Ekonóm Marián Vitkovič o poplatnosti akademikov neoliberálnemu režimu a neschopnosti kriticky myslieť…

Marián Vitkovič je absolventom Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Ako vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV sa zaoberal makroekonómiou, finančnou vedou, menovou politikou, bol redaktorom ekonomického časopisu, pôsobil na stážach a učil na školách v Nemecku a Holandsku, pracoval na ministerstvách financií a hospodárstva, zastupoval Slovensko v OECD. V rozhovore s redaktorom Pavlom Kapustom v relácii Diskusia na palete, zverejnenej 20. novembra 2024, sa vyjadril k aktuálnej spoločensko-geopoliticko-ekonomickej situácii.

Vitkovič o sebe zvykne hovoriť, že sa stal prvým disidentom po transformácii na Slovensku. Dôvodom je to, že najmä v akademickej sfére prevládla poplatnosť neoliberálnemu režimu a neschopnosť kriticky myslieť a oponovať tzv. reformným konceptom ekonomickej a sociálnej politiky. Naznačil, že to má globálne súvislosti. Svet je v kríze už 50 rokov od aféry Watergate v USA, keď sa začala demontáž tzv. štátu blahobytu: nastúpila neoliberálna kontrarevolúcia, ktorá začala postupne likvidovať sociálny štát. Táto politika sa u nás začala realizovať po páde štátov východného bloku.

Výrazný zlom nastal v roku 1995, keď Medzinárodný menový fond prijal rozhodnutie o úplnej liberalizácii kapitálových tokov – štáty prestali mať kontrolu nad tým, aký kapitál prichádza a odchádza z ich krajín, čím stratili vplyv na menovú politiku z hľadiska vlastných národných potrieb. Po globálnej kríze, ktorá začala v roku 2008, podľa jeho slov systém prežíva kŕče a prichádza k deindustrializácii USA a západnej Európy a likvidácii strednej triedy.

Stúpa majetok hŕstky miliardárov a prudko rastie chudobná vrstva obyvateľov, tvoriaca veľkú časť populácie aj na Slovensku. Na základe vlastných výskumov tvrdí, že stredná trieda u nás takmer neexistovala už v roku 1998: 60 percent ľudí malo maximálne 15 – 20 percent majetku a príjmov, 15 percent tvorila skupina ľudí, ktorých bolo možné považovať za vyššiu strednú vrstvu a približne štyri percentá populácie vlastnili 60 percent majetku a zdrojov. Dodal, že momentálne má sto najbohatších ľudí na Slovensku majetok vo výške ôsmich štátnych rozpočtov, pričom našu krajinu dlhodobo reálne riadi päť ľudí.

Ako pokračoval, súčasťou hospodárskej a sociálnej degradácie krajiny je “debilizácia” školstva, pretože “hlúpy národ sa dobre ovláda” a ľahšie sa jeho prostredníctvom dosahuje elitami želaný volebný výsledok. To všetko sa deje pod ideologickým a ekonomickým dohľadom Bruselu. Hovorí, že zánik EÚ v súčasnej podobe je pre neudržateľnosť jej politiky nevyhnutný. Únia skončí ako skanzen – prevalcujú ju pracovití Aziati, z Európanov sa stáva “lenivá lúza”, žijúca v neefektívnom a nevyváženom spoločenstve. Navyše, Európa dnes financuje americký blahobyt.

Myslí si, že zoskupenie BRICS, predstavujúce takmer polovicu výkonu svetovej ekonomiky, by malo začať reorganizáciu globálneho menového systému a eliminovať vplyv dolára. Inej cesty, že svet sa bude časom deglobalizovať a vráti sa späť k národným štátom, podľa jeho názoru niet – na to je však potrebný “radikálny rez”.

infovojna