Otec a syn 

Každý chlapec potrebuje muža, ktorý by mu pomohol “nahrať program života“… ktorý by mu ukázal, čo znamená byť mužom. Toto je najväčšie privilégium dané otcovi a najväčší dar, ktorý môže otec dať svojmu synovi. Medzi otcom a synom je zvláštne puto a pre chlapca je veľkou radosťou, keď otec schvaľuje jeho činy. Otestovať svoju silu na svojom otcovi a naučiť sa život z jeho príkladu je pre chlapca najlepšou ochranou v najťažších životných skúškach, vrátane všetkých druhov zlyhaní.

Otcovo vedenie, podpora, súhlas a láska spájajú dieťa so svetom mužov. Početné štúdie uskutočnené za posledných niekoľko desaťročí presvedčivo potvrdzujú, že úloha otca v živote chlapca je kľúčová. Tie isté štúdie poukazujú na smutnú skutočnosť, že ak nie je otec pri synovi alebo sa o neho nezaujíma, potom to veľmi poškodzuje formovanie charakteru chlapca.

Ak sa otec aktívne podieľal na výchove chlapca, potom sa to pozitívne prejaví v priebehu rokov – na jeho schopnosti prejavovať empatiu, nadväzovať zdravé sociálne vzťahy, vrátane intímnych.

Ak vylúčime prípady násilia, urážok či ľahostajnosti zo strany otca, potom je pre svojho chlapca vždy hlavnou postavou.

Otcovia majú zvláštny spôsob interakcie so svojimi synmi, ktorý patrí do kategórie „mužského kamarátstva“. Otec hrá rolu človeka, prostredníctvom ktorého chlapec nadväzuje vzťah s vonkajším svetom, so všetkými jeho hrôzami a nebezpečenstvami.

Otec nie je matkou v mužskej podobe. Má svojský, otcovský štýl výchovy, všetko robí inak.

Čas určený na hru so synom je práve komunikácia, ktorá je obzvlášť potrebná pre každého chlapca. Fyzická hra, ktorej sa otec zúčastňuje, a túžba posunúť úzke hranice svojho detského sveta sú zdravou a nevyhnutnou súčasťou chlapcovho vývinového procesu. Kým mamičky sa snažia svoje ratolesti upokojiť, aby nerobili žarty, oteckovia ich, naopak, často obťažujú, hrajú sa s nimi osobitým spôsobom a učia ich ich “mužskej“ vede.

Bujaré aktivity zamerané na fyzickú aktivitu s otcom, ktoré niekedy privádzajú mamu k šialenstvu, sú životne dôležité pre rozvoj chlapcov. Takáto interakcia ich naučí ovládať vznikajúcu agresivitu, nedoviesť vec do skutočného boja a udržiavať priateľské spojenie s druhou osobou.

Násilná fyzická hra nie je len mužský rozmar, ale skvelá škola, ktorá môže chlapca veľa naučiť, vrátane schopnosti ovládať svoje emócie, porozumieť tomu, ako ďaleko sa dá v hre zájsť, a schopnosti posúdiť, či dokáže robiť ten či onen druh činnosti. Chlapec sa práve učí chápať svojho otca a svoje vlastné pocity. Ak dieťa začne kričať, keď dospelý v hre „zajde priďaleko“, alebo o ňu jednoducho stratí záujem, keď je nad jeho sily, potom by si otec mal okamžite uvedomiť, že jeho syn potrebuje pomoc, aby situáciu zvládol.

Chlapec sa naučí čítať otcovu mimiku, ako aj “reč jeho tela“ a pochopiť, aké správanie je v tomto prípade pre neho to pravé. To pomáha naučiť sa dôležitú sociálnu zručnosť – rýchlo pochopiť zámery iných ľudí. Pozná celú škálu emócií, ktoré ho niekedy ohromia. Chlapec sa naučí chápať, keď otec žartuje a keď mu dá najavo, že prekročil neviditeľnú hranicu, ktorú nemožno prekročiť. Otec dokáže hru zorganizovať tak, aby chlapec nezažil zmätok, alebo naopak, doviesť ju na takú úroveň, že to už nezvládne.

Keď sa hrá so synom, otec by sa s ním mal rozprávať, a tak mu pomôcť dospieť a posilniť kontrolu nad svojimi emóciami.

ĎALŠIE VÝHODY PRÍTOMNOSTI OTCA

Prítomnosť otca pomáha deťom v tom zmysle, že rýchlejšie rozvíjajú spojenia medzi ľavou a pravou hemisférou mozgu.

To je potrebné najmä pre chlapcov, pretože to pomáha rozvíjať ich rečové schopnosti.

CHLAPCI POTREBUJÚ OTCA, KTORÝ:

Prevezme záväzok a bude pôsobiť ako tréner.

Pevný, férový a priateľský.

Vie sa smiať.

Miluje mamu.

Dokáže ho uviesť do sveta mužov.

Schopný potlačiť hnev. Pokojne a zamyslene.

Verí synom.

Vie sa podeliť o svoju “múdrosť dospelých“.

Schopný ukázať, čo a ako robiť.

Bude sa hrať.

Naučí rodinné tradície a predstaví koncept spirituality.

Slovanská múdrosť