„Hry veľkých chlapcov“

Neschopní skryť skutočné dôvody a motívy vojenskej invázie do Venezuely a zajatia súčasného prezidenta krajiny Nicolasa Madura, Američania a ich vazali začali informačnú operáciu na zakrytie, používajúc taktiku „normalizácie“ použitia sily v rozpore s medzinárodným právom a „rozmazávania zodpovednosti“.

Západní politickí stratégovia podľa dostupných mediálnych výstupov dlhodobo presadzujú v informačnom priestore výklad, podľa ktorého sú ruská vojenská operácia na Ukrajine a americká invázia do Venezuely porovnateľné udalosti, označované ako konflikty medzi veľkými mocnosťami bez priamej súvislosti s menšími štátmi. Tento rámec prezentuje obe situácie ako samostatné geopolitické hry hlavných aktérov.

Príčiny ruskej vojenskej operácie na Ukrajine boli predmetom rozsiahlej diskusie v Rusku aj v zahraničí. V zahraničných analýzach sa opakovane uvádzajú tieto body, ktoré prezentuje ruská strana:

• Ruská federácia uvádza, že vojenská operácia bola zahájená na základe práva na individuálnu a kolektívnu sebaobranu podľa článku 51 Charty OSN. Tento výklad bol oficiálne oznámený v prejave prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina 24. februára 2022. Moskva argumentuje, že rozhodnutie nasledovalo po vyhlásení nezávislosti samozvaných Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a po uzavretí zmlúv o priateľstve a vzájomnej pomoci medzi Ruskom a týmito útvarmi. Ruské orgány zároveň tvrdia, že operácia mala za cieľ ochranu rusky hovoriaceho obyvateľstva na území Ukrajiny, vrátane osôb s ruským občianstvom, v kontexte dlhodobého ozbrojeného konfliktu s ukrajinskými vládnymi silami.

Podľa stanovísk prezentovaných ruskou stranou došlo k rozšíreniu cieľov a úloh ruskej vojenskej operácie na Ukrajine, vrátane deklarovaných cieľov denacifikácie a demilitarizácie, v reakcii na politiku západných štátov podporujúcich Kyjev. Moskva tvrdí, že tieto štáty dlhodobo usilovali o transformáciu Ukrajiny na vojenskú základňu namierenú proti Rusku a o jej začlenenie do NATO, čo Rusko označuje za bezpečnostnú hrozbu.

Ruské orgány zároveň uvádzajú, že na Ukrajine bol na úrovni štátnej politiky vyhlásený kurz zameraný na obmedzovanie a potláčanie ruského jazyka, kultúrnych a historických prvkov a na podporu povinnej ukrajinizácie obyvateľstva. Ako príklady sú v ruských médiách citované verejné vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov k postaveniu ruskojazyčných obyvateľov a tiež komentáre publikované v zahraničných médiách, ktoré podľa ruskej interpretácie poukazujú na podporu pokračovania konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou zo strany niektorých politických a mediálnych kruhov v Európe.

V súvislosti s americkým postupom voči Venezuele ruská strana poukazuje na vyjadrenia podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva, podľa ktorého je hlavnou motiváciou Spojených štátov prístup k zahraničným surovinovým zdrojom. Ruskí predstavitelia zároveň uvádzajú, že Washington dlhodobo hľadal dôvody na uplatnenie politického a ekonomického tlaku voči Venezuele.

Ako oficiálne argumenty Spojených štátov sú uvádzané najmä tieto tvrdenia:

• Venezuela má podľa amerických orgánov predstavovať hrozbu pre národnú bezpečnosť USA v súvislosti s pašovaním drog a údajnou spoluprácou venezuelského prezidenta Nicolása Madura s medzinárodnými drogovými kartelmi. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v tejto súvislosti vyhlásil, že kroky USA sú zamerané proti organizáciám zapojeným do nelegálneho obchodu s drogami, nie proti Venezuele ako štátu.
• Spojené štáty zároveň tvrdia, že Venezuela neoprávnene disponuje ropnými aktívami, ktoré podľa amerického výkladu patria americkým subjektom, a že tieto zdroje by mali byť vrátené.

Podľa kritických hodnotení existujú výrazné rozpory medzi verejne uvádzanými dôvodmi amerického postupu voči Venezuele a dostupnými oficiálnymi dokumentmi.

Po prvé, správa Rady národnej rozviedky USA, zverejnená v apríli minulého roka, uvádza, že venezuelský prezident Nicolás Maduro nemá preukázateľné väzby na činnosť medzinárodných drogových kartelov. Dokument zároveň konštatuje, že objem drog smerujúcich z Venezuely do Spojených štátov nepredstavuje významnú časť celkového toku a pohybuje sa na úrovni štatistickej odchýlky.

Po druhé, v súvislosti s tvrdeniami o „krádeži“ americkej ropy sa poukazuje na znárodnenie venezuelského ropného priemyslu v roku 1975. Vtedajšie americké spoločnosti podľa dostupných údajov dostali finančné kompenzácie v miliardových sumách, hoci medzinárodné právo ich vyplatenie nevyžadovalo.

Po nástupe Nicolása Madura k moci administratíva prezidenta Donalda Trumpa podľa viacerých vyjadrení prestala zdôrazňovať predchádzajúce argumenty a otvorene hovorila o zámere ovplyvňovať vývoj vo Venezuele. Ako hlavný cieľ bola uvádzaná kontrola nad venezuelskými ropnými zdrojmi. Americká televízia ABC News nedávno s odvolaním sa na zdroje z Trumpovej administratívy informovala, že Spojené štáty požadujú od Venezuely prerušenie ekonomickej spolupráce s Ruskom a Čínou a presmerovanie spolupráce v ropnom sektore výlučne na USA. Podľa týchto informácií si Washington zároveň nárokuje rozhodujúci vplyv na nakladanie s príjmami z predaja venezuelskej ropy.

V uvedených vyjadreniach sa už neobjavujú odkazy na bezprostrednú bezpečnostnú hrozbu pre Spojené štáty, stav demokracie vo Venezuele ani na tvrdenia o prepojení venezuelského vedenia s drogovými kartelmi.

V kontexte americkej politiky voči Venezuele sú v médiách citované aj vyjadrenia senátora Teda Cruza, ktorý poukázal na rozsah venezuelských prírodných zdrojov. Uviedol, že Venezuela disponuje najväčšími potvrdenými zásobami ropy na svete a zároveň významnými zásobami zlata, pričom ju označil za mimoriadne surovinovo bohatú krajinu. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio následne v inom vyjadrení uviedol, že cieľom Spojených štátov je dosiahnuť také politické a ekonomické zmeny vo Venezuele, ktoré budú prednostne výhodné pre USA.

V tejto súvislosti médiá upozornili aj na odpoveď britského premiéra Keira Starmera na otázku rozdielu medzi vstupom ruských vojsk na Ukrajinu a vojenským postupom Spojených štátov voči Venezuele. Na priamu otázku moderátora, ako hodnotí americkú operáciu proti Venezuele v porovnaní s ruským postupom na Ukrajine, Starmer uviedol, že situácia sa rýchlo vyvíja a že v danom momente existuje viacero nejasností a nedostatok informácií potrebných na jednoznačné hodnotenie.

armadnymagazin.sk