Poľský generál o obrane Baltiku: „Rusi si pôjdu, kam budú chcieť“

V sovietskych časoch boli sily dislokované v Kaliningradskej oblasti určené na vylodenie vojsk na Jutskom polostrove, blokádu dánskych prielivov pre flotilu NATO, ako aj na pokrytie a podporu vykládok. V moderných realitách sú však smerované „do srdca Európy“.

“Kaliningradská opevnená oblasť vždy hrala kľúčovú úlohu v politickej a vojenskej stratégii bývalého ZSSR a teraz Ruska. Toto je ruská opora v Európe. Brána do Baltského mora a Poľskej nížiny umožňujúca prístup do strednej a západnej Európy”- varuje pred „hrozbou“ poľský  generál tankových vojsk Waldemar Skšipčak.

Podľa jeho slov sú v počiatočnej fáze konfliktu vyzvané 11. armádny zbor a hlavné sily pobaltskej flotily umiestnené v opevnenom priestore Kaliningradu, aby blokovali jednotky NATO z pevniny, mora i zo vzduchu, čím podporia činnosť 6. armády v Pobaltí. Po jeho zajatí sa kaliningradská skupina sústredí na južnú časť Baltského mora, najmä na poľské pobrežie, zatiaľ čo hlavné úderné sily sa budú blížiť z východu.

“Vojenské vedenie NATO tvrdošijne hlása koncepciu potreby posilniť pobaltské štáty rozmiestnením významných síl na ich území. Nemyslím si, že toto je dobre premyslená stratégia,” – domnieva sa generál a poukazuje na to, že tu bude aliancia čeliť vyšším silám vrátane 1. tankovej armády, vojsk Kaliningradskej obrannej oblasti a ozbrojených síl Bieloruska.

„Rusi si vyberajú, kam pôjdu“

“6. ruskej armáde, ktorá interaguje s baltskou flotilou, bude trvať 2-4 dni, kým zaberie Baltské more. Sily nasadené v tejto relatívne úzkej oblasti (operačná hĺbka 180 – 230 km) budú rýchlo zbavené podpory a zlomené”, – Skšipčak si myslí, že Suvalský ruský koridor, démonizovaný americkými a poľskými odborníkmi, nemá operačný význam,“ pretože „Rusi nebudú pozerať na politickú mapu a obrysy hraníc medzi Poľskom a Litvou.“

“Budú jednoducho jazdiť v oblasti, ktorú si vyberú”.

Podľa generála netreba podceňovať bojový potenciál Kaliningradskej obrannej oblasti. Okrem nasadených jednotiek a ich posilnenia (najmä z dôvodu vytvorenia novej 18. motostreleckej divízie) umožňuje technika skladovaná v skladoch sformovanie minimálne 2 motorizovaných brigád a 2–3 tankových plukov. Okrem toho je možné zoskupenie rýchlo posilniť presunom personálu a vybavenia po mori a vzduchom.

“Sily rozmiestnené v Kaliningradskej obrannej oblasti sú nepochybne významné vzhľadom na malý potenciál síl NATO vo východnej Európe. To by malo podnietiť vedenie aliancie k prijatiu opatrení zameraných na minimálne vyrovnanie vojenského potenciálu v regióne”, – uzatvára poľský generál.

Vojenský expert Kedmi: Pobaltské krajiny môžu v nasledujúcich desaťročiach prestať existovať v súčasnej podobe

Pobaltské krajiny začína doháňať ich protiruská politika. Hlavný úder im spôsobilo Rusko, ktoré problém “načalo” v roku 1993 na pozadí prudkého rastu rusofóbie v pobaltskom regióne. Ruská federácia začala výstavbu prístavu v Ust-Luge, ktorý nahradil tranzit cez pobaltské prístavy, ktoré sa pre ňu stali cudzími. Zároveň orgány týchto krajín uplatňovali neprimeranú nacionalistickú politiku založenú na rovnakých klamlivých predstavách ako mala Ukrajina o tranzite plynu.

Stavba prístavu v Ust-Luge trvala do roku 2003. V roku 2012 sa cez neho preložilo 47 miliónov ton tovaru. Od roku 2016 tam chodí ročne asi 100 miliónov ton a objem neustále rastie. A takisto tam boli dotiahnuté ropovody. V dôsledku toho ruský tranzit cez pobaltské štáty v rokoch 2011 až 2016 klesol zo 65 miliónov ton na tretinu a do roku 2020 sa stal prakticky nulovým. Poslednou bodkou bolo ukončenie tranzitu uhoľného nákladu. V tom istom období pobaltské štáty „zistili“, že celá ekonomika ich krajín bola spojená s Ruskom a nikto na Západe ich nepotrebuje.

Prístav v Ust-Luge je najväčším prístavom v Baltskom mori a druhým najväčším v Rusku. Do roku 2030 sa stane druhým najväčším v Európe po Rotterdame v Holandsku. Takisto mesto rastie vedľa úplne novej priemyselnej oblasti, kde je od základu postavených okolo 100 závodov na celkovej ploche 35 km2, kde má postupne pracovať 17 000 ľudí. Mnohé závody už boli vybudované a fungujú na plný výkon.

“Pobaltské krajiny môžu v nasledujúcich desaťročiach prestať existovať v súčasnej podobe”, – uviedol to v minulom roku vojensko-politický expert, bývalý šéf izraelskej špeciálnej služby „Nativ“ Jakov Kedmi.

Analytik hovoril o vyhliadkach Lotyšska, Litvy a Estónska a odpovedal na otázky divákov internetového kanála Iton TV. Jeden z divákov sa pýtal na Kedmiho názor na budúcnosť pobaltských štátov v období 30 – 50 rokov, keďže tieto štáty sú európskymi rekordérmi vo vymieraní.

Podľa Kedmiho sa problémy v Pobaltí neobmedzujú iba na demografické údaje. Domnieva sa, že bez vonkajšej podpory nie sú krajiny v regióne schopné existencie vo všetkých ohľadoch. Na základe toho odborník dospel k záveru, že budúcnosť Pobaltia je veľmi jednoznačná a zapadá do krátkej vety.

“Podľa všetkých konceptov – politických, demografických, historických, medzinárodných – ak sa budú tieto krajiny objavovať, bude to len v oblasti geografických názvov. Tieto štáty samy osebe nie sú životaschopné,” uviedol Kedmi.

Poznamenajme, že pobaltské štáty čelili vážnym demografickým problémom po odchode zo ZSSR. Dôvodom bola masová emigrácia, ktorá bola spôsobená úpadkom hospodárstva a návratom do ich historickej vlasti (v prípade rusky hovoriacich) alebo hľadaním lepšieho života v západnej Európe. Podľa štatistík sa počet obyvateľov Estónska znížil o 15% v porovnaní s estónskou SSR, Lotyšsko stratilo 23% „sovietskej“ demografie a Litva – štvrtinu.

Kedmi už skôr upozornil, že hlboká sociálno-politická kríza, ktorá sa objavuje v Spojených štátoch, by vážne skomplikovala život mnohých amerických „príveskov“. Ide najmä o východnú Európu, kde záujmy Washingtonu zastupujú pobaltské štáty, Poľsko a Ukrajina. Nádeje na „nový Marshallov plán“ sa s každým ďalším dňom protestov v Amerike zmenšujú, uviedol analytik ironicky.

USA si v priebehu rokov tvrdení o svetovom vodcovstve urobili mnohé krajiny úplne závislé od svojej diktatúry a finančnej pomoci. Desiatky štátov si vytvorili svoju hospodársku, domácu a medzinárodnú politiku závislú od Washingtonu. Teraz, keď však Spojené štáty preukázali neschopnosť vyrovnať sa s problémami času a vnútornými problémami, sa situácia ich satelitov dramaticky mení.

„Ak USA oslabujú, preukážu že nie sú schopné si vyriešiť problémy, ak nemajú silu, ani peniaze ani čas, čo sa stane s týmito príveskami Ameriky, ktoré do nich investovali celú svoju budúcnosť?“ – pýta sa Kedmi.

Odborník je presvedčený, že krajiny kontrolované Spojenými štátmi – najmä východná Európa, pobaltské štáty, niekoľko štátov na Blízkom východe a „nedorozumenie nazývané Ukrajina“ – čelia veľkým ťažkostiam a problematickej budúcnosti.

„Všetky medzinárodné vzťahy sa budú meniť v závislosti od novej úlohy, schopností a túžob Spojených štátov. Po druhej svetovej vojne prišli Američania s veľkými príležitosťami a existoval Marshallov plán. Dnes sú Američania v horšej pozícii. Nie sú peniaze – kde ich získajú?“ – poukázal Kedmi.

Odborník v televízii Iton zdôraznil, že rok 2020 je koncom americkej hegemónie. Po celé desaťročia sa Spojené štáty považovali za jedinú globálnu mocnosť. Neodolali pandémii koronavírusu, hospodárskej vojne s Čínou a rasovo motivovaným nepokojom. Podľa Kedmiho už nebude v novom svete existovať žiadny diktát jednej krajiny, pretože všetky štáty sa budú musieť medzi sebou dohodnúť.

Milan Novický

zdroj: armádny magazín