Keď progresívcom zdochne koza, tak koalícii musia hneď dve

To bývalá koalícia mala všetko a ešte viac

Michal Šimečka (PS) nie je práve studnicou múdrosti, čo dokazuje aj infantilnými výrokmi a aj novou infantilnou kampaňou „Nemôžu mať všetko“.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Odhliadnuc od ďalšieho šírenia negatívnej energie a vyvolávania konfrontačných negatívnych emócií na úrovni šírenia politickej nenávisti, vecne, faktograficky a v zasadení do kontextu, čo mala v rukách bývalá koalícia, ktorá dnes vyplakáva ako opozícia na námestiach, ide o jasný propagandistický hoax, čiže šírenie dezinformácií.

Progresívni Šimečkovci sa zrejme spoliehajú na IQ svojho elektorátu, ktorý nepotrebuje fakty, ale stačí mu len stádovito zaujať ten „správny postoj“, ktorý mu oznamujú progresívni proroci. Medzi nich môžeme zarátať aj prezidentku Z.Čaputovú, ktorá vzišla kariérne z košiara Progresívneho Slovenska ako jeho podpredsedníčka.

Meritom zavádzania progresívcov má byť práve boj o post hlavy štátu so zavádzajúcim tvrdením, že súčasná koalícia nemôže mať všetko – aj premiéra, aj predsedu parlamentu (vždy to tak bolo) a ešte aj prezidenta (párkrát to tak už bolo).

Aj tu by sme našli súbežný prienik – napríklad za prezidentovania M.Kováča či R.Schustera, bývalého predsedu SOP. Toho zvolila vládna koalícia SDK-SDĽ-SMK-SOP (1998-2002) v roku 1999. Taktiež sčasti (podobnosť so Z.Čaputovou) funkcia hlavy štátu I.Gašparoviča, ktorý bol síce zvolený počas druhej vlády M.Dzurindu, ale od roku 2006 pôsobil súbežne s výkonom prvej vlády R.Fica a po krátkej eskapáde Radičovej vlády, ešte aj dva roky počas druhej vlády R.Fica.

Súčasná parlamentná a pred rokom 2023 aj neparlamentná opozícia (PS a KDH) však mala počas troch vlád národnej skazy (premiéri I. Matocič, E. Heger a Čaputovej nominant Ľ. Ódor) v rukách oveľa viac, než teraz vyplakáva a na námestiach roní falošné krokodílie slzy mladý Šimečka.

Počas celého obdobia mali tieto antislovensky naladené vládne koalície v rukách nielen post premiéra, predsedu parlamentu, ale de fakto aj progresívnu hlavu štátu, ktorá politickú kariéru – podobne ako M.Šimečka začala v Progresívnom Slovensku.

Slováci si ale pamätajú, čo spôsobuje nesúlad až ideologická či poltiická nevraživosť hlavy štátu s vládnou koalíciou – stačí si spomenúť na roky konfrontácie prezidenta Kováča s Mečiarom, či Kisku s Ficom a teraz aj Čaputovú s Ficom. Takto rozdelený a rozhádaný národ tu bol vždy, keď sa angažovane do politických kompetencií vlády vkladala hlava štátu. V čase konfrontácie Mečia s Kováčom prišli liberálni propagandisti s termínom “mečiarizmus”. Teraz z toho istého spektra prichádza tá istá metodika ceu pojem “ficizmus”…

Niekto, kto nemá rád Slovensko a jeho národnú suverenitu má záujem, aby takáto politická konfrontácia, spoločenské napätie a nevraživé delenie spoločnosti pokračovalo minimálne ďalšie štyri roky. Preto je dôležité mať dobrú pamäť, poučiť sa a nedať sa obalamuniť lacnými heslami.

Mali oveľa viac!

A to nie je všetko. Mali oveľa viac! Okrem toho si vtedajšie koalície totiž zvolili „svojho“ na dôležitý post generálneho prokurátora, ale aj špeciálneho prokurátora s kontroverznými okolnosťami voľby a bezpečnostnej previerky a dokonca s úpravou zákona „lex Lipšic“, aby mohol byť vôbec tento politicky exponovaný nominant – bývalý poslanec NR SR, minister vnútra a spravodlivosti za KDH, poslanec za OĽANO a šéf strany NOVA – navyše vo výkone podmienečného trestu zvolený do funkcie, počas ktorej v jeho úrade malo dochádzať k politicky motivovaným stíhaniam exponentov súčasnej vládnej koalície za asistencie pochybných udavačov („univerzálnych kajúcnikov“).

Odhliadnuc od faktu, že išlo o politikov bývalej opozície, čo je veľmi citlivá vec v každom demokratickom štáte. No a jadrom sporu je práve boj o zachovanie tohto postu špeciálneho prokurátora a Úradu špeciálnej prokuratúry. Tieto fakty nedocvaknú naozaj len ľudom, ktorí sú leniví precvičiť si mozgové závity.

Okrem toho vtedajšia koalícia – súčasná vyplakávajúca opozícia disponovala aj drvivou väčšinou ústavných sudcov na Ústavom súde SR, ktorých šesť menoval ešte exprezident Kiska (rovnako politicky exponovaný v bývalej koalícii) a sedem menovala súčasná progresívna prezidentka Z.Čaputová.

Tá dokonca aj vo svojej kancelárii zamestnala viacero progresívnych dušičiek. A navyše, ešte aj z toho „nezávislého“ úradníckeho premiéra Ódora sa aktuálne vykľul líder kandidátky PS. Tak kto teda mal „všetko“?

Len týchto niekoľko vecných faktov by bolo dôvodom na non plus ultra konanie vládnej koalície a diskvalifikovanie tvrdení hlavného šamana progresivistov – Michala Šimečku. Mimochodom, ten počas vládnutia jeho súčasných opozičných spojencov pôsobil v ďalšej významnej politickej pozícii ako jeden z podpredsedov Európskeho parlamentu. Treba k tomu ešte vôbec niečo dodať? Azda len: objektívne fakty zavážia viac ako progresívne „správne postoje“, čiže ideologická a politická propaganda. Ostatne takejto verili v bývalej totalite len bezduchí ľudia, ktorí držali hubu a krok. V prípade hlavného progresívneho šamana jablko nepadlo ďaleko od dedovizného stromu.

A poučenie z tohto krízového obdobia? Majte oveľa viac radšej fakty a vecné či logické argumenty ako prázdne ideologické floskuly, propagandistické naratívy či podpichovanie nenávisti „zdochla mi koza, tak susedovi nech dve“.

Rafael Rafaj/skspravy.sk