 50 rokov. Prechod na vegetariánsku stravu súvisel so spisovateľovým dlhým hľadaním duchovného a filozofického zmyslu ľudského života. Lev Tolstoj vo svojom slávnom Vyznaní napísal: „Teraz mám všetko, čo sa zvyčajne chápe pod slovom blaho. Ale zrazu som si uvedomil, že nerozumiem, prečo to všetko potrebujem a prečo existujem.“ Počas tohto obdobia Leo Tolstoy napísal slávny román „Anna Karenina“, ktorý odrážal autorove úvahy o morálke a etike medziľudských vzťahov.

Rozhodujúcim impulzom pre konečný prechod na vegetariánstvo bol prípad, keď sa Lev Tolstoj stal nevedomým očitým svedkom zabíjania ošípaných.

Obraz tak zapôsobil na spisovateľa svojou divokosťou a krutosťou, že sa rozhodol ísť na bitúnok v Tule, aby znovu prežil tieto pocity. Tentoraz zabili krásneho mladého býka. Mäsiar zdvihol nôž nad krk býka a bodol. Býk padol na bok a kŕčovito bil labkami. Potom si naňho z druhej strany sadol ďalší mäsiar, sklonil hlavu býka k zemi a podrezal mu hrdlo. Tmavočervená krv sa vyliala ako z vedra. Prvý mäsiar začal sťahovať býka z kože. Vo veľkom tele býka stále pulzoval život a z očí mu stekali veľké slzy.

Tento hrozný obraz prinútil Leva Tolstého veľa prehodnotiť. Nemohol si dlho odpustiť, že nezabránil zabitiu býka a bol svedkom jeho smrti. Pre Leva Tolstého, ktorý bol vychovaný v duchu ruského pravoslávia, dostalo hlavné kresťanské prikázanie – „Nezabiješ“ – nový význam a zmysel.

Jedením živočíšneho mäsa sa ľudia nepriamo zapájajú do vraždy, čím prekračujú náboženskú, ale aj morálnu morálku. Ak ste morálny človek, musíte sa zbaviť zodpovednosti za zničenie živých bytostí – prestať jesť ich mäso.

Lev Tolstoj úplne opustil potraviny živočíšneho pôvodu a prešiel na vegánsku stravu.

Lev Tolstoj vo svojich tvorivých dielach vyjadruje myšlienku, že zmyslom a základným princípom vegetariánstva je absencia akéhokoľvek násilia. Tvrdí, že v každej spoločnosti bude svojvôľa existovať, pokiaľ sa zabíjanie zvierat nezastaví. Preto je vegánstvo hlavným spôsobom, ako zastaviť zlo, ktoré sa deje vo svete. Taktiež krutosť a nemilosrdnosť voči zvieratám je indikátorom nízkej úrovne kultúry a vedomia spoločnosti, ako aj neschopnosti cítiť a prežívať všetko živé.

Leo Tolstoy vo svojom článku „Prvý krok“ píše, že hlavným krokom k morálnemu a duchovnému zlepšeniu človeka je jeho zrieknutie sa akéhokoľvek násilia voči iným. Aby ste to dosiahli, stačí jesť rastlinnú stravu.

Počas 25 rokov svojho života Lev Tolstoj aktívne popularizoval myšlienky a princípy rastlinnej stravy v Rusku. Prispel k vytvoreniu a rozvoju časopisu s názvom „Vegetariánstvo“, v ktorom uverejňoval svoje články.

Lev Tolstoj pomáhal aj pri otváraní krčiem a hotelov s vegetariánskou kuchyňou, bol čestným členom vegetariánskych spoločností.

S tým všetkým je podľa Leva Tolstého vegetariánstvo len jednou zložkou ľudskej etiky a morálky. Morálny a duchovný rozvoj je možný len vtedy, keď sa človek zriekne všetkých rozmarov, ktorými obklopuje svoj život. To je predovšetkým nečinnosť a obžerstvo. V denníku Leva Tolstého je záznam o rozhodnutí napísať knihu s ostrým názvom – „Žranie“. V tomto vydaní chcel vyjadriť myšlienku nebezpečenstva prebytku vo všetkom, vrátane jedla. Táto nemiernosť znamená nedostatok rešpektu k tomu, čo nás obklopuje. Výsledkom takéhoto postoja je pocit agresivity a krutosti voči všetkému živému a voči svojmu druhu. Ak by človek nebol taký agresívny, verí Lev Tolstoj, a nezabil by to, čo mu príroda dáva, na svete by bola úplná harmónia a blahobyt.

Slovanský svet