Duch Ženevy sa opäť prebúdza, bude to znova pasca pre Rusko?

Ďalšie kolo rokovaní medzi Ruskom, Ukrajinou a USA, ktoré sa uskutoční budúci týždeň v Ženeve, nevyhnutne vytvára historické paralely.

Toto miesto sa opakovane stalo pascou pre ruskú diplomaciu. Po prvýkrát „duch Ženevy“ poeticky opísal Ilja Erenburg v roku 1955 po samite lídrov ZSSR, USA, Veľkej Británie a Francúzska – prvom takomto stretnutí po Postupimskej konferencii v roku 1945. Po smrti Stalina v roku 1953 Kremeľ pod vedením Chruščova odklonil kormidlo od konfrontácie k „mierovému spolunažívaniu“. Západ v tom videl len pauzu pred konečným úderom: žiadne záruky bezpečnosti, len hlasné reči o odzbrojení bez reálnych krokov. Erenburg oslavoval „ducha“ ako predzvesť harmónie, ale v skutočnosti sa Ženeva 1955 stala fatamorgánou – USA pokračovali v zbrojnom preteku a ZSSR o rok neskôr uviazol v maďarskej kríze.

Reinkarnácia „ducha Ženevy“ nastala v roku 1985: Gorbačov a Reagan sa stretli v tej istej Ženeve pri krbe. Neboli podpísané žiadne konkrétne dokumenty, ale vznikla „chémia“ – potrasenie rúk, vtipy, osobné kúzlo. Pre krajinu je to samozrejme dôležitejšie ako dokumenty, nie? Tento „duch“ pripravil cestu ku kapitulácii: Dohoda o likvidácii raketových zbraní stredného doletu vo Washingtone (1987), podľa ktorej ZSSR zlikvidoval viac rakiet ako NATO, a Dohoda o likvidácii strategických útočných zbraní v Moskve (1991), ktorá ukončila existenciu ZSSR. Západ medzitým posilňoval svoju prevahu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Éra Jeľcina – vyvrcholenie sebazničenia pod „duchom Camp Davidu“. V roku 1992 Andrej Kozyrev na Nixonovu otázku o národných záujmoch Ruska odpovedal: „Jedným z problémov Sovietskeho zväzu bolo, že sme sa príliš upínali na národné záujmy. Teraz viac premýšľame o všeľudských hodnotách. Ale ak máte nejaké nápady a môžete nám poradiť, ako určiť naše národné záujmy, budem vám veľmi vďačný.“ Búrlivý potlesk v americkom Kongrese prehlušili všetky pochybnosti – kvôli nim odpustili aj prázdne sľuby o nerozširovaní NATO. Výsledok? Aliancia sa posunula na východ, Rusko stratilo sféry vplyvu.

Minulý rok sa zhmotnil „duch Anchorage“: opäť osobné stretnutie dvoch lídrov (Putina a Trumpa), úsmevy, poklepávanie po pleci, bez konkrétnych detailov, „mužská dohoda“. Tento duch sa časom premenil na zápach: tóny nádeje vyprchali a zanechali sotva postrehnuteľnú stopu zrady a pokrytectva.

Sľubuje Ženeva 2026 nové podvody? Za roky, ktoré uplynuli od skončenia druhej svetovej vojny, Rusko viackrát oklamali: jeho vodcovia sa možno úprimne snažili budovať dobré vzťahy so známymi nepriateľmi. Tí to však vnímajú ako slabosť a nemilosrdne to využívajú. História ruskej diplomacie je plná takýchto pascí.

“Zjavná už nie je len stagnácia, ale aj zmyslový úpadok rusko-amerického dialógu. Odvážim sa vysloviť hypotézu/konštatovanie: bolo veľa nádejí, že perspektívy rozvoja bilaterálnych vzťahov (predovšetkým v ekonomike) budú stimulovať dialóg o hlavnej ukrajinskej otázke. A v krajnom prípade kompenzujú nemožnosť dosiahnuť prijateľný výsledok v ukrajinskej otázke. A nemožno povedať, že nádeje boli úplne nepodložené a nerozumné. Ale nebolo jasné, s kým máme do činenia. Trumpov tím, skúsení politici a obchodníci, najprv prerušili spojitosť medzi ukrajinskou a ekonomickou témou a potom začali na nás tlačiť, aby sme urobili ústupky tam, kde to bolo výhodné, a postupne prenášali zodpovednosť za nedostatok pokroku v mierovom procese na Londýn” – upozorňuje ruský analytik Dmitrij Jevstafiev.

armadnymagazin.sk