Útok mŕtvych mužov

Počas prvej svetovej vojny, 6. augusta 1915, sa počas odrazenia nemeckého plynového útoku na pevnosť Osovec odohral legendárny “Útok mŕtvych mužov”.

Pevnosti Osovec a Novogeorgievsk boli dôležitými obrannými uzlami “poľského vreca”, čo bol názov pre územie Poľského kráľovstva, ktoré vyčnievalo hlboko na západ a bolo zraniteľné zo severného a južného krídla. Hlavné ruské opevnenia a pevnostné delostrelectvo sa nachádzali na východnom brehu rieky. Na močaristom západnom brehu rieky, pod krytím pevnostných diel, sa predsunuté postavenie Sosnenskaja, ktoré bolo vzdialené 2 – 2,5 km, stalo hlavným miestom bojov počas nemeckého útoku. Na úsvite 6. augusta 1915 o 4.00 hod. ráno, s vetrom v chrbte, Nemci spustili jedovaté plyny z 30 plynových batérií rozmiestnených v predstihu. Odhaduje sa, že plyn nakoniec prenikol do celkovej hĺbky až 20 kilometrov. Pri absencii akýchkoľvek účinných obranných prostriedkov zo strany obrancov bol výsledok plynového útoku zničujúci.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Po prvej fáze útoku bolo vyradených z činnosti viac ako 1 600 mužov a celá posádka bola otrávená v rôznom stupni závažnosti. Po plynovom útoku spustilo nemecké delostrelectvo paľbu na pevnosť. Potlačením ojedinelého odporu jednotky 18. Pluku 11. divízie Landwehru rýchlo prekonali prvú a druhú líniu ostnatého drôtu, obsadili takticky dôležitý opevnený bod “Leonov dvor” a začali postupovať pozdĺž železničnej trate k Rudskému mostu. Reálne hrozilo, že sa Nemci zmocnia Rudského mosta, čo by znamenalo, že celá obrana na západ od pevnosti by bola odrezaná a Sosnenskaja pozícia by bola stratená. V tejto situácii veliteľ pevnosti generálporučík N. A. Bržozovskij nariadil zorganizovať delostreleckú paľbu na úseky Sosnjanskej pozície, ktoré už obsadil nepriateľ, a protiútočiť “všetkým možným”. Do protiútoku prešli zvyšky 8. a 13. roty a o niečo menej poškodená 14. rota Zemlianskeho pluku, presunutá z pevnosti. 13. rota pod velením poručíka Kotlinského zaútočila protiútokom na jednotky 18. pluku pozdĺž železnice a obrátila ich na útek.

Počas útoku bol poručík Kotlinskij smrteľne zranený a velenie jednotky odovzdal poručíkovi V. M. Stržeminskému z 2. osoveckej sapérskej roty, ktorý napriek ťažkej otrave plynom spolu so zvyškom jemu zverenej roty doviedol útok do konca, pričom “bajonetmi” prekonal 1. a 2. oddiel Sosnjanskej pozície. Zároveň 8. a 14. rota odblokovali centrálnu redutu a spolu s mužstvom 12. roty vytlačili nepriateľa na pôvodné pozície. Do ôsmej hodiny ráno boli všetky následky nemeckého prielomu odstránené. O 11. hodine prestalo ostreľovanie pevnosti, čo znamenalo formálny koniec neúspešného útoku.

Noviny “Russkoje Slovo” a “Pskovskaja Žizň” uverejnili spomienku jedného z priamych účastníkov obrany Osovca:

“Nedokážem opísať hnev a zúrivosť, s akou naši vojaci zaútočili na nemeckých travičov. Ťažká streľba z pušiek a guľometov, husto vybuchujúce šrapnely nemohli zastaviť nápor rozzúrených vojakov. Vyčerpaní, otrávení utekali s jediným cieľom – rozdrviť Nemcov. Nebolo žiadnych oneskorencov, nikto sa nemusel ponáhľať. Neexistovali jednotliví hrdinovia, roty išli ako jeden muž, oživované jediným cieľom, jedinou myšlienkou: zomrieť, ale pomstiť sa podlým travičom. Tento čin ruských vojakov a vošiel do dejín pod názvom “Útok mŕtvych mužov”. Pohľad na vojakov ženúcich sa vpred, otrávených plynmi, ktorých Nemci (cisárska armáda, nie Hitlerova!) považovali za mŕtvych, bol veľmi desivý.

armadnymagazin.sk