Rok vlády v znamení chaosu a papalášizmu

Za dvanásť mesiacov možno vedenie tejto krajiny charakterizovať slovami: chaos, papalášizmus, plagiátorstvo a kajúcnik.

Igor Matovič (OĽaNO) sa stal premiérom v čase, keď sa v krajine rozbiehala prvá vlna pandémie. Po roku je Slovensko na vrchole druhej vlny. Štyria koaliční lídri chceli byť vládou zmeny, ktorá vyčistí všetko, čo sa nazbieralo za vlád minulých. Za dvanásť mesiacov možno vedenie tejto krajiny charakterizovať slovami: chaos, papalášizmus, plagiátorstvo a kajúcnik.

Chaos zaviedol do riadenia boja s pandémiou práve premiér. Spočiatku sa snažil vysvetľovať verejnosti všetky opatrenia. Ako poradný orgán zriadil Permanentný krízový štáb, v ktorom sedeli aj vedecké kapacity. Ministrovi zdravotníctva radilo okrem toho aj Konzílium odborníkov, pravidelne sa stretávala aj Pandemická komisia. Každé opatrenie muselo prejsť navyše aj rokovaním na Ústrednom krízovom štábe.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Prvá vlna pandémie sa voľne rozpustila do leta, aby sa vrátila druhá vlna – silnejšia, krutejšia a a navyše aj oveľa dlhšia. Koncom prázdnin sa už vláda nedokázala dohodnúť na pravidlách, ktoré mali držať vírus pod kontrolou. Permanentný krízový štáb už nezasadal, vláda prestala počúvať rady konzília.

Jednotlivé opatrenia si protirečili, pomoc podnikateľom prišla veľmi neskoro.

Poza chrbát väčšiny ministrov premiér spolu s ministrom zdravotníctva Markom Krajčím (OĽaNO) nakúpili niekoľko miliónov antigénových testov. Pilotne sa plošne testovalo v štyroch najhorších okresoch, vzápätí sa však rozbehlo testovanie celoslovenské – napriek upozorneniam odborníkov, že by sa malo testovať len v okresoch s najhoršou situáciou. Navyše, vláda nemala pripravené kroky, ktoré by mali nadväzovať na výsledky testovania.

Covid automat, ktorý sleduje situáciu v jednotlivých regiónoch, prijala vláda až v polovici decembra, platiť začal až vo februári. Medzitým sa premiér hádal s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS) o tom, kto mal nakúpiť testy na ďalšie celoslovenské testovania.

Hoci sa krajina automatom už riadi, každý, kto chce chodiť do práce, musí týždeň čo týždeň absolvovať antigénový test.

Chaos a problémy sprevádzali aj spustenie očkovania. Očkovací plán minister zdravotníctva menil tri razy. Registračný systém nie je spoľahlivý ani teraz.

Papalášizmus

Najviac káuz v tomto smere má na konte hnutie Sme rodina. V čase zákazu vychádzania v druhej polovici októbra mal vážnu nehodu predseda hnutia Sme rodina a šéf parlamentu Boris Kollár. V štátnej limuzíne sa s ním viezla žena, ktorá v aute nemala čo robiť.

Lekári úspešne zabojovali o Kollárov život. Do nemocnice za ním chodili nielen jeho politickí partneri, ale aj priateľky – a to v čase, keď mnohí rodičia nevideli svoje deti či vnúčatá už niekoľko mesiacov, keď príbuzní nemohli chodiť za svojimi umierajúcimi blízkymi.

Navyše, v nemocnici mal konflikt so zdravotnou sestrou, čo on sám vysvetľoval slovami, že mu nechcela doniesť čaj.

Ešte o niečo horšie reakcie boli pri zistení, že vicepremiér za toto hnutie Štefan Holý pravidelne cestuje do Veľkej Británie za rodinou a využíva pritom výnimku – teda neabsolvuje povinnú karanténu. Holý výnimku využil viackrát a ohradzoval sa, že podobné výnimky dostávajú napríklad aj ľudia, ktorí chcú ísť na pohreb.

Plagiátorstvo

Odpisovanie záverečných prác zasiahlo túto vládu viacnásobne. Problémy s bakalárskou prácou mala Petra Krištúfková (Sme rodina), ktorá sa takmer stala splnomocnenkyňou vlády pre oblasť rodiny a sociálnych vecí. Zakrátko sa ukázalo, že ani Kollár si nepísal magisterskú prácu sám. Podobné problémy vysvetľoval aj minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

Vrcholom bolo odhalenie, že plagiátorom je aj premiér Matovič. O jeho práci Univerzita Komenského, kde študoval, vyhlásila, že „takúto prácu nemal študent obhájiť ani v čase, keď ju obhajoval“. Inými slovami, univerzita priznala, že Matovičova práca je plagiát.

On sám vysvetľoval, že dal podklady známej, ktorá mu prácu napísala.

Výsledkom bol zákon, podľa ktorého sa v prípade, ak sa príde na plagiátorstvo, môže sa autor takejto práce sám vzdať titulu, alebo ju znova napísať. Zákon síce nie je retroaktívny, ale ani minister školstva, ani premiér túto šancu nevyužili.

Kajúcnici

Prvým krokom Matoviča ako premiéra bola výmena šéfa Správy štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru. O niekoľko týždňov ho zadržala polícia a súd poslal do väzby. Aj preto, že sa nestaral dobre o štátny majetok.

Pri každom zásahu polície vládna garnitúra vyhlásila, že „rozviazala ruky polícii“. Až do chvíle, kým si polícia neprišla po šéfa tajných.

Káuz, ktoré hýbali spoločnosťou, bolo požehnane. Búrka, Víchrica, Plevel, Božie mlyny, Judáš, Očistec… Vo väzbách skončili sudcovia, prokurátori, policajné špičky, bývalí aj súčasní členovia SIS, oligarchovia, obvinení sú aj politici. A teraz aj nominant hnutia Sme rodina Vladimír Pčolinský. Už bývalého šéfa SIS polícia obvinila z prijímania úplatkov.

Mnohých obvinených pritom usvedčujú spolupracujúci svedkovia – kajúcnici. Doteraz sa nestalo, aby sa vďaka kajúcnikom začalo také množstvo trestných stíhaní. Kajúcnici vypovedajú najmä o podplácaní a kupovaní si spravodlivosti.

Práve policajné zásahy sú tým, čím sa súčasná vláda hrdí. Hoci výsledkom je aj niekoľko samovrážd – či už bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského alebo „jeho“ kajúcnika – bývalého tajného Františka Böhma.

Autor: Lívia Černická

Zdroj: PRAVDA