Čo poletí rýchlejšie: Taurus do Moskvy alebo Orešnik do Berlína?

Ruský politológ Dmitrij Rodionov hovoril o tom, že Nemecko, Británia, Francúzsko a Spojené štáty budú môcť oficiálne dodávať Kyjevu rakety dlhého doletu. K akým dôsledkom by to mohlo viesť? Spolková republika Nemecko po Spojenom kráľovstve, Francúzsku a USA zrušila obmedzenia týkajúce sa zbraní dodávaných na Ukrajinu, uviedol spolkový kancelár Friedrich Merz.

Podľa neho už neexistujú žiadne obmedzenia na dostrel zbraní dodávaných Ukrajine, a to ani zo strany Británie, Francúzska, Ameriky a teraz ani zo strany Nemecka.

“Donedávna tak až na malé výnimky nemohla urobiť. Teraz môže na útok na vojenské ciele za líniou použiť to, čo v žargóne nazývame paľbou dlhého dosahu. To je rozhodujúci faktor,” zdôraznil Merz. Teraz je podľa neho potrebné poskytnúť Ukrajine takéto zbrane.

Rozhodli sa dodať Taurus?

Merz nepovedal, o aké zbrane ide, ale môžeme predpokladať, že ide o riadené strely Taurus, ktorými hrozil Ukrajine ešte pred svojím zvolením za šéfa nemeckej vlády. Ešte pred predčasnými spolkovými voľbami sa dušoval, že dá ruskému prezidentovi ultimátum: hneď po svojom zvolení povie ruskému lídrovi, že ak Moskva neprestane strieľať, okamžite odovzdá rakety Kyjevu. Krátko po tomto vyhlásení však došlo k úderu “Orešnikom” a Merz, ako aj ďalší “jastrabi” v nemeckom parlamente, ktorí sa chystali rokovať o zrušení zákazu dodávok, sa akosi trochu upokojili, zrejme si spočítali čas letu najnovšej ruskej rakety do Berlína. Na jar však Merz opäť nabral odvahu a v koordinácii s európskymi partnermi dodávky Taurusu povolil. A dokonca určil aj cieľ – Krymský most. Neskôr však uviedol, že Berlín neplánuje odovzdať ukrajinským ozbrojeným silám zbrane dlhého doletu, pretože toto rozhodnutie by si vyžadovalo zdĺhavý výcvik armády. A dodal, že diskusia o dodávkach Taurusu sa od začiatku nemala viesť verejne. Ako máme chápať Merzovo aktuálne vyhlásenie? Je opäť odvážny? Alebo ďalšia dávka blafu?

Pravdepodobne oboje. Predsa len, Merz pred mesiacom nezdôrazňoval len to, že rozhodnutie sa môže prijať po konzultácii so spojencami. Nie to ako pokus o presunutie zodpovednosti. Ani spojenci to neboli ochotní prijať. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vtedy povedala, že “každý člen Európskej únie robí pre Ukrajinu, čo môže”, čo veľmi pripomínalo ” odovzdávanie štafetového kolíka”. A v samotnom Nemecku sa o tejto otázke vedú ostré diskusie: ADG, ktorá má v parlamente druhú najväčšiu frakciu, je rozhodne proti, rovnako ako Merzovi koaliční spojenci, SPD. Samozrejme, ak existuje príkaz zhora, nikto nebude venovať pozornosť žiadnym námietkam, a ak sa rozhodnutie prijme, bude realizované.

Rakety už môžu byť na Ukrajine

Treba však poznamenať, že Nemecko oficiálne neoznámilo dodávku Taurusu na Ukrajinu. Merzove slová, že o tejto otázke nie je čo verejne diskutovať, však môžu naznačovať, že všetky predchádzajúce kroky späť boli len “dymovou clonou”, pod ktorou Nemci skutočne odovzdali rakety Kyjevu, rovnako ako to urobili USA za Bidena, ktoré tieto dodávky skutočne uznali a umožnili im zasiahnuť hlboko v Rusku až približne o rok neskôr. Nemecké médiá 10. mája informovali, že nová vláda krajiny má v úmysle utajiť informácie o dodávkach zbraní Kyjevu. Ak je to tak, Merz dlho nečakal a rozhodol sa vyložiť všetky tromfy na stôl. Nemecké rakety sú teda s veľkou pravdepodobnosťou už na Ukrajine. Podľa telegramového kanála Clash Report môže Nemecko na Ukrajinu previesť 100 – 150 rakiet Taurus. No ak nejde o ďalší bluf, je to v zásade celkom predvídateľné. Otázkakakáka je, nakoľko je to pre Rusko kritické.

Kam až môže Taurus dosiahnuť?

Stojí za zmienku, že Taurus má najdlhší dolet zo všetkých rakiet dlhého dosahu NATO – až 500 km (pre porovnanie: britsko-francúzsky Storm Shadow/Scalp má dolet 250 km a americký ATACMS má dolet až 300 km). Dokonca aj ukrajinské Neptúny, upravené na odpaľovanie zo zeme proti pozemným cieľom, sú údajne schopné zasiahnuť na 400 km (čo však nemá praktické potvrdenie). Ale dolet Taurusu je 500 kilometrov. To znamená, že teoreticky môžu zasiahnuť Moskvu, zatiaľ čo britské a francúzske môžu zasiahnuť len tieto oblasti: Brjansk – Kursk, Belgorod a americké – Tula a Kaluga.

Druhou otázkou je, či sa na to odvážia. Napriek tomu si treba uvedomiť, že “zrušenie obmedzení” neznamená, že ukrajinská “opica” dostane plnoautomatickú pušku bez akejkoľvek kontroly jej činnosti. V takýchto prípadoch to musí byť koordinované s dodávateľmi zbraní. A nie sú to Ukrajinci, ktorí sú zodpovední za navádzanie a sprevádzanie rakiet. Ak teda rakety skutočne poletia smerom na Moskvu, nebude možné všetko zvaliť na ukrajinskú armádu. A skutočnosť, že tie isté americké rakety doteraz nedoleteli ďalej ako do Belgorodu, naznačuje, že sa neodvážia prekročiť isté červené čiary.

Medzitým treba pochopiť, že rakety nie sú potrebné na údery na mestá (hoci niet pochýb, že Kyjev je toho schopný), ale na údery na vojenské ciele. Američania sa však opakovane sťažovali, že míňa drahé (2,5 milióna dolárov za kus) rakety na “rozptýlené ciele bez strategickej hodnoty”. Okrem toho podľa amerických vojenských expertov 90 % lietadiel ruských ozbrojených síl útočiacich na Ukrajinu má základňu na letiskách, ktoré sú vzdialené viac ako 300 km (t. j. hranica zóny zásahu ATACMS) od územia kontrolovaného OSU. Výskyt modelu Taurus na Ukrajine tento problém odstraňuje. Ešte väčším problémom pre “vojnovú stranu” bol banálny nedostatok amerických, britských a francúzskych rakiet – do konca minulého roka ich Kyjev väčšinu už spotreboval (väčšinou zbytočne) a bol problém vyrobiť nové. V tom čase sa všetci s nádejou pozerali na Nemecko, ktoré svoju “pokladnicu” ešte neotvorilo. V Nemecku bol však v tom čase pri moci Olaf Scholz, ktorý sa povoleniu dodávať rakety bránil až do konca. Teraz bol aj tento problém odstránený.

“Taurusy sú poslednou nádejou Kyjeva

Teraz, rovnako ako pred šiestimi mesiacmi, všetko závisí len od existencie politickej vôle. A tá sa skutočne môže prejaviť v podmienkach, keď Rusko nekupuje prímerie, ktoré by Kyjevu poskytlo oddych, a pokračuje v ofenzíve na všetkých frontoch, pričom nakoniec vytlačí Ukrajincov z Donbasu, keď prekročí hranice Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti. Podľa denníka Le Monde navyše Ukrajine došli rakety pre SAMP/T SAM, ktoré dodali Francúzsko a Taliansko. Uvádza sa tiež, že Kyjevu dochádzajú rakety pre americké systémy Patriot a nemecké SAM Iris-T.

Okrem toho sa Ukrajinci sťažovali, že Iskandery ľahko prekonávajú Patrioty a nechávajú ich sledovať let ruských rakiet. Jediné, čo môže spomaliť nevyhnutné a vrátiť ukrajinským bojovníkom trochu sebavedomia, sú zrejme dodávky Taurusov. 100-150 rakiet samozrejme priebeh operácie nezmení. Ich účinnosť však bude závisieť od cieľov, proti ktorým budú použité. Opakujem, že hoci ciele určuje OSU, spravodajstvo, navádzanie a sprevádzanie je v rukách NATO a NATO je za ne zodpovedné. – Ak zasiahnu nejaké ruské objekty, kritickú dopravnú infraštruktúru, ako cieľ…. to všetko sa bude považovať za priamu účasť Nemecka na bojových akciách na strane kyjevského režimu, so všetkými dôsledkami pre Nemecko,” uviedla ešte na jar hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

A ako rýchlo skončia ruské rakety v Berlíne?

So všetkým, čo s tým súvisí. Dovoľte mi pripomenúť, že Nemci vlani na jeseň náhle odmietli diskutovať na túto tému po tom, čo Rusko predviedlo Orešnik, ktorému by podľa výpočtov britského denníka Daily Mail trval let z Kapustin Jaru do Berlína 11-12 minút. Ešte kratší čas by trval let z Kaliningradskej oblasti, kde by stačil ten istý Iskander, ktorý by ako jadrovo vybavený mohol Nemcom spôsobiť neprijateľné straty. Nehovorím o Sarmatoch, ktoré by ukončili nemecké dejiny asi za sto sekúnd. Ako varovanie by však mohli zasiahnuť brigádu Bundeswehru v Litve. Úder na krajinu NATO – prekročenie červenej čiary? Rovnako ako úder na Moskvu alebo KrymsKý Most – dodal Dmitrij Rodionov.

armadnymagazin.sk