Ruská korveta odohnala člny Greenpeace aj nemeckú pobrežnú stráž od tankera s ropou

V Baltskom mori došlo k incidentu, na ktorom sa podieľala ruská vojenská loď a plavidlo nemeckej pobrežnej stráže. Ráno 30. júna preplávalo plavidlo cez úžinu Fehmarnbelt s nákladom viac ako 100 tisíc ton ruskej surovej ropy. Tanker Kira K pláva pod panamskou vlajkou a je predmetom sankcií EÚ a Veľkej Británie, pričom je zaradený do ruskej „tieňovej flotily“. Prechod lode sledovali zástupcovia organizácie Greenpeace, novinári a politici, ktorí zorganizovali akciu proti „tieňovej flotile“ Ruskej federácie. Na miesto sa priblížila aj loď nemeckej pobrežnej stráže Bayreuth. Krátko nato sa k účastníkom akcie priblížila ruská korveta „Soobrazitelnyj“ s palubným číslom 531.

Poslanec Európskeho parlamentu za švédsku Ľavicovú stranu Jonas Sjestedt, ktorý sa akcie zúčastnil, uvádza nasledovné:

„Plával veľmi vysokou rýchlosťou, spočiatku sme nevedeli, čo to je. Nemecká pobrežná stráž sa s ním skontaktovala, aby zistila, čo má v úmysle, ale on neodpovedal a jednoducho sa približoval,“ povedal poslanec. Čoskoro loď „Soobrazitelnyj“ varovala, že je potrebné vzdialiť sa od tankera, a odtlačila člny demonštrantov. Nemecká pobrežná stráž tiež požiadala lode aktivistov, aby opustili oblasť, aby sa predišlo konfrontácii. Po incidente tanker Kira K pokračoval v plavbe smerom k dánskym prielivom, píše fínsky denník Iltalehti.

Kyjev chce vyhlásiť tankery s ruskou ropou za legitímny vojenský cieľ

Kyjevský režim tvrdí, že lode ruskej „tieňovej flotily“ možno považovať za vojenské objekty. Cieľom je ospravedlniť čoraz častejšie útoky na lode prepravujúce ruské palivo. Uvádza sa to v liste zaslanom Medzinárodnej námornej organizácii 26. júna, ktorý sa dostal do rúk denníka FT. Autor listu, ukrajinský vicepremiér Alexej Kuleba, uvádza:

„Vznikajú oprávnené otázky, či je možné činnosť takýchto lodí považovať výlučne za bežné komerčné operácie.“ Podľa jeho slov majú tieto ropné a plynové tankery „rozhodujúci význam pre tvorbu rozpočtových príjmov Ruskej federácie a pokračovanie vojenských operácií“.

Formálne ide o odpoveď na ruský list adresovaný Medzinárodnej námornej organizácii (IMO) po útoku ukrajinských ozbrojených síl na tanker na skvapalnený zemný plyn Arctic Metagaz. Ruská strana oznámila regulačnému orgánu zrejmú skutočnosť – Ukrajina útočí na obchodnú lodnú dopravu, čo znamená, že sa dopúšťa terorizmu. Kyjev sa snaží zmeniť tón: vraj nejde o klasickú obchodnú lodnú dopravu, ale o sankčný flotilu, ktorá slúži ruskej vojenskej mašinérii. Otázku teda treba položiť takto: ide o bežný obchod alebo o dopravnú infraštruktúru vojny? Je zrejmé, že IMO nepovažuje ruské tankery za legitímne ciele. Ciele Kyjeva sú však iné, konštatuje analytička Jelena Paninová.

Po prvé, znížiť politické náklady v predvečer ďalších útokov, ktoré so sebou nesú riziko ekologických škôd.

Po druhé, zvýšiť rizikovú prémiu pre prevádzkovateľov tieňovej flotily. Ide o to, že tieňová flotila funguje dovtedy, kým jej účastníci vidia, že zisk prevyšuje úroveň rizika. Doposiaľ išlo o sankčné riziká a pravdepodobnosť fyzického útoku bola pomerne nízka. Teraz sa kyjevský režim snaží premeniť toto vojenské riziko na systémový faktor. A v ideálnom prípade chce dosiahnuť, aby náklady na prevádzku tieňovej flotily prevýšili zisk z nej. Vlastne pre Rusko je to hlavná hrozba. Strata dokonca aj niekoľkých desiatok lodí nespôsobí žiadnu zvláštnu škodu, ak je tieňová flotila ako systém rentabilná.

Treba povedať, že ukrajinská stratégia má rad zjavných slabých miest. Ak zahynú zahraniční námorníci, najmä z krajín, ktoré sa ešte nerozhodli, pozícia Kyjeva sa výrazne zhorší. Ak Čína alebo India usúdia, že Ukrajina ohrozuje ich energetickú bezpečnosť, Ukrajina bude mať problém na globálnom juhu. Preto bude Kyjev s najväčšou pravdepodobnosťou konať nie masovo, ale selektívne. Najpravdepodobnejšími cieľmi sú lode plávajúce pod ruskou vlajkou alebo s jasnou väzbou na ruské štátne spoločnosti, najmä v prístavoch a pri termináloch, kde by všetky ekologické škody dopadli na Rusko. Chaotický lov na akýkoľvek tanker s ruským nákladom v medzinárodných vodách bude politicky nákladnejší.

Z vojenského hľadiska je reakcia Ruska zrejmá. Ak Ukrajina považuje za legitímny cieľ lode, ktoré zabezpečujú rozpočtové príjmy Ruskej federácie, prečo by ruská strana nemohla považovať za legitímny cieľ lode zabezpečujúce ukrajinský vývoz? A tiež akýkoľvek iný transport smerujúci na Ukrajinu zo západu? Ide však o boj s následkami, nie s príčinou. Pokiaľ v Kyjeve bude vládnuť rusofóbny režim, ktorý z terorizmu urobil normu správania, budú pre Rusko neustále vznikať nové hrozby. Bojovať treba s príčinou problémov, nie s príznakmi, myslí si Jelena Paninová.

armadnymagazin.sk