„Šialený Ivan“: čím ruské ponorky udivujú svet?

Dňa 24. júna 2021 sa holandská fregata Eversten ponáhľala na námorné manévre NATO See Breeze (Morský vietor). Plavila sa v neutrálnych vodách Čierneho mora, no zrazu prudko zmenila smer a plnou parou si to nasmerovala ku Krymskému mostu. 

Keď sa nad ňou v momente objavili ruské bombardéry, fregata sa im snažila stratiť, no Rusi ju aj tak „zasiahli“. Svojimi rušičkami, po čom museli holandskí námorníci päť hodín opravovať lodnú elektroniku.

Holanďania sa asi snažili zopakovať „hrdinstvo“ britských námorníkov torpédoborca Defender, ktorí sa podujali na provokáciu pri Sevastopole a pritiahli na seba varovnú paľbu z ruského hliadkového člna.

Po prvýkrát v histórii sa tri jadrové ponorky vynorili vedľa seba spod ľadu v Arktíde. Video:

Ruská odveta
Dva dni po incidente pri krymskom pobreží Rusko prihnalo do Stredozemného mora loďstvo a letectvo a spustilo tam neplánované cvičenie. Všetko prebiehalo vedľa ostrova Cyprus, čo bolo 30 km od britskej vlajkovej lietadlovej lode Queen Elizabeth, ktorá je najnovším lietadlovým krížnikom Spojeného kráľovstva. Kvôli ruským manévrom začala „Kráľovnej Alžbete“ odchádzať drahá elektronika.
Britské námorníctvo dnes neprežíva najlepšie časy. Kazia sa motory jeho torpédoborcov, atómové ponorky majú zrážky s obchodnými loďami…

Ruská ren.tv uvádza, že ruskí ponorkoví námorníci sú v majstrovstve evidentne lepší ako ich zahraniční kolegovia. V internete sa dá nájsť video, na ktorom ruský ponorkový krížnik manévruje v plytkých vodách Fínskeho zálivu len niekoľko metrov od estónskych jachtárov. A v júli 2020 sa ponorka s dvojhlavým orlom vynorila v susedstve s turistickou loďou neďaleko Švédska. Počiatočné prekvapenie cudzincov sa v momente zmenilo na obdiv.

Hra na mačku a myš
Čo vieme o živote ponorkových námorníkov? Asi len, že je to ťažká služba, obsahujúca tajné operácie s dlhodobým pobytom pod vodou. Námorníci však mávajú v službe aj profesionálne kratochvíle. Napríklad, ruskí i americkí námorníci veľmi často usporadúvajú neoficiálne súťaže. Nazývajú ich hrou „na mačku a myš“. Ich pravidlo je jednoduché: treba sa nepozorovane prikradnúť k plavidlu alebo k základni protivníka, pričom tak, aby ťa neodhalil svojimi hydroakustickými prístrojmi. Tu treba pripomenúť situácie, keď Rusi dlhý čas nebadane preležali na morskom dne pri pobreží Floridy, Kalifornie a Aljašky.

Nehlučná „Alrosa“
Vojenské námorníctvo RF disponuje technológiami nehlučných ponoriek na čerpadlový pohon. Spočiatku boli použité na ponorke „Alrosa“, ktorá je doteraz v službe. Podľa Aleksandra Stepanova, táto technológia sa dnes široko využíva tak na dieselelektrických, ako aj na atómových ponorkách. Ruské ponorky prvej a druhej generácie zaostávali za zahraničnými, čo súviselo s technologickým zaostávaním v hydroakustike a vysokej hlučnosti agregátov. Tie súčasné už za nimi nezaostávajú, v mnohom ich dokonca prekonávajú.

Modelový rad
Lídrom podľa nízkej viditeľnosti je ruská dieselelektrická ponorka typu „Lada“. Na druhom mieste sú ponorky typu „Varšavianka“. V NATO ich nazývajú „čiernymi dierami“. Tieto plavidlá sa akoby rozplynú v oceáne a stanú sa neviditeľnými pre radary protivníka.
„Varšavianka“ má aj nedostatok, vlastný všetkým dieselelektrickým ponorkám: každé štyri dni musí vyplávať na hladinu na dobytie akumulátorov. Toto však nemusí robiť ponorkový krížnik typu „Borej“. Je to ponorka štvrtej generácie, skutočný technický zázrak. Dokáže sa ponoriť do hĺbky 480 metrov a prežije pod hladinou 90 dní. Borej je v prvom rade predurčený na ničenie pobrežných objektov protivníka strategickými raketami. Ruské ponorkové krížniky sú dnes najlepšie na svete. Najväčším je 184 metrov dlhý „Belgorod“, čo sú na dĺžku dve futbalové ihriská. Ruské ponorky sú rekordérmi aj v hĺbke ponoru, v manévrovateľnosti a rýchlosti.

Šialený Ivan
Schopnosti ruských námorníkov ohromovali v každom čase. V USA si pre nich počas studenej vojny vymysleli špeciálne pomenovanie – „Šialený Ivan“. Dôvodom bolo, že sovietske ponorky uskutočňovali manévre s prudkými zmenami kurzov, vrátane 180 stupňových obrátok. Robili to na skontrolovanie sonarmi tzv. mŕtvej zóny, ktorá je za ponorkou.
„Ak je ponorka zozadu sledovaná, tak z kormových uhlov protivníka nevidí. Aby to eliminovala, periodicky robí obrátku od dovtedajšieho smeru,“ povedal Aleksandr Stepanov.

Vladimír Mikunda

armádny magazín