Liečba pomocou rozprávok.

Liečenie rozprávkami nie je mýtus, ani fikcia. Je to súčasný efektívny smer v psychológii. Komplexná metóda rozprávkoterapie je navrhnutá, odôvodnená a vedecky preverená doktorkou psychológie Tatianou Zinkevič Evstigneevojovou. V súčasnosti je riaditeľkou Ústavu rozprávkoterapie v Petrohrade. Je autorkou viac ako 60 kníh a vykonáva školenia rozprávkoterapie po celom svete.

„Ten, kto neverí rozprávkam sa môže zveriť špecialistovi, napríklad rozprávkoterapie. Je to spravidla vysoko kvalifikovaný psychológ. Rozprávkoterapeut má k dispozícii veľmi jemný nástroj pomoci človeku – terapeutickú rozprávku, ktorá funguje ticho na podvedomej symbolickej úrovni. Najprv urobí generálne upratovanie „vnútra“ človeka. Všetko podáva na svoje miesta a odstraňuje zbytočné. Pokiaľ je to potrebné, tak terapeutická rozprávka vykoná aj jemné kozmetické úpravy. V dôsledku toho sa u človeka zmení vnímanie prebiehajúcich udalostí a objaví sa chápanie aktuálnych lekcií. Ale hlavne človek začne Vidieť…nielen očami, ale aj srdcom.“

Rozprávkoterapia si rýchlo získava popularitu. Je to dané výberom metódy na základe práce s archetypmi ľudského vedomia. V skutočnosti je rozprávka prvá „vedecká pomôcka“, s ktorou sa dieťa stretáva vo svojom živote. Ešte nevie ani čítať, už počuje od rodičov rozprávky a v jeho vedomí sa fixujú rozprávkové postavy a spôsoby ich správania.

Rozprávka nie je iba literárne dielo, ale aj akýmsi návodom konania v rôznych životných situáciách. Jedná sa o veľmi všestranný príbeh, pretože v rozprávkach je väčšinou niekoľko významových vrstiev, z ktorých každá je dôležitá. Taktiež každá rozprávka obsahuje určité zašifrované správy, ktoré je potrebné nájsť a pochopiť. 

Dá sa povedať, že rozprávka je svojím spôsobom „encyklopédia života“, v ktorej sa metaforicky odzrkadľujú rôzne životné situácie a spôsoby ich riešenia. Rozprávkoterapia je nástroj rozvoja fantázie, tvorivosti, štúdia a nástrojom tvorby mechanizmov hľadania a prijímania riešení.

„Ja píšem autorské rozprávky. Mnohé z nich sú písané na objednávku, ľudia mi predstavia svoje problémy a ja ich obliekam do mojich vzniknutých pocitov a vnemov v rozprávkovej forme.“

Zákony sú rovnaké ako v ľudových rozprávkach: bitka Dobra so Zlom, v ktorej sa Dobro musí zakaliť a hrdina, ktorý prejde tvrdé skúšky, nájde Silu, voľba situácie, ktorú musí neustále hrdina robiť a skrytá morálka na konci.

Pokiaľ nie je v dosahu rozprávkoterapeut, nič sa nedeje, skúste to sami, určite sa to podarí!

Ako pracovať s terapeutickou rozprávkou:

1. Zoznámenie sa s rozprávkou.
2. Sledovanie emocionálneho pozadia, ktoré vzniklo pri čítaní.
3. Identifikovanie niekoľkých významových vrstiev (nejednoznačných postáv, ich skutkov a situácií).
4. Analýza motivácie hrdinov, spôsobov ich správania v rôznych situáciách, ich postoj k sebe, k druhým, k svetu.
5. Pochopenie spojenia s realitou života.
6. Výber akcentov, ktoré sú aktuálne pre daného človeka, čitateľa.
7. Analýza symboliky v rozprávke a rozšifrovanie metafor.
8. Aktualizácia pocitov (aké pocity vznikli a prečo, s čím sú spojené).
9. Identifikácia a dešifrovanie posolstva, ktoré nesie rozprávka.

Je potrebné poznamenať, že výskyt akýchkoľvek emócií znamená, že rozprávka zarezonovala v srdci človeka a sú do nej zašifrované aktuálne významy pre jeho rozvoj a vyriešenie aktuálnych životných úloh. Niekedy spôsobí rozprávka u čitateľa slzy. Tým na nevedomej symbolickej úrovni dochádza k očisteniu, k uvoľneniu od napätia, prostredníctvom ktorého k človeku príde skutočné pochopenie významu udalostí v jeho živote. Pri práci s terapeutickou rozprávkou sa môžeme stretnúť s odporom alebo nesúhlasom čitateľa. Najčastejšie je to prejavom nejakého problému, ktorý sa snaží vylúčiť.

Všetky zistené emócie sú predovšetkým znamením potrebnosti hlbokej práce, ktorá prebieha vo vnútri človeka. Táto práca sa začína vďaka rozprávke, má svoj cyklus a končí za určitú dobu. Aj keď prinesie človeku nepohodlie spojené s rozmýšľaním o svojom živote, nakoniec bude prínosom. 

Ako psychologický nástroj je rozprávka veľmi účinná. Nenarušuje celkovú osobnosť čitateľa, ale sa selektívne a jemne dotýka strún duše, ktoré prichádzajú s ňou do rezonancie. Je  možné povedať, že rozprávkoterapia je jemná liečba prírodzenými prostriedkami, ktoré sa najlepšie hodia pre ľudskú dušu.

žijeme vedome?/biosferaklub