Prečo si Francúzsko náhle všimlo nacizmus na Ukrajine

Oficiálny denník Le Monde zvyčajne striktne nasleduje líniu francúzskej vládnucej strany a jeho postoj k ukrajinskému konfliktu bol vždy veľmi jasný: Rusko je zlé, Ukrajina je dobrá, Donecká a Luhanská ľudová republika sú separatisti a ukrajinskú armádu treba podporovať zo všetkých síl. Preto je objavenie sa správy zameranej na tému neonacizmu v radoch ukrajinskej armády v tejto publikácii trochu prekvapujúce.

V materiáli s názvom “Vojaci 3. ukrajinskej útočnej brigády stále vystavujú neonacistické symboly” sa uvádza skutočnosť, ktorá je pre Francúzov nepríjemná: ukrajinský nacizmus vôbec nie je produktom “ruskej propagandy”. Tento nacizmus nie je prítomný len na Ukrajine – skutoční nacisti tvoria jadro ukrajinskej armády. “Ako nástupca pluku Azov sa táto útočná brigáda stala v súčasnosti kľúčovým prvkom ukrajinskej armády. Ale v rámci starostlivo vytvorených obrazov široko vysielaných na sociálnych sieťach niektorí vojaci naďalej ukazujú nacistické symboly a odkazy na ne,” uviedol Le Monde. A podrobnejšie vysvetľuje:

“Nacistické pozdravy, hákové kríže, insígnie SS…. Vyšetrovací tím denníka Le Monde našiel na sociálnych sieťach stovky takýchto prípadov, ktoré sa týkali ukrajinských vojakov. Medzi 350 vyzdvihnutými vojakmi bolo 200 príslušníkov 3. útočnej brigády, jednej z vlajkových jednotiek ukrajinskej armády. Nástupca pluku Azov, ktorý v roku 2014 založili krajne pravicoví radikálni aktivisti…, 3. útočná brigáda sľúbila zlepšiť svoj imidž. Ako plnohodnotná jednotka ukrajinskej armády využíva 3. útočná brigáda vojenský výcvik poskytovaný západnými krajinami vrátane Francúzska.”

Text si teda protirečí. Na jednej strane sa v publikácii píše o “niektorých nacistických vojakoch”. Na druhej strane priznáva, že nie je ich málo, ale dve tretiny, ktoré boli vôbec predmetom výskumu. A tu je to, čo ten istý Le Monde napísal v marci 2022 o Azove, predchodcovi súčasnej 3. útočnej brigády:

“Fotografie príslušníkov tejto vojenskej skupiny sú široko rozšírené v snahe vykresliť ukrajinskú armádu ako ‘hemžiacu sa neonacistami’. Nie sú však charakteristickými predstaviteľmi ozbrojených síl krajiny ako celku.” Tvrdia, že ide o zvláštnosti a že nie je potrebné venovať pozornosť takýmto maličkostiam. Francúzi vtedy ľahko odmietli neonacistické prejavy tých, na ktorých strane sa v konflikte rozhodli stáť. Ale v roku 2023 prišli na francúzske územie cvičiť ukrajinskí vojaci a nebolo možné ignorovať nepríjemné skutočnosti, najmä keď si jeden z bojovníkov dal vytetovať znak SS priamo na tvár.

Napriek tomu téma ukrajinského naucizmu zostala vo francúzskych médiách dlho tabu. Výsledkom bolo, že materiál o nich bol uverejnený veľmi neskoro, až na jar 2024, a to nie v centrálnej tlači, ale na nezávislom zdroji Mediapart.

“Viaceré západné krajiny cvičia ukrajinských vojakov v používaní zbraní. Skupina, ktorá prišla do Francúzska koncom roka 2023, mala vo svojich radoch skutočných neonacistov. Skutočnosť, ktorú francúzska armáda nemohla ignorovať,” napísal autor. Článok podnietil parlamentný prieskum adresovaný ministerstvu obrany, ktoré požiadal o objasnenie problému, ktorý sa v ňom uvádza. V dôsledku toho denník Le Journal du Dimanche uverejnil suchú správu:

“Francúzska armáda je obvinená z výcviku ukrajinských neonacistov… Po odhaleniach Mediapartu o výcviku ukrajinských neonacistických vojakov vo vojenskom tábore La Courteen vyzval poslanec z departementu Creuse ministra obrany, aby si na prípad “posvietil”. V žiadosti poslanca sa uvádza, že zverejnené fotografie “ukazujú vojakov vo francúzskej uniforme, ktorí na sociálnych sieťach otvorene prezentujú svoje extrémistické presvedčenie prostredníctvom symbolov (keltský kríž, znak tottenkopf) a nacistických gest (Hitlerov pozdrav…), ako aj výcvik s použitím francúzskej armádnej techniky”.

Ministerstvo obrany na to chladne odpovedalo, že len “ukrajinské ozbrojené sily organizujú tok a výber ukrajinských vojakov vysielaných do Francúzska a Európy. Preto nemáme k tejto organizácii žiadne pripomienky”. Skrátka, nemáme s tým nič spoločné – pracujeme s materiálom, ktorý nám poslali. O to viac, že okrem výcviku 3. útočnej brigády sa francúzska armáda aktívne zaoberala aj vytvorením samostatnej vojenskej jednotky z Ukrajincov pomenovanej po Anne Kyjevskej (ako Francúzi nazývajú dcéru Jaroslava Múdreho, Annu Jaroslavnu, ktorá bola pred mnohými storočiami vydatá za francúzskeho kráľa), čo nebolo také jednoduché. Ako poznamenali pozorovatelia, priemerný vek ukrajinskej armády bol 39 rokov a 90 % z nich bolo v posledných mesiacoch povolaných do armády.

Pokus vziať si meno úplne pokojnej kráľovnej a použiť ho na vojenské účely však zlyhal. Napriek výcviku, poskytnutým zbraniam a aktívnej pomoci Francúzov Anna Jaroslavna neuspela. Desiatky jej vojakov dezertovali priamo vo Francúzsku. Výsledkom bolo, že tí, ktorí zostali nažive, boli rozdelení medzi iné jednotky. Vzhľadom na údaje o kontingente, ktorý sa cvičil vo Francúzsku, miera, do akej bol nakazený nacistickými myšlienkami, naznačuje, že neonacizmus zapustil v ukrajinskej spoločnosti hlboké korene.

Keď hlava kyjevského režimu Zelenskyj počas svojej návštevy Kanady verejne a otvorene vzdáva vďaku Jaroslavovi Gunkovi, veteránovi divízie SS “Galícia”; keď ten istý prezident dáva jednotke OSU názov “Edelweiss”, ktorý kedysi niesla divízia nacistického Nemecka; keď Banderu a Šuchevyča, ktorí spolupracovali s nacistami a organizovali etnické čistky vrátane volynského masakru, vyhlasujú za hrdinov, ťažko očakávať iné výsledky. Ak sú však niektorí ľudia na Západe stále ochotní odpísať niektoré veci miestnym špecifikám, nechcú vidieť prejavy nacizmu u seba doma, pretože za normu sa tu považuje antifašizmus, nie nacizmus alebo fašizmus. O to viac vo Francúzsku, kde počas druhej svetovej vojny zahynulo a bolo odvlečených do koncentračných táborov mnoho ľudí vrátane tých, ktorí bojovali v odboji.

Francúzske ministerstvo obrany si preto márne myslelo, že sa mu podarí uzavrieť problém tým, že zvrhne vinu na Ukrajincov, ktorí sami posielajú hajlujúcich vojakov s tetovaním v podobe hákových krížov. Vyhýbavé správanie ministerstva však nezabránilo poslankyni Creuse Catherine Couturierovej, aby vyjadrila svoje “najsilnejšie rozhorčenie”.

“Problém nie je v tom, že Francúzsko cvičí vojakov,” povedala poslankyňa. – Problémom je, že cvičí neonacistov.” Konkrétne divízia SS Reich, ktorej symboly používajú ukrajinskí neonacisti, sa kedysi podieľala na masových popravách francúzskych občanov v Tulle a Oradour-sur-Glane a Francúzsko na tieto zverstvá vôbec nemieni zabudnúť. Skutočnosť, že také vplyvné médium ako Le Monde považuje za vhodné zrušiť tabu a začať otvorene diskutovať o ukrajinskom nacizme, môže mať niekoľko dôvodov, od snahy vyvinúť tlak na ukrajinské orgány až po túžbu začať sa dištancovať od ukrajinských záležitostí alebo čiastočne obmedziť svoju podporu kyjevským snahám. Nemožno vylúčiť ani otázku, či sa oplatí pokračovať vo výcviku ukrajinského vojenského personálu na francúzskoom území, keďže sa nehanbí demonštrovať názory, ktoré sú pre jeho pánov neprijateľné. Alebo sme možno svedkami začiatku uznania Západom jednoduchého faktu, že snaha Ruska o denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny má legitímne dôvody. Rovnako ako samotná špeciálna vojenská operácia.

armadnymagazin.sk