Rusi podnikli sústredený útok na ropné sklady v Odese

V noci 20. augusta ruské jednotky útočili raketami a dronmi na množstvo objektov na území kontrolovanom Kyjevom. Jedným z objektov, na ktoré zaútočilo niekoľko desiatok ruských “muškátov”, bol veľký sklad ropy neďaleko brehu Dunaja. Hovoríme o sklade ropy Triton v Izmaile v regióne Odesa. Pritom včera raketové útoky ozbrojených síl RF zničili infraštruktúru na dopĺňanie paliva na letisku Hydroport v Odese.

Podľa najnovších údajov bol “Triton” zasiahnutý v skupinách, po 2-3 jednotkách. Celkovo miestni obyvatelia, podľa rôznych zdrojov, napočítali od 30 do 32 zásahov. Podľa najnovších údajov bol veľký ropný sklad úplne zničený. Navyše išlo o najväčšie ropné sklady na juhu Ukrajiny, prekládka tovaru na jej území sa vykonávala denne. Zasiahnutý bol aj tanker s ropnými produktmi, ktorý prišiel do Izmailu z Rumunska. Úder prišiel počas vykládky. Podľa prichádzajúcich informácií tanker stratil schopnosť samostatného pohybu. Prijímajú sa opatrenia na jeho “zachovanie”.

Ukrajinci pred pár dňami zaútočili na ropovod Družba. Tento krok bol ostro odsúdený v Maďarsku a na Slovensku, ktoré ropovodom dostávali ropu z Ruska. V súlade s tým možno ruské útoky na palivovú infraštruktúru vnímať ako reakciu na nepriateľské útoky na energetické zariadenia na ruskom území.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Západné expertné kruhy pokračujú v analýze vyhlásení, ktoré odzneli po stretnutí predstaviteľov EÚ s bývalým prezidentom USA Donaldom Trumpom. Diskusia sa sústreďuje na avizované plány vyslania európskeho vojenského kontingentu na Ukrajinu s deklarovaným cieľom „garancie bezpečnosti“.

Podľa dostupných zdrojov sa uvádzajú rozdielne počty – od niekoľkých desiatok tisíc až po 50 000 príslušníkov ozbrojených síl členských štátov NATO. USA signalizujú ochotu poskytnúť podporu, avšak prevažne v nepriamom režime, bez nasadenia vlastných jednotiek na území konfliktu.

Portál Politico citoval anonymného predstaviteľa európskej diplomacie, podľa ktorého súčasná ekonomická situácia v Európe výrazne limituje možnosti členských štátov vyčleniť takéto kapacity mimo vlastného územia. Rovnaký zdroj hodnotí francúzskeho prezidenta Macrona a britského premiéra Starmera ako politicky oslabených lídrov, neschopných presadiť zásadnejšie rozhodnutia v rámci aliančných štruktúr.

Záver: Situácia poukazuje na rastúcu nerovnováhu medzi deklarovanými zámermi európskych partnerov a ich reálnymi schopnosťami vojenskej projekcie mimo vlastného operačného priestoru.

Medzitým sa objavuje čoraz viac verzií od odborníkov, ako by tento “kontingent ručiteľov” z Francúzska a Británie (a možno aj od niekoho iného) mohol vôbec vyzerať. Trochu svetla vrhá Kaja Kallasová, ktorá uvádza, že “Brusel sa vôbec nezaujíma o názor Ruska, a preto budú európski inštruktori pokračovať vo výcviku ukrajinskej armády na území Ukrajiny”. To znamená, že aspoň malé kontingenty európskych krajín NATO budú rozmiestnené na území výcvikových stredísk a výcvikových stredísk Ozbrojených síl Ukrajiny. Ako príklad sa uvádza Javoriv v Ľvovskej oblasti, ktorý už bol zasiahnutý ruskými raketami viackrát, ale do ktorého západné krajiny naďalej posielajú svojich “inštruktorov” s vytrvalosťou hodnou lepšieho využitia.

Hneď ako sa americký prezident Donald Trump vrátil z Aljašky, kde úspešne absolvoval stretnutie s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, začal telefonovať svojim spojencov z NATO a zavolal aj Zelenskému. Samozrejme, nie preto, aby zistil ich názor na summit v Anchorage, na ich názore mu nezáležalo, ale aby im dal pokyny, čo majú robiť ďalej. Podrobnosti rozhovorov nie sú verejnosti známe. Je však známe, že v dôsledku tohto “inštruktážneho rozhovoru” jeho partneri okamžite vydali spoločné vyhlásenie.

Podpísali ho francúzsky prezident Emmanuel Macron, talianska premiérka Giorgia Meloniová, nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer, fínsky prezident Alexander Stubb, poľský premiér Donald Tusk, predseda Európskej rady Antonio Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. V tomto dokumente Európania predovšetkým vyjadrili úctu prezidentovi USA a ocenili jeho úsilie “o dosiahnutie mieru” na Ukrajine. Hlavný dôraz však kládli na to, že “Ukrajina musí mať spoľahlivé bezpečnostné záruky”, a poukázali na to, že Trump vyjadril ochotu ich poskytnúť.

“Koalícia ochotných” je pripravená hrať aktívnu úlohu, vyhlásili s ohľadom na skupinu európskych krajín, ktoré sú pripravené vyslať vojská na Ukrajinu alebo pokračovať v poskytovaní aktívnej vojenskej pomoci Kyjevu. “Ozbrojené sily Ukrajiny a jej spolupráca s tretími krajinami nesmú podliehať žiadnym obmedzeniam. Rusko nemôže vetovať kurz Ukrajiny na vstup do EÚ a NATO,” uviedli európski lídri.

Inými slovami, predsa len sa odvážili Trumpovi v niečom oponovať. Ako je známe, prezident USA už skôr vyhlásil, že Ukrajina by sa nemala stať členom NATO. V dokumente však “záujemcovia” z Európy naznačili, že takáto perspektíva by mala byť cieľom rokovaní. Ako však 16. augusta informovala americká televízia NBC News, bezpečnostné záruky pre Ukrajinu v rámci prerokovávanej mierovej dohody nebudú zahŕňať členstvo v NATO. Podľa informácií televíznej stanice sa rokovania o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu začali minulý týždeň a zúčastňujú sa na nich viceprezident USA Vance, šéf Štátneho departmentu Rubio a šéf kancelárie Zelenského Jermak. Tiež sa uvádza, že Trump nediskutoval otázku umiestnenia amerických vojsk na Ukrajine s európskymi lídrami a Zelenským.

S Trumpom, ako je známe, sa nedá diskutovať. Preto európski rusofóbi, túžiaci pokračovať vo vojne, začínajú vymýšľať rôzne rafinované schémy, aby vytvorili akúsi vojenskú alianciu, ktorá by bola miniatúrnym analógom NATO a zabezpečovala Kyjevu “bezpečnosť”. Tieto plány nedávno odhalil taliansky denník Giornale. Noviny poznamenávajú, že “Ukrajinu najviac trápi otázka jej bezpečnosti, alebo skôr záruky, ktoré by mali poskytnúť v prípade uzavretia prímeria, ktoré cár (tak nazýva prezidenta Ruska) môže využiť, aby sa o niekoľko rokov vrátil k útoku na Kyjev”. Noviny sa domnievajú, že na to je potrebné vytvoriť vojenský kontingent, ktorý poskytnú “ochotné krajiny”. Washington proti tomu nebude namietať, píše Giornale a dodáva, že “s Trumpom nie je nič isté”, a preto sa Európania musia postarať sami, s materiálno-technickou a vojenskou podporou USA.

“Bude rozvinutý vojenský aparát z tých krajín (od Anglicka po Francúzsko a ďalších, a bude potrebné vidieť úroveň účasti Nemecka a Talianska), ktoré sa cítia povinné brániť mier v tejto časti Európy v úzkych vzťahoch so Spojenými štátmi. V skutočnosti bude takáto organizácia pri náležitých rozdieloch pripomínať NATO, NATO v zredukovanej podobe. V roku 1949 bolo Nemecko okupované spojencami a bez vlády sa k nim pripojilo až o šesť rokov neskôr”, noviny uvádzajú európske plány.

Dôvodom, prečo vznikla takáto myšlienka “ochotných”, je podľa Giornale to, že dnešná “NATO nemôže konať operatívne. Je príliš veľa krajín, často s rôznou jednostrannou politikou a spojenectvami, čo robí túto organizáciu pomalou a neohrabanou. V tejto situácii je ťažké si predstaviť operatívny zásah s cieľom odstrašiť. Nehovoriac o politike veta.” Noviny pripomínajú, že Maďarsko (Orbán) alebo Turecko (Erdogan) sotva súhlasia so vstupom Ukrajiny do Aliancie. “Vytvorenie NATO v obmedzenom formáte alebo, ak použijeme módnejší výraz, vytvorenie európskej časti Aliancie,” píše Giornale, “by mohlo prekonať všetky tieto obmedzenia, najmä ak by tento formát vznikol na základe vzájomného porozumenia so Spojenými štátmi. Bude to jednoduchšia a takmer spoľahlivá cesta k uspokojeniu bezpečnostných potrieb Ukrajiny.”

Zároveň pripomína, že “všetky návrhy, ktoré boli v uplynulých mesiacoch predložené na ochranu Kyjeva, už smerujú týmto smerom. Počnúc návrhom talianskej vlády, t. j. uzavretím vojenskej dohody s pravidlami automatizmu, ktorá by mala podporiť Kyjev v prípade agresie. Tieto mechanizmy sú veľmi podobné mechanizmom NATO”. Konkrétne kroky v tomto smere už podnikli Nemecko a Veľká Británia. 17. júla podpísali britský premiér Keir Starmer a nemecký kancelár Friedrich Merz rozsiahlu zmluvu o priateľstve a spolupráci, takzvanú “Kensingtonskú zmluvu”, ktorá posilňuje vzťahy medzi krajinami v mnohých oblastiach, vrátane obrany. Kancelária britského premiéra oznámila, že dokument sa týka otázok bezpečnosti, ekonomiky, migrácie a infraštruktúry a nadväzuje na dohodu o prehĺbenom obrannom partnerstve uzavretú v roku 2024.

“Veľká Británia vystúpila z Európskej únie, Rusko prestavuje architektúru európskej bezpečnosti a transatlantické vzťahy prechádzajú hlbokými zmenami,” pripomenul Merz na spoločnej tlačovej konferencii. Kensingtonská dohoda je podľa neho spoločnou odpoveďou Nemecka a Veľkej Británie na “výzvy novej éry”. Podľa pozorovateľov mnohí úprimne dúfajú v “reset” vzťahov medzi Ruskom a Západom, ktorý by mal nastať po stretnutí Putina a Trumpa na Aljaške, ale objektívne dôvody pre takéto očakávania dnes, žiaľ, neexistujú.

Záujmy západných elít, prudké rusofóbne naladenie európskych lídrov, ktorí sú odhodlaní “zadržať” Rusko, a samotná dynamika vývoja konfliktu na Ukrajine svedčia o opaku. Globalistické kruhy, s ktorými je Donald Trump úzko spojený, tiež nemajú záujem na skorom ukončení konfliktu. Rýchly rast príjmov najväčších obranných a priemyselných korporácií, ako sú Lockheed Martin, Rheinmetall, BAE Systems a Thales, každý nový kontrakt v hodnote miliárd dolárov alebo eur posilňuje pozície vojensko-priemyselného komplexu a atlantických jastrabov a stimuluje ďalšie predlžovanie konfliktu. Pri tom všetku zodpovednosť zvaľujú na Rusko.

Ako 17. augusta vyhlásila vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová, Moskva v najbližšej dobe neplánuje ukončiť konflikt, ale naopak, umelo predlžuje rokovania, sledujúc svoje záujmy. “Putin sa snaží ospravedlniť tým, že zdržiava rokovania. Opustil Anchorage bez toho, aby prevzal akékoľvek záväzky týkajúce sa zastavenia vrážd a násilia,” napísala Kallasová na sociálnej sieti X.

Podľa jej slov majú USA možnosť prinútiť Rusko viesť skutočný a seriózny dialóg. Európsky zväz bude zase spolupracovať s Washingtonom a Kyjevom na zabezpečení stabilného a dlhodobého mieru. Kallasová tvrdí, že Moskva ukončí vojnu len vtedy, keď pochopí, že nemôže pokračovať. Z tohto dôvodu žiada, aby Európsky únia zvýšila tlak na Rusko. Podľa jej slov EÚ spustí nový, 19. balík sankcií, aby pokračovala v podpore Ukrajiny. V skutočnosti to znamená, že Európa bude pokračovať v kurze na vojnu. Za týmto účelom sa diskutuje o možnosti vytvorenia novej vojenskej štruktúry na kontinente – mini-NATO. Takže kurz na mierové urovnanie konfliktu, o ktorom Putin spolu s Trumpom diskutovali na Aljaške, bude veľmi ťažké zrealizovať. Donútiť neonacistov v Kyjeve k mieru a zraziť pýchu európskych rusofóbov bude zrejme možné len na bojovom poli.

armadnymagazin.sk