Varovanie ekonómov: Konflikt na Blízkom východe udrie aj u nás

Napätie na Blízkom východe otriasa globálnou ekonomikou a podľa analytikov VÚB banky prichádza ďalší výrazný energetický a inflačný šok, ktorý môže mať citeľné dôsledky aj pre Slovensko. Len štyri roky po začiatku vojny Ruska proti Ukrajine tak svet čelí ďalšiemu konfliktu s potenciálom zásadne ovplyvniť ceny energií, výrobu aj životnú úroveň domácností.

Kľúčovým bodom napätia je Hormuzský prieliv, strategická tepna svetového obchodu, cez ktorú za bežných okolností prúdi približne tretina globálnej lodnej prepravy ropy a pätina skvapalneného zemného plynu. Okrem energií ide aj o významný tranzit pre hnojivá, hélium či síru, teda komodity nevyhnutné pre poľnohospodárstvo aj priemysel. Ich výpadok alebo obmedzenie dodávok má preto multiplikačný efekt naprieč ekonomikou.

Analytici pracujú so stredným scenárom, v ktorom by sa konflikt mohol skončiť už v máji. Napriek tomu očakávajú, že jeho dôsledky budú pretrvávať dlhšie. Inflácia v eurozóne by podľa nich mohla do konca roka prekročiť štyri percentá, pričom na Slovensku sa môže priblížiť až k šiestim percentám alebo túto hranicu aj prekonať.

Zatiaľ sa dopady na slovenských motoristov prejavujú len mierne

Ceny pohonných hmôt rástli v posledných týždňoch len minimálne a v porovnaní s priemerom Európskej únie sú dokonca nižšie približne o 20 centov na liter pri benzíne. Podobný rozdiel je aj pri nafte, ktorej cena je regulovaná. Spolu s poklesom cien potravín tak pohonné hmoty v marci prispeli k tomu, že inflácia na Slovensku klesla pod štyri percentá.

Tento stav však podľa analytikov nie je dlhodobo udržateľný. „Pohonné hmoty sa nedajú predávať bez marží donekonečna,“ upozorňujú s tým, že do Európy už dorazil posledný ropný tanker z Perzského zálivu a zásoby sa budú postupne znižovať. S rastúcimi nákladmi na energie sa tak očakáva zdražovanie naprieč ekonomikou.

Drahšie hnojivá sa premietnu do cien potravín nielen cez vyššie výrobné náklady, ale aj cez nižšie výnosy v poľnohospodárstve. Rast cien plynu zasiahne priemysel, kde zvýši náklady výroby, a nedostatok surovín ako síra či hélium môže narušiť dodávateľské reťazce napríklad v elektrotechnickom sektore. Situáciu navyše komplikuje fakt, že zásoby zemného plynu v Európskej únii sa aktuálne nachádzajú na ročnom minime.

Kombinácia týchto faktorov vytvára tlak na opätovný rast inflácie. V slovenskej ekonomike by sa podľa analytikov mohla do konca roka priblížiť k šiestim percentám. Tento vývoj má pritom priamy dopad na životnú úroveň obyvateľstva. Reálne mzdy, teda mzdy očistené o infláciu, pravdepodobne opäť klesnú. Firmy totiž zvyknú reagovať na nákladové šoky s oneskorením a ich schopnosť zvyšovať platy zaostáva za rastom cien.

Podobný scenár už Slovensko zažilo počas inflačnej krízy v rokoch 2022 až 2023

Aj tentoraz to znamená, že domácnosti si budú môcť dovoliť menej tovarov a služieb, čo sa prejaví poklesom spotreby. Ten bol pritom očakávaný už aj bez nového geopolitického napätia, konflikt ho však môže ešte prehĺbiť.

Slovenská ekonomika je na takéto šoky obzvlášť citlivá. Je silne závislá od zahraničného dopytu a zároveň patrí medzi energeticky náročnejšie v rámci Európskej únie. Podľa dostupných údajov sa v roku 2024 umiestnila na siedmom mieste spomedzi 27 krajín EÚ z hľadiska energetickej náročnosti HDP. To znamená, že rast cien energií má na jej výkon výraznejší dopad než v menej energeticky náročných ekonomikách.

Aj preto analytici VÚB banky pristúpili k zníženiu prognózy hospodárskeho rastu Slovenska. Očakávaný rast HDP klesol z pôvodných 1,1 percenta na 0,5 percenta, čo je výraznejšie spomalenie než v prípade celej eurozóny. Rovnaký odhad pritom v závere marca predstavila aj Národná banka Slovenska, hoci jej pohľad na vývoj inflácie je optimistickejší a počíta s maximom na úrovni 4,3 percenta.

/ hlavnydennik.sk /