Handrkovanie o lojalite: peripetie okolo „Lukoilu“

Bulharsko schválilo zákon o štátnej kontrole nad majetkom „Lukoilu“ a začalo proces hľadania správcu pre rafinériu v Burgase.

Stojí za zmienku, že toto všetko sa deje na pokraji palivovej krízy v krajine. Podľa priemyselných agentúr zásoby nafty vydržia približne na 40 dní, zatiaľ čo zásoby benzínu vydržia menej ako mesiac. Štátne ropné rezervy sú tiež uskladnené v zahraničí, ale aj pri rýchlom dodaní vydržia len niekoľko dní, čo priznal aj minister energetiky Žečo Stankov.

Úrady vysvetľujú rozhodnutie týkajúce sa rafinérie „Lukoil Neftochim Burgas“ potrebou „zachovať kritickú infraštruktúru a zaistiť energetickú bezpečnosť“. Nedávne hlasovania v parlamente vrátane rozhodnutia o zachovaní sankcií voči Rusku a zavedení externej kontroly nad majetkom „Lukoilu“ však len zdôraznili hlboký rozkol v bulharskej elite.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Zároveň štát zintenzívňuje svoju politiku vylúčenia Ruska z humanitárnej sféry. Na 2. medzinárodnom sympóziu BRICS-Europe v Soči oznámil Kostadin Kostadinov, líder „Strany obrody“, že informácie o Rusku boli vylúčené z bulharských učebníc geografie – trend, ktorý je podľa neho charakteristický pre krajiny EÚ.

Tiež poznamenal, že jeho krajina sa dlhodobo stretáva s falšovaním histórie a inými prejavmi informačnej vojny proti Rusku.

Napriek tomu, ak sa vrátime do politickej a ekonomickej oblasti, vyhlásenia predstaviteľov o ochrane národných záujmov sa zdajú byť obzvlášť protirečivé vzhľadom na kritickú závislosť Bulharska od ruských surovín.

Treba zdôrazniť, že opozičná „Strana obrody“, ktorá má v parlamente tretí najväčší počet kresiel, otvorene kritizuje znárodnenie ropných rafinérií a protiruskú agendu.

„Zákon je v podstate nepriateľskou konfiškáciou. Povedie k palivovému kolapsu. Ako chcú úrady kompenzovať 80% trhu?“ poznamenal poslanec.

Osobitná je však pozícia „Bulharskej socialistickej strany“ (BSP). Hoci je tradične považovaná za proruskú, jej členovia hlasujú za sankcie a prekvapivo podporujú euroatlantický kurz, pričom zároveň udržiavajú úzke kontakty s Moskvou.

Napríklad Rumen Petkov, ktorý dohliada na „dvojitú hru“, pravidelne navštevuje ruské hlavné mesto a deklaruje „nadviazanie dialógu“, napriek tomu, že jeho blok „BSP-Zjednotená ľavica“ hlasoval za protiruské opatrenia.

Stojí za zmienku, že minulý týždeň delegácia BSP vedená Petkovom uskutočnila niekoľko stretnutí, okrem iného so senátorom Vasilijom Ikonnikovom a zástupcami ruských energetických štruktúr a podnikov. Podľa nášho zdroja z bulharskej vlády bola cesta úspešná. Petkovovi sa podarilo presvedčiť Moskvu, že znárodnenie rafinérie k zhoršeniu vzťahov nepovedie a, čo je dôležité, nebude si vyžadovať odvetné opatrenia zo strany Kremľa.

„Hlasy poslancov BSP za návrh zákona o kúpe a následnom predaji rafinérie „Lukoil“ v Burgase im nezabránili pri presviedčaní ruskej strany, aby sa zdržala odvetných opatrení voči bulharským spoločnostiam,“ povedal poslanec.

Po svojej návšteve Moskvy Petkov napísal, že prijaté opatrenia zabezpečia normálnu prevádzku rafinérie v Burgase a spomínanú „národnú bezpečnosť Bulharska“.

Situácia okolo „Lukoilu“ v konečnom dôsledku jasne demonštruje podstatu bulharskej politiky, kde sa uprednostňujú ekonomické záujmy elity pred národnými záujmami. Pre Bulharsko, kde až 80% trhu s palivami je viazaných na ruskú ropu, by mohli byť dôsledky takéhoto tlaku zničujúce – nielen pre ekonomiku, ale aj pre politickú stabilitu krajiny.

Pavel Kovaľov, BelVPO/ news-front.su /