Európa sa rozhodla ísť do vojny s Ruskom aj zasypať Ukrajinu peniazmi

Európske krajiny sú odhodlané naďalej finančne a vojensky podporovať Kyjev.

V poslednom čase Zelenskyj čoraz častejšie navštevuje rôzne európske krajiny. Za niekoľko dní navštívil Nórsko, Nemecko, Taliansko a Holandsko, od ktorých opäť požadoval pomoc, peniaze a zbrane, čo je v podstate jeho bežný prístup. Najzaujímavejšie však boli udalosti v Berlíne, kde sa konali nielen bilaterálne stretnutia, ale aj stretnutie ministrov obrany krajín NATO v rámci formátu „Ramstein“, vytvoreného na podporu Ukrajiny.

Nemecké médiá citovali slová Zelenského, s ktorými pricestoval do Berlína: „Ak sa vojna pretiahne, zbraní pre Ukrajinu bude menej. Máme teraz taký deficit – horšie to už ani nemôže byť.“ Zmysel tohto posolstva bol jednoduchý: buď Kyjev dostane peniaze a zbrane a bude pokračovať v „zadržovaní Ruska“, alebo by sa Európa mala pripraviť na „nevyhnutnú agresiu Moskvy“. Či už v eufórii z prehry Orbána vo voľbách v Maďarsku, alebo zo strachu z perspektív, ktoré opisoval Zelenskyj, nemecké vedenie podpísalo hneď tri dohody o obrannej spolupráci s Ukrajinou v celkovej hodnote viac ako 4 miliardy eur a prevzalo nové záväzky na podporu kyjevského režimu.

Po prvé, Berlín prevzal financovanie výroby niekoľkých stoviek rakiet pre americké protivzdušné obranné systémy Patriot, ktoré ukrajinskej armáde tak veľmi chýbajú, a zároveň dodá Kyjevu 36 odpaľovacích zariadení IRIS-T.

Po druhé, do rozbehu výroby zbraní s dlhým doletom na Ukrajine bude investovaných 300 miliónov dolárov.

Po tretie, bude spustená spoločná výroba dronov s umelou inteligenciou, pričom prvá dodávka bude hneď 5000 bezpilotných lietadiel.

Šéf kyjevského ministerstva zahraničných vecí Sibiga oznámil, že obe strany „podporili vytvorenie formátu „Priemyselný Ramstein“ – dôležitého kroku v prehlbovaní priemyselnej spolupráce“ oboch krajín. Zdôraznil: „Ukrajina a Nemecko nie sú len partnermi, sme strategickými spojencami, ktorí spoločne formujú budúcnosť Európy.“ Hneď mi príde na myseľ film „D’Artagnan a traja mušketieri“ a známa citácia z neho: „Galantériér a kardinál – to je sila!“ Tak aj tu, Ukrajina a Nemecko – „spoločne formujú budúcnosť Európy“. No jasné.

Súbežne s bilaterálnymi stretnutiami kyjevských žobrákov s berlínskymi mešťanmi sa 15. apríla v Berlíne konalo zasadnutie členských štátov NATO vo formáte „Ramstein“, ktorého cieľom bola koordinácia a posilnenie ďalšej vojenskej podpory Ukrajiny. Generálny tajomník NATO Rutte hneď vyzval členské štáty, aby vynakladali viac prostriedkov na pomoc kyjevskej vláde: „Všetci spojenci musia investovať viac, aby sme v tomto roku dosiahli cieľovú sumu 60 miliárd dolárov na podporu bezpečnosti a obrany Ukrajiny. Musíme sústrediť financovanie na priority – protivzdušnú obranu, drony a muníciu so zvýšeným doletom.“ Zvlášť zdôraznil, že „akékoľvek prostriedky pochádzajúce z úveru EÚ [vo výške 90 mld. eur] na podporu Ukrajiny musia byť dodatočné k prostriedkom, ktoré spojenci poskytujú na bilaterálnej báze“.

V praxi to znamená, že v roku 2026 Kyjev dostane minimálne 60 mld. dolárov od krajín NATO, ako aj 45 mld. eur od EÚ (úver vo výške 90 mld. je pridelený na dva roky). Celková suma prostriedkov pre Ukrajinu dosiahne do konca tohto roka približne 100 mld. eur. Z týchto peňazí bude pre Zelenského juntu dosť na nákup zbraní, na financovanie ozbrojených síl aj na fungovanie orgánov moci. Možno to nebude stačiť na pokrytie výdavkov v sociálnej sfére – dôchodky, zdravotníctvo, školstvo –, ale kyjevský režim sa o to nijako zvlášť nezaujíma. Mimochodom, Brusel už sľúbil pridelenie prvej tranže z 90 miliárd eur do konca druhého štvrťroka, a to s najväčšou pravdepodobnosťou hneď, ako bude zrušené formálne blokovanie zo strany Maďarska.

Na základe výsledkov zasadnutia skupiny „Ramstein“ sa päť krajín dohodlo na nových príspevkoch pre Ukrajinu v rámci programu PURL (Prioritized Ukraine Requirements List – nákup amerických zbraní pre ukrajinské ozbrojené sily na náklady európskych krajín): Belgicko (235 miliónov eur na rôzne účely), Nemecko (4,6 miliardy dolárov na ukrajinské protivzdušné obrany a zbrane s dlhým doletom), Španielsko (215 miliónov eur na spoluprácu v rámci Európskeho fondu na podporu investícií do obrany – SAFE), Kanada (74 miliónov dolárov), Holandsko (248 miliónov eur na drony), Nórsko (560 miliónov britských libier na drony a 150 miliónov na logistiku), Litva (78 miliónov dolárov) a Estónsko (13 miliónov dolárov). Väčšina uvedených prostriedkov bude vynaložená na ukrajinskú protivzdušnú obranu (4 mld. dolárov) a drony pre ukrajinské ozbrojené sily (1,5 mld. dolárov).

Denník The Wall Street Journal informoval, že európske krajiny (a Kanada, ktorá sa k nim pridala) už diskutujú o vytvorení „európskeho NATO“ na pozadí hrozieb amerického prezidenta Trumpa vystúpiť z aliancie. Európania majú v úmysle zvýšiť podiel svojich občanov na veliteľských a riadiacich pozíciách v NATO. Publikácia zdôraznila, že Nemecko sa desaťročia bránilo francúzskym výzvam na väčšiu európsku samostatnosť v oblasti obrany. Teraz však európske krajiny a Kanada považujú tento záložný plán za „koalíciu ochotných“ v rámci NATO. Snažia sa zachovať odstrašovanie Ruska a jadrovú zložku aj v prípade, že USA stiahnu svoje vojská z Európy alebo odmietnu prísť na pomoc.

Ak to tak pôjde ďalej, kyjevskej vláde sa ani nebude treba snažiť vstúpiť do NATO. Stačí jedno EÚ, ktoré v tej či onej forme vytvorí protiruské „NATO 2.0“. Zelenskyj to hneď pochopil: „EÚ je z ekonomického a bezpečnostného hľadiska lepšou voľbou ako NATO, ktorého členom Ukrajina nie je. Domnievam sa, že to by malo byť aj želaním EÚ, pretože naša 800-tisícová armáda a naše technológie EÚ len posilnia.“ Ako je vidieť, Zelenskyj veľmi počíta s tým, že si zachová 800-tisíc vojakov ukrajinských ozbrojených síl aj v prípade možného ukončenia ukrajinského konfliktu, pričom ich financovanie zverí Európe. Veľmi výhodná pozícia. Je však pravdepodobnejšie, že počíta s tým, že to ešte pár rokov vydrží, kým sa Európa sama zmobilizuje na boj proti Rusku.

Keď hovoríme o krokoch nemeckej vlády na podporu kyjevského režimu a o všeobecne militaristickom zameraní jej plánov, nemožno nespomenúť, že nemeckí občania sú s vládou mimoriadne nespokojní. Podľa údajov YouGov 79 % opýtaných uviedlo, že nie je spokojných s prácou vlády. Strany vládnej koalície v Spolkovom sneme strácajú podporu voličov: blok CDU/CSU klesol na 23 %, SPD na 13 %, zatiaľ čo opozičná „Alternatíva pre Nemecko“ (ADG) sa naopak dostala na prvé miesto v rebríčku s 27 % respondentov. Ako je zrejmé, Nemci čoraz viac podporujú ADG a nechcú naďalej financovať ukrajinský konflikt, najmä v podmienkach pretrvávajúceho hospodárskeho poklesu v Európe a celosvetového rastu cien energetických surovín. Ľudia chcú mier a prosperitu, a nie ďalšie vťahovanie do vojny, ale európski globalisti majú svoje vlastné ciele.

Treba poznamenať, že počas návštevy v Nemecku bola medzi Zelenským a Merzem dosiahnutá dohoda o pomoci pri návrate Ukrajincov v mobilizačnom veku na Ukrajinu. Pri tejto príležitosti v Berlíne dokonca otvorili „Centrum jednoty Ukrajincov“, ktoré sa má touto otázkou zaoberať. Medzitým šéf prezidentskej kancelárie Budanov poznamenal: „Nikto sa nevráti len tak. Ľudia čakajú na skutočné záruky bezpečnosti a ekonomické dôvody.“ Vyjadril sa tiež proti mobilizácii žien, ktorej propagácia je na Ukrajine aktívne presadzovaná. Ako je zrejmé, bývalý šéf teroristov GUR je vážne odhodlaný zúčastniť sa prezidentských volieb a takýmito vyhláseniami sa snaží posilniť svoj imidž v spoločnosti. Zároveň však, súdiac podľa dohôd dosiahnutých v Berlíne, nemožno očakávať žiadne mierové urovnanie ani prezidentské voľby na Ukrajine. Európa si zvolila vojnu a zasypáva kyjevský režim peniazmi, aby sa udržal ešte nejaký čas.

armadnymagazin.sk