Neviem, kto a čo stojí za atentátom na premiéra Róberta Fica a ani nad tým nechcem naprázdno špekulovať, ale prenechám to kompetentným orgánom.

Nedá mi však, aby som sa ako historička neobzrela dozadu a nezamyslela nad červenou niťou, ktorá sa už vyše storočia krvavo vinie našimi dejinami. Pozoruhodne náhodne sa vynárajúc vždy vtedy, keď sa malý národ opovážil hlásiť o svoje práva a miesto na svete, keď iní chceli rozhodovať o jeho osude a krajine a tlačiť ho tam, kam nechcel ísť.
Tento projekt funguje len vďaka vám.
Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Každý dar pomáha pokryť pravidelné náklady na prevádzku, technické zabezpečenie. Ak má pre vás tento projekt hodnotu, podporte ho
Aby sa Slováci pod vedením silnej osobnosti nezačali brániť a nedajbože nezvrátili naplánovaný priebeh dejín, bola z cesty odstránená silná osobnosť.
Spravidla politicky nadaná, charizmatická, známa a rešpektovaná aj v neslovenskom svete. Taká, ktorá nielen chcela, ale aj reálne vedela zastávať slovenské záujmy. A spravidla v časoch, keď sa kládli politické výhybky.
Zastavenie prvé: Bratislava – Vajnory 4. mája 1919
Nad mestom bolo zostrelené lietadlo, na palube ktorého sa do vlasti vracal generál Milan Rastislav Štefánik, minister vojny česko-slovenskej republiky. Spoluzakladateľa štátu nikto z politikov neprišiel vítať, na lietadlo sa opakovane strieľalo.
Udalosť nikdy nebola objasnená, jasná zostáva iba otázka Cui bono? Teda komu Štefánikova smrť prospela? Slováci v prelomovej chvíli svojich dejín, keď sa rozhodovalo o ďalších osudoch národa i strednej Európy, stratili osobnosť svetového formátu, rešpektovanú víťaznou Dohodou, s dobrými medzinárodnými spojeniami, a vnútorná i zahraničná politika nového štátu sa pobrala iným smerom, než akým ju chcel viesť Štefánik.
Zastavenie druhé: Andrej Hlinka
Na rozdiel od prvého nie je vymedzené presným časom, lebo prebiehalo na viacero pokračovaní. Boli nimi opakované pokusy o atentát na predsedu Slovenskej ľudovej strany, katolíckeho kňaza, charizmatického politika a otca národa Andreja Hlinku, vodcu slovenského autonomizmu.
Hoci Hlinka na verejných vystúpeniach neraz končil s dokameňovanou a krvou zaliatou tvárou, atentáty sa nikdy nepodarili. Aj vďaka tomu, že za neho obetovali život iní, ochotní postaviť vlastné telo pred ruku atentátnika. Tak ako roľník Štefan Mikuš, smrteľne zranený na roľníckom zhromaždení v Trnave na svätodušný pondelok roku 1921, ktorého posledné slová na tomto svete boli: A Hlinka žije? Našli by sa dnes Slováci, ochotní riskovať život za svoje presvedčenie?
Zastavenie tretie: Mníchov 5. júla 1955
Na poštovom úrade vybuchla balíková bomba a na mieste zabila Matúša Černáka, vedúceho nemeckej pobočky Slovenskej národnej rady v zahraničí, najprofilovanejšieho slovenského exilového politika v Európe, ktorému sa podaril malý politický zázrak: pre slovenský politický exil a jeho hlavný cieľ – samostatný demokratický slovenský štát dokázal získať porozumenie vrcholných nemeckých politikov i viacerých vplyvných medzinárodných organizácií a politických zoskupení a vybudovať si kontakty po celom západnom svete, vrátane USA.
Na politické podujatia, ktoré organizoval, chodili najvyšší ústavní činitelia nemeckého štátu, vydával slovenské i nemecké noviny.
V prelomovom roku 1955, keď sa v mnohom menili politické konštelácie v Európe i vo svete, úspešný Černák veľmi prekážal politickým a ideologickým nepriateľom myšlienky slovenskej štátnosti.
Hoci nemecká polícia atentátnika oficiálne nikdy neidentifikovala, nielen slovenskému exilu, ale aj západným spravodajským službám bolo jasné, odkiaľ prišiel. CIA to v jednom zo svojich tajných dokumentov priamo pomenovala: „České [československé] spravodajské služby zavraždili Černáka.”
Zastavenie štvrté: Cleveland 9. september 1956
V najväčšom slovenskom meste na americkom kontinente, v ktorom vtedy žilo poldruhastotisíc Slovákov, ktorí mali vlastné školy, rozhlasové i televízne vysielania, slovenské farnosti, slovenské benediktínske opátstvo s vyššou školou a Slovenský ústav, zomrel historik a predseda Slovenskej národnej rady v zahraničí, medzinárodne rešpektovanej slovenskej exilnej politickej organizácie, ktorá bola na najlepšej ceste pretvoriť sa na strešnú organizáciu slovenského exilu, profesor František Hrušovský.
Pomerne mladý a dovtedy úplne zdravý človek, ktorému znenazdajky zlyhalo srdce. Na domnienku, že smrť nebola prirodzená, ale infarktu myokardu niekto chemicky dopomohol, by bolo priodvážne čo i len pomyslieť, keby sa k nej agenti ŠtB neboli neskôr sami nepriamo priznali, keď vo vyhrážkach inému profilovanému slovenskému politikovi profesorovi Jozefovi A. Mikušovi naznačili, že keď sa bude ďalej angažovať v slovenskej politike, dopadne ako Hrušovský. Ani Mikuša atentát neminul, ale bomba vybuchla, keď nikto nebol doma, takže iba zdemolovala byt.
Zastavenie piat: Toronto 23. marec 1988
Vo svojom dome v Unionville pri Toronte zomrela azda najznámejšia a najvýznamnejšia osobnosť slovenského zahraničia, Štefan B. Roman.
Slovensko-kanadský priemyselník, uránový magnát, laický audítor Druhého vatikánskeho koncilu, osobný priateľ dvoch pápežov, staviteľ katedrály, najvplyvnejši neformálny slovenský diplomat všetkých čias a zakladajúci predseda Svetového kongresu Slovákov, strešnej organizácie Slovákov v zahraničí.
Rešpektovanej to inštitúcie, ktorá mala za cieľ byť slovenským parlamentom a hlasom a zástancom Slovenska a jeho záujmov v zahraničí.
Nevieme, či jeho smrť mala aj iné než prirodzené príčiny. Bola náhla, nečakaná, predchádzali jej tlaky, vydierania, čudné telefonáty a vyvolala mnoho otázok.
Prišla v predvečer sviečkovej manifestácie, ktorú on inicioval, ale ktorej zahraničná časť sa už nemohla odohrať podľa plánu.
Keď sa schyľovalo k prevratným politickým zmenám roku 1989, Slováci opäť raz zostali bez silnej, svetovo uznávanej osobnosti, bezpodmienečne oddanej myšlienke slovenskej slobody a nezávislosti a schopnej postaviť sa na čelo a pozmeniť beh vecí.
Zastavenie šieste. Praha 7. novembra 1992
Na následky nikdy neobjasnenej dopravnej nehody v pražskej nemocnici zomrel Alexander Dubček. Komunistický politik, tvár „Jari 1968”, sprevádzanej krátkym politickým uvoľnením v temer polstoročnom komunistickom pôste. Hoci zostal komunistom a jeho slovenské presvedčenie bolo chabé, v roku 1992 bol asi jediný slovenský politik známy po celom svete.
Jeho meno mohlo byť politickým kapitálom voči zahraničiu a pomôcť rodiacej sa Slovenskej republike. Zostáva otázka Cui bono.
Muži, o ktorých bola reč, nemohli byť rôznorodejší. Líšili sa životnými osudmi, historickými kontextami, v ktorých pôsobili, svetonázorom i politickými profilmi, od presvedčených komunistov po konzervatívcov na pravej strane politického spektra.
Mali však niekoľko pozoruhodným spoločných čŕt: Boli to charizmatické politické osobnosti, známe a rešpektované medzi svojimi i medzi cudzími, schopné pomôcť svojmu národu v prelomových časoch. Zostáva otázka Cui bono.
Emília Hrabovec/skspravy.sk
VIDEO: „Bol to Vatikán a prekvapivo aj židovská loby a Izrael, kto v roku 2022 počas mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou oklamal Vladimira Putina,“ šokoval bieloruský prezident Alexander Lukašenko
Rusko po ukrajinských útokoch na Moskvu pohrozilo masívnou odvetou
Európa zúfalo tlačí Ukrajinu do čo najdlhšieho konfliktu
Medzinárodný súdny dvor zamietol ukrajinské nároky týkajúce sa Krymu
„Diktátorka“. Európa začína chápať absurditu Kaji Kallasovej voči Rusku
VIDEO: Exkluzívny rozhovor profesora Karaganova s ukrajinskou novinárkou
Ruský publicista: „Ukrajina víťazí“. No jasné
Zelenskyj žiada Európu o viac protivzdušnej obrany a rýchlejšie dodávky zbraní
Generálna prokuratúra dostala nové informácie. Je Naď ešte stále „dobrý hospodár“?
150-tisíc dronov pre Kyjev! Británia odhalila obrovský vojenský balík
V4 vstáva z popola! Fico, Tusk, Babiš a Magyar opäť za jedným stolom
Biologické laboratóriá Pentagónu: o čom mlčala Tulsi Gabbardová?
Ruská odveta na obzore? Lavrov poslal tvrdý odkaz po útoku na Moskvu
Opozícia kvíli! Prvé reakcie po vyslovení dôvery vláde Roberta Fica
Mimoriadnasituácia vyhlásená v Prešove a v obci Ľubotice
Fico udrel na opozíciu: „Zdedili sme najhoršie financie v EÚ, teraz ich dávame dokopy“
Zaberanie pôdy v Gaze Rothschildmi. Privlastnenie si mnohomiliardových námorných plynových polí Gazy
„Bude poprava.“ Poslanec Rady sa náhle vyjadril o Zelenskom
Vláda napokon predstúpi pred poslancov parlamentu. Po verdikte Ústavného súdu musí oficiálne požiadať o dôveru
Budanov sa nevyspal. Ruské rakety prvýkrát od začiatku operácie dopadli do dediny ukrajinskej elity pri Kyjeve
Podporte Slovanské Noviny
Tento projekt funguje len vďaka vám.
Podporiť terazBez dotácií. Bez kompromisov.
Ak má pre vás hodnotu, podporte ho.
zo sekcie
Emília Hrabovec: Niekoľko zamyslení nad krvavou stopou v slovenských dejinách
Emília Hrabovec: Niekoľko zamyslení nad krvavou stopou v slovenských dejinách
Emília Hrabovec: Niekoľko zamyslení nad krvavou stopou v slovenských dejinách