Energetické strádanie v EÚ je čoraz nezmyselnejšie

Plány Európskej únie sa nenaplnili – nútené stiahnutie ruského uhlia z európskeho trhu nedokázalo poškodiť príjmy Ruska. Ruskí uhliari dokázali presmerovať dodávky do iných krajín a zarobiť viac aj napriek poskytnutiu zľavy. Prečo sa európske strádanie ukázalo ako nezmyselné?

Rusko bolo nútené stiahnuť sa z európskeho trhu s uhlím v auguste, keď EÚ uvalila embargo. Pre export sa to však neukázalo ako problém. Naopak, Rusko dosiahlo rekordné objemy dodávok uhlia do iných krajín. Rusko napríklad v októbri dodalo do zahraničia takmer 16,6 milióna ton. To je len mierne pod úrovňou júna, kedy bol dosiahnutý rekord od roku 2017.

Ide o údaje analytickej firmy „Kpler“, pričom nezahŕňajú export ruského uhlia po železnici, ktorý tiež vzrástol. Za prvých deväť mesiacov roku 2022 sa vývoz uhlia z Ďalekého východu prostredníctvom železnice zvýšil o 14% na 18 miliónov ton v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.

Čo pomohlo Rusku nahradiť európskeho klienta tak ľahko a bezbolestne?

Po prvé, celosvetový dopyt po uhlí ako celok vzrástol, pretože uhlie je lacnejšou alternatívou ako zemný plyn, ktorého ceny sú rekordne vysoké. Uhlie a plyn sú zároveň na rozdiel od ropy často vzájomne zameniteľné zdroje.

Po druhé, na pozadí energetickej krízy Európa „zabudla“ na environmentálnu agendu a zatvára oči pred tým, ako krajiny EÚ spaľujú čoraz viac uhlia. A prvýkrát za 30 rokov Spojené kráľovstvo dokonca umožnilo otvoriť novú uhoľnú baňu, aj keď pred rokom viedol Londýn iniciatívu na zníženie spotreby uhlia a na sociálnych sieťach agitoval za zatváranie uhoľných baní a zákaz spaľovania uhlia. V polovici roku 2021 sa v Európe začala „renesancia uhlia“, keď bol plyn, ktorý výrazne zdražel, nahradený uhlím a vykurovacím olejom. V roku 2021 vzrástla ťažba uhlia v Európe už o 18% a v roku 2022 vzrastie o viac ako tretinu. Európa preto teraz nemôže žiadnym spôsobom tlačiť na ázijské krajiny s environmentálnou agendou. V dôsledku toho Čína nielen ža začala nakupovať viac uhlia, ale tiež seriózne zvýšila svoju vlastnú ťažbu tohto typu paliva.

Tretí moment: V septembri EÚ objasnila presnejšie uplatňovanie uhoľného embarga. Mnohí prevádzkovatelia sa obávali, že Európania nielenže nebudú môcť kupovať ruské uhlie, ale ani ho prepravovať do iných krajín. Brusel však takýto krok neurobil: Európske spoločnosti môžu dodávať uhlie z Ruska do tretích krajín. Európania zaviedli takéto ústupky nie v záujme týchto tretích krajín. Toto sa považuje za priamy prínos pre Európanov. Ak by napríklad Čína nemala možnosť zvýšiť dovoz a vlastnú produkciu uhlia, potom by potrebovala viac plynu. A potom by na trhu nebolo „prebytkov“ LNG, pretože sa objavili okrem iného aj vďaka Číne, ktorá plyn čiastočne nahradila uhlím. Okrem toho, samozrejme, obmedzenia týkajúce sa covidu v Číne hrali do kariet EÚ, čo vo všeobecnosti znížilo čínsky „apetít“ po energetických zdrojoch.

Ďalším dôvodom úspechu ruského exportu uhlia je jeho cena. Podľa prvého podpredsedu vlády Andreja Belousova sú ruskí uhoľní ťažiari nútení dávať zľavu 50 – 60%, no aj v takýchto podmienkach zostávajú ziskoví, pretože uhlie, ako všetky energetické zdroje, tiež zdraželo.

Minulý týždeň v piatok malo uhlie na spotovom trhu v austrálskom prístave cenu viac ako 436 dolárov za tonu, čo je takmer trikrát viac ako presne pred rokom (index OPIS).

Vývoz uhlia z Ruska sa zároveň z hľadiska hodnoty štvornásobne zvýšil, poznamenáva Arťom Dejev, vedúci analytického oddelenia v „AMarkets“.

„Od júla tohto roku, teda pred nadobudnutím platnosti embarga, ruské spoločnosti výrazne zvýšili vývoz uhlia do ázijských krajín a takmer úplne nahradili európske objemy, ktoré vypadli. Čína zvýšila objednávky o 42%, India — o 60%. Celkovo sa export zvýšil o 2,8 milióna ton – to je takmer rovnaký objem, aký bol dodaný do EÚ. V októbri až novembri pokračoval trend rastu dodávok uhlia do Ázie,“ poznamenáva Arťom Dejev.

Rusko presmeruje všetky exportné toky uhlia hlavne do ázijských krajín – Indie a Číny, a tiež zvyšuje dodávky do Turecka a na Blízky východ, povedal Vladimir Černov, analytik „Freedom Finance Globalô.

„Európske krajiny znásobili svoj dovoz uhlia z Južnej Afriky a Kolumbie a snažia sa zvýšiť objemy z Austrálie. Uhlie z Kolumbie a Austrálie je pritom horšie ako ruská trieda „Kuzbass“, keďže má vyšší obsah síry, má horší vplyv na životné prostredie,“ dodáva Černov.

V skutočnosti by Rusko mohlo exportovať ešte viac uhlia do Ázie a zarobiť na ňom ešte viac. Existujú však infraštruktúrne a logistické obmedzenia.

Po prvé, je to pracovná vyťaženosť železnice. Rusko v skutočnosti potrebuje druhý BAM a Transsibír a úrady už v tomto smere pracujú. Rusko začína rozširovať tieto trasy.

Uhlie sa dodáva aj cez ruské hlbokomorské prístavy.

„Aj tu chýba primeraná infraštruktúra na zvýšenie dodávok: kapacita železnice, terminálov a prekladísk,“ poznamenáva Dejev.

Práce v tomto smere sa plánujú aj v najbližších rokoch.

Súčasní odberatelia ruského uhlia, ktorí ho odoberajú so zľavou, podľa jeho názoru trochu znížia objednávky.

„No nie príliš — uhlie z Ruska bude neustále smerovať do Ázie, ale kolísanie výnosov a ziskov spoločností už bude určované svetovými cenami surovín a veľkosťou zľavy na ruské produkty,“ poznamenáva Arťom Dejev.

Komplikáciu situácie s exportom nášho uhlia však vylúčiť nemôžeme.

„Západné krajiny naďalej diskutujú a zavádzajú nové obmedzenia a zákazy voči Ruskej federácii, vrátane tých, ktoré sa týkajú logistiky, poistenia nákladu, nákladnej dopravy atď. ešte nie je koniec,“ varuje Černov.

news-front