Progresívne zesetovaná veda

Slávnostný večer z udeľovania ocenení ESET Science Award, ktoré má byť poctou pre mimoriadne osobnosti slovenskej vedy sa na verejnoprávnej Dvojke zvrhol na propagandu progresivizmu.

Na škodu veci, pretože propagácia aj finančná podpora vedy je spoločensky žiadaná, keďže mnohí slovenskí vedci dosahujú vynikajúce úspechy – žiaľ, smotanu v podobe patentov zväčša zlížu globálne korporácie alebo zahraničné univerzity, ktoré nalejú do „spoločných“ projektov peniaze, ale pri koncovom užívateľovi výhod už Slováci a slovenskí vedci, ani Slovenská republika, nie sú. Slováci nezapreli svoj humanizmus, pretože zaznela aj krásna myšlienka, že výsledky bádania a vedy by mali slúžiť človeku, čo je zásadný rozdiel od predstáv transhumanistov, ku ktorým sa dostanem neskôr.

Na nadužívaní frekvencie kľúčového slova, progresívne a „progres“ vo vede v zmysle však významovo vhodnejšieho pojmu „posúvania“ poznania si dali moderátori, aj účinkujúci až priveľmi záležať, pričom zaznelo x-krát v rôznych variantoch.

Bodaj by nie, veď sa jednoduchou asociáciou prepája na istý politický subjekt – ktorý zhodou okolností podporujú spolumajitelia firmy ESET, hlavného sponzora relácie a aj ocenenia.

Je niečo, čo progresivizmus nezneužil?

Že progresivizmus zneužíva občiansku spoločnosť (tretí sektor), médiá (ako šiestu veľmoc), šport (kľakanie si á la BML), že si rozložil svoj stan na akademickej pôde sme si už, žiaľ, akosi zvykli. To, že táto civilizáciu rozvracajúca ideológia zneužije aj vedu sme tiež spoznali pri tzv.pandémii a nadmernej angažovanosti časti vedeckej obce.

Ale že bude mať v najsledovanejšom vysielacom čase, síce na Dvojke, hlavné slovo a ideologicko-politické posolstvo, to muselo zaraziť aj menej chápavých a ideologicky zorientovaných jedincov, hoci to robili rafinovane a na hybrida – nielen na politické zneužitie progresivizmu vo vede, ale aj na ideologickom – zhodou okolností v asociatívnom aj reálnom – prepojení na ďalší liberálny fetiš: ideológiu „otvorenosti“ Georgea Sorosa.

Jednou z opakujúcich sa vsuviek ideologickej propagandy v priamom prenose boli aj slovné spojenia „otvorená veda“ a „otvorený vesmír“, čo je už pri dnešných teóriách prekonaný názor, pretože aj vesmír ako časopriestor nie je „nekonečný“.

„Otvorenosť“, čiže rozviazané ruky vedy majú už tiež svojich kritikov a dokonca aj odporcov. Stačí spomenúť výzvu otcov umelej inteligencie, ktorú podpísalo už viac ako tritisíc vedcov, aby vlády prijali regulačné mantinely tejto novej „otvorenosti“, ktorá môže ohroziť samotnú existenciou ľudstva.

Obr.: quark.sk/

Kde sú hranice vedy?

Malá odbočka od relácie „Dvojky“, pretože zatiaľ čo my riešime polyméry, filtre na vodu či sociálne interakcie medzi deťmi a matkami, svet už vážne rieši umelú inteligenciu, ktorá možno raz nahradí aj samotných vedcov. Generálny tajomník OSN António Guterres preto varoval pred nebezpečenstvami umelej inteligencie (AI) a navrhol vytvorenie regulačného orgánu, pričom AI prirovnal k jadrovej hrozbe.

Aj výskumník v oblasti strojového učenia Eliezer Yudkowsky, ktorý už viac ako dve desaťročia varuje pred dystopickou budúcnosťou, ktorá príde, keď dosiahneme umelú všeobecnú inteligenciu (AGI), opäť zazvonil na poplach. Yudkowsky povedal, že hoci chváli signatárov nedávneho otvoreného listu Inštitútu budúcnosti života – medzi ktoré patrí generálny riaditeľ SpaceX Elon Musk, spoluzakladateľ spoločnosti Apple Steve Wozniak a bývalý kandidát na prezidenta Andrew Yang – vyzývajúci na šesťmesačnú prestávku v rozvoji AI, sám to nepodpísal len preto, že výzva je nedostatočná, lebo to s AI došlo „dosť ďaleko“.

Iné ťažké váhy AI zopakovali podobné pocity, vrátane krstného otca umelej inteligencie Geoffreyho Hintona.

Aj dramaturgia relácie zaradila do scenára umelú inteligenciu operného spevu a recitácie, čo vyznelo viac komicky ako futurologicky…

Na jednej strane tu teda máme varovné hlasy slobodnej vedeckej obce pred neriadeným otvoreným „pokrokom“ a na druhej vidíme tlaky na ďalší progres cez celú paletu sorošovskej „otvorenosti“ – otvorené školy, otvorenú justíciu, otvorenú políciu… a teraz aj „otvorenú vedu“ – a prešpikovaného „progresivizmu“.

Eset a progresívci

Spoločný menovateľ progresivizmu, ktorý mal prepólovať vedomie divákov Dvojky na šimečkovské Progresívne Slovensko (PS) a jeho ideologické -izmy, je totiž „priekopnícky“, čiže niečo (vedecké poznanie) posúvajúci… Kam? No predsa do budúcnosti, k „progresu“, čo bol zhodou okolností hlavný volebný slogan PS.

Pochybuje tu ešte niekto o viacvrstevnom prepojení eseťákov a progresívcov? Asi neprekvapí, že v jednej z kategórii sa predstavil aj angažovaný mladý „vedec“ skúmajúci dezinformácie… Mimochodom informácia pre mladšiu generáciu – niečo podobné sa dialo v bývalom internacionálnom totalitnom spoločenskom zriadení, kde vládnuca politická ideológia zneužila vedu na šírenie ateizmu, čiže „vedecké“ popieranie existencie Boha, tzv. „vedecký ateizmus“.

Vlastne sa ukázalo, že súčasní propagandisti nevymysleli nič nové pod slnkom, len oprášili staré osvedčené šablóny.

Aj starí, aj noví „pokrokári“ (progresívci) sú rovnako spoločensky nebezpeční v ich fanatickej fixácii na údajnom pokroku.

Súčasný progresivizmus totiž vychádza z myšlienky, že pokrok vo vede, technológiách a ekonomickom rozvoji (samozrejme zásadne „trvalom“) je údajne nevyhnutný pre zlepšenie situácie ľudí a už aj planéty, čo je samozrejme len nové ideologické ópium ľudstva na jeho totálne ovládnutie technokratmi, na špici ktorých stojí sekta transhumanistov.

V konečnom dôsledku nás prevažne samozvané mocenské svetové elity ako je napr. zakladateľ Svetového ekonomického fóra Klaus Schwab cez fatamorgánu vedy a technológie odvádzajú od Boha a demokracie.

Nerobia to už na hulváta boľševizmu vedeckým popieraním Boha, ale vedecko-technologickým nahradením Boha transhumanistickým progresívnym „pokrokom“ – spárovaním človeka s technológiami a jeho napojením na cloud.

Ako pri každom ideologickom „pokroku“ a svetlej budúcnosti to má rovnaký háčik v totálnej kontrole človeka a spoločnosti. Vitajte v progresívnej digitálnej diktatúre budúcnosti. Pokiaľ to pravda, nezastavíme, alebo si vedci neurčia sami svoje etické mantinely.

Rafael Rafaj