A teraz už pôjde do tuhého: buď bude rozpočet, alebo padne vláda

Už dávno na to všelikto upozorňuje: rozpočet je zákon roka, to hlasovanie rozhodne o tom, či menšinová vláda prežije alebo nie. Opozícia pritom svätosväte tvrdí, že na to hlasy nedá, ak nebude prísľub predčasných volieb. Patová situácia? A čo ak nie?

Komunálne voľby sú minulosťou, na obzore sú opäť parlamentné boje. Blíži sa pokračovanie 75. schôdze, kde by sa mohli diať zaujímavé veci. Predbežne je avizované na utorok 8. novembra, ale mohlo by byť aj skôr – už v stredu 2. novembra by sa malo ukázať, či je technický stav hlasovacieho zariadenia v parlamente vhodný na to, aby sa tam pokračovalo v schôdzi, a ak áno, schôdza by teoreticky mohla pokračovať už vo štvrtok.

Mohla, lenže… koalícia doposiaľ to zasadnutie odkladala všetkými možnými spôsobmi. Už predminulý týždeň sa malo konečne hlasovať o celom rade návrhov, medzi ktorými boli aj dosť ošemetné veci. Hlasovanie sa z nejasných dôvodov opäť odkladalo, až sa napokon presunulo na minulý týždeň. Vo štvrtok sa teda definitívne malo s celým tým obrovským balíkom návrhov pohnúť – a pre údajný hekerský útok z toho zase nebolo nič. Výsledkom boli všelijaké špekulácie, kto a prečo sa snaží oddialiť hlasovania, písali sme o tom tu:

Pravdepodobnosť, že sa od minulého týždňa podarilo dosiahnuť nejakú prekvapivú dohodu, ktorá by zmenila pomer síl a urobila z oficiálne menšinovej koalície opäť trochu väčšinovejšiu, nie je veľká, hoci vylúčiť sa to nedá. Otázka funkčnosti vládnej koalície začína byť čoraz aktuálnejšia s tým, ako sa blíži najdôležitejšie hlasovanie roka: hlasovanie o návrhu rozpočtu na rok 2023. Ešte pred jeseňou začal všelikto upozorňovať na skutočnosť, že toto bude uholný kameň, pri ktorom sa rozhodne, či koalícia bude vládnuť ďalej, alebo padne.

Ak by zákon o štátnom rozpočte nebol v Národnej rade schválený, Slovensko by muselo začať nasledujúci rok v rozpočtovom provizóriu. A o tom predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár v rozhovore pre TASR už 12. septembra povedal, že ak by nebol rozpočet schválený, prikloní sa k predčasným voľbám:

„Štátny rozpočet, to bude hraničná situácia, kde sa ukáže, či sa to dá ťahať ďalej, alebo nie. Ak neprijmeme štátny rozpočet, tak vtedy je naozaj korektné prísť pred ľudí a povedať, že musíme ísť do predčasných volieb, lebo nie sme vám schopní doručiť pomoc. Ak bude štátny rozpočet prijatý, tak vieme pomáhať rôznymi príplatkami, prídavkami, môžeme zvyšovať platy zamestnancov, robiť kompenzácie a pod. Ale v rozpočtovom provizóriu nie. Ja si neviem predstaviť, že by som sedel vo vláde, ktorá by nemohla doručovať pomoc, lebo nám neprešiel štátny rozpočet. A držať sa stoličky, aby sme ešte rok vydržali, lebo máme funkcie. Nie, ja na svojej stoličke nie som takto prilepený.“

Vtedy to vyzeralo ako jasná správa: buď bude rozpočet schválený, alebo Kollár a Sme rodina koalíciu položia. Najnovšie vyjadrenia šéfa OĽaNO Igora Matoviča v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike však vyzneli tak, že koalícia, čiže logicky vrátane hnutia Sme rodina, sa dohodla, že bude pokračovať aj v prípade, ak sa nepodarí schváliť štátny rozpočet a krajina bude v provizóriu. Matovič tiež povedal, že nie je teraz čas na predčasné voľby a vydanie ľudí neistote a zdôraznil potrebu doručiť pomoc ľuďom.

„Dohodli sme sa, že ideme bojovať. Či bude schválený rozpočet alebo nebude, nehodíme ľudí cez palubu a nevrhneme sa teraz do predvolebnej kampane,“ uviedol Matovič s tým, že si postoj vyjasnili aj so Sme rodina. Zároveň však povedal, že nevie, odkiaľ by mohli prísť hlasy, ktoré by pomohli menšinovej koalícii dosiahnuť pri hlasovaní väčšinu.

A to je kľúčová otázka: momentálne koalícia oficiálne disponuje len sedemdesiatimi hlasmi, teda ešte šesť ďalších potrebuje. Ktoré to budú? Strana Smer-SD hovorí, že oni by za rozpočet zahlasovali, keby sa uzavrela dohoda o tom, kam konkrétne pôjdu peniaze z položky v rozpočte, s ktorými momentálne Matovič môže voľne disponovať, a keby v tej dohode bol záväzne uvedený termín konania predčasných volieb v júni 2023. Toto však OĽaNO celkom určite akceptovať nebude.

Potom je tu Hlas-SD. Im záleží na páde vlády a predčasných voľbách azda ešte viac ako Smeru-SD, pretože majú najvyššie preferencie a pravdepodobne by po nových voľbách skladali vládu, či už s jedným alebo druhým politickým táborom. Preto je jasné, že oni rozpočet nepodporia a otvorene to aj deklarujú s odôvodnením, že nie je dobrý.

A tak sa zdá, že okrem zopár koaličných odídencov v parlamente už na vyjednanie podpory pre rozpočet zostali len Tarabovci – a SaS.

Tá je ako pravicová strana známa tým, že má rada čím štíhlejší štát, čím menšie štátne výdavky. Nuž a predkladaný takzvaný „rozpočet pomoci ľuďom“, ktorý schválila vláda pred dvoma týždňami, je dvakrát väčší ako rozpočet z roku 2019 (!) a ráta s mohutným utrácaním. Podľa ministerstva financií je jeho hlavným cieľom zabezpečiť dostatok financií najmä na boj s energetickou krízou a na kompenzáciu vysokých cien energií pre obyvateľov, firmy a verejné inštitúcie. Inými slovami, je to rozpočet o tom, aby sa občanom zobrali peniaze a aby sa zadĺžili, aby mohli dostať peniaze ako kompenzáciu za následky protiruských sankcií a globálneho úžerníctva.

SaS by teda celkom prirodzene nemala takýto rozpočet schváliť a presne to aj deklaruje s tým, že ide o výrazné zvýšenie verejného dlhu a príliš rozšafné rozhadzovanie štátnych peňazí. „To sú také veľké čísla, zásadné deficity, výrazné zvýšenie verejného dlhu, že takýto rozpočet je z pohľadu SaS nepodporiteľný,“ skonštatoval expert SaS pre túto oblasť Marián Viskupič, Saskári ako strana teda rozpočet určite nepodporia.

Naozaj sa blíži koniec tejto koalície, sú na obzore nové voľby? Tam ešte zďaleka nie sme – ešte je veľa možností, čo všeličo sa môže stať, aby mohla táto bláznivá karavána amatérov, podvodníkov, babrákov a plagiátorov pokračovať vo svojom cirkusovom predstavení ďalej, až k voľbám 2024.

Čo také? No napríklad, niekto v opozično-koaličnej SaS si „úplne nečakane“ môže vstúpiť do svedomia a opásaný mediálnymi granátmi s výkrikom „lebo inak sa vráti Fico“ sa môže vrhnúť pod tank opozičnej jednoty, aby rozpočet predsa len bol schválený.

Alebo to bude ešte jednoduchšie: rozpočet-nerozpočet, oni skrátka neodstúpia a pôjdu natvrdo ďalej aj v rozpočtovom provizóriu. Mal niekto nejaké reči, že takto teda určite nie? Týmto ľuďom bude pripomenuté, že ak nebudú poslúchať, môžu vyjsť na svetlo sveta nejaké nepríjemné skutočnosti… a bude vybavené. Skrátka, jedna vec je divadielko pred občanmi, a druhá vec je realita v duchu toho klasického: „kapry si predsa rybník nevypustia“.

Ivan Lehotský

hlavnespravy.sk