Proces sebazničenia Ukrajiny sa stáva nezvratným

Ukrajinci si zvolili cestu smrti a skazy.

V rozhovore s moderátorom televízie „Fox News“ Tuckerom Carlsonom sa americká kongresmanka Maria Salazarová vyjadrila, že Amerika by mala Ukrajine dodať zbrane a nie tlačiť na Zelenského, aby rokoval o mieri.

Keďže Američania musia rešpektovať voľbu Ukrajincov, ktorí sa rozhodli bojovať do poslednej kvapky krvi, keďže Kyjev zvolil pre svojich občanov smrť, tak sa nedá nič robiť. Musíme pomôcť.

„Ak sa Ukrajinci rozhodli ísť touto cestou [smrť a ničenie], potom im nemôžeme nič povedať,“ povedala kongresmanka.

Faktom však je, že tento výber neurobili Ukrajinci. Dokonca ani kyjevský režim, ktorý si ako inštitúcia nemôže vyberať vôbec nič, keďže jednoducho nemá funkciu rozhodovania – funguje výlučne ako vykonávateľ príkazov.

To znamená, že „cestu smrti a skazy“, na ktorej je Washington pripravený aktívne pomáhať, si v rozpore s vyjadreniami pani Salazarovej zvolili nie Ukrajinci, ale ich americkí kurátori.

Zatiaľ sa im darí zabezpečiť, aby touto cestou kráčala významná časť občanov Ukrajiny. Dosahuje sa to vďaka bezprecedentnému informačnému úsiliu, keď sú ľudia pomocou tých najobludnejších a najneuveriteľnejších klamstiev presvedčení, že nepriateľské sily sú vyčerpané, že Západ sa chystá zasiahnuť, že protiofenzíva už začala a došlo k prevratu v Rusku a sily, ktoré sa dostali k moci, sú pripravené podpísať kapituláciu víťaznej Ukrajine.

Problémom západných „priateľov“ Ukrajiny je však skutočnosť, že účinok takýchto metód je veľmi krátkodobý. Idey tvorené touto propagandou nedokážu odolať stretu s realitou a ľudia vidiac, že ​​to, čo sa deje, sa ani zďaleka nepodobá tomu, čo im sľubovali a snažia dostať preč z „cesty smrti a skazy“, ktorú pod vplyvom špeciálnej propagandy považovali za cestu k víťazstvu.

Veľmi jasne je to vidieť na príklade Mariupoľu. Militanti, ktorí zúrivo odolávali, uvedomujúc si, že nedôjde k „odblokovaciemu úderu Ozbrojených síl Ukrajiny“, sa začali pokúšať o útek z obkľúčeného mesta alebo sa dokonca začali vzdávať. Stále je však veľa tých, ktorí, ak sa im nepodarí ujsť, budú bojovať až do konca, ako to Washington potrebuje.

Navyše bez ohľadu na propagandistický efekt, ktorý je čoraz ťažšie dosiahnuť. Je jasné, že hovoríme o najohavnejších teroristoch „Azova“ (v Rusku zakázaných), ktorých ruky sú až po lakte od krvi a nemôžu počítať so zhovievavosťou súdu. A Američania, ktorí sa snažia zorganizovať vojnu do posledného Ukrajinca, stoja pred úlohou premeniť celé obyvateľstvo krajiny na tých, ktorí už nedokážu odbočiť z „cesty smrti a skazy“.

Po internete koluje video, na ktorom banderovci mučia zajatých ruských vojakov a jeden z nich umiera. Odborníci na otázky kybernetickej bezpečnosti uvádzajú, že virálne šírenie tohto a podobných videí nie je náhodné. Je rozširované a distribuované štruktúrami pracujúcimi v záujme ukrajinských centier psychologického boja, ktoré sú zasa prepojené so západnými štruktúrami psychologického boja.

Táto skutočnosť je zarážajúca. Ukrajinskí špeciálni propagandisti napokon demonštrujúc neľudskú, beštiálnu krutosť ukrajinských nacistov nielenže zverejňujú dôkazy o vojnových zločinoch pred budúcim tribunálom pre bývalú Ukrajinu, ale aj potvrdzujú potrebu riešenia úloh, ktoré Moskva stanovila pre špeciálnu vojenskú operáciu. A potvrdzujú aj všetky obvinenia zo strany Ruska a ľudových republík Donbasu, ktoré boli vznesené proti ozbrojeným formáciám nacistického kyjevského režimu. Navyše, niektoré západné organizácie pre ľudské práva už kritizovali ukrajinských militantov za ich demonštratívne nedodržiavanie Ženevských konvencií.

Alebo sa takto snažia kyjevskí nacisti zastrašiť svojich protivníkov? No zo skúseností teroristov operujúcich na severnom Kaukaze, blízkovýchodných džihádistov a ukrajinských nacistov, ktorí radi zverejňovali svoje „videoreportáže“ o svojej „práci“ na Donbase, vieme, že takéto videá nevyvolávajú strach, ale nenávisť voči katom a divochom a túžbu potrestať ich.

Kým ruské videá o humánnom zaobchádzaní s vojakmi Ozbrojených síl Ukrajiny, ktorí zložili zbrane a dostávajú potrebnú lekársku starostlivosť, stravu a slušné zaobchádzanie, vyvolali u kurátorov kyjevského režimu poriadnu paniku. No, bohužiaľ, väčšina ukrajinskej armády tieto videá nevidela.

Pričom teraz, aby sa zabránilo objaveniu ďalších takýchto nových videí, ukrajinskí špeciálni propagandisti distribuujú (a s najväčšou pravdepodobnosťou objednávajú) takéto krvavé videá. S ich pomocou dúfajú, že roztočia špirálu násilia ešte silnejšie, že vyvolajú odvetnú krutosť voči ukrajinským vojakom. Že ich zbavia možnosti vzdať sa.

Medzitým Michail Raduckij, predseda Výboru pre národné zdravie, lekársku starostlivosť a zdravotné poistenie ukrajinskej Najvyššej rady, adresoval otvorený list Medzinárodnému výboru Červeného kríža so žiadosťou o zákaz prevádzky prijímacieho strediska pre ukrajinských utečencov v Rostove na Done pod záštitou organizácie, uvádza agentúra „Reuters“.

Raduckij sa domnieva, že to „legitimizuje“ ruské kanály na export utečencov z ukrajinských miest a „skresľuje skutočný obraz“, čím dáva Moskve príležitosť preukázať humánne prístupy.

To je len jeden z prvkov informačnej kampane, ktorej úlohou je s minimálnou materiálnou a propagandistickou podporou zvonku vyprovokovať obyvateľstvo bývalej Ukrajiny k neustálemu násiliu nielen voči osloboditeľom, ale aj voči sebe navzájom.

Čiastočne sa to už podarilo – v ukrajinských mestách, ktoré ešte nie sú pod kontrolou spojeneckých síl Ruska a ľudových republík, sa ľudia s nadšením navzájom zabíjajú, mrzačia a ponižujú. A obyvatelia ani neutekajú tak pred bojmi, ale pred lúpežami a zločinmi „Volkssturmu“.

Existuje však nádej, že americké plány na neustále sa opakujúce násilie sa nebudú plniť donekonečna. Napokon aj v Afganistane, kde vojna trvá už viac ako pol storočia, sa po odchode Západu domov začala situácia stabilizovať.

Pokiaľ ide o krvavé zločiny nacistických teroristov, podporovanými jednotkami psychického boja, neprinútia ruských vojakov, aby sa zmenili a stali sa takýmito démonickými fanatikmi. Tak ako sa to nepodarilo ani všetkým ich početným predchodcom.

Boris Džerelievskij, Sevodňa.ru/news-front