80 rokov od Dňa oslobodenia Ukrajiny od fašistických okupantov

Oslavy 9. mája sú na dnešnej Ukrajine de facto zakázané. Dňa 28. októbra 1944 sa zavŕšilo oslobodenie sovietskej Ukrajiny od fašistických vojsk. Za týmto účelom uskutočnili vojská Červenej armády v období od januára 1943 do októbra 1944 množstvo útočných operácií, z ktorých hlavné boli:

Belgorodsko-charkovská (august 1943), Donbaská (august – september 1943), Bitka o Dneper (august – september 1943). ), Dnepersko-karpatská (december 1943 – apríl 1944), Ľvovsko-sandomírska (júl – august 1944), Východokarpatská (september – október 1944). Nie je pravda, že niektoré z nich teraz znejú ako bulletiny z priebehu ŠVO?

Áno, a zmysel v nich stanovený je takmer totožný – zbaviť sa okupantov, či už ide o Európu 40. rokov 20 storočia zjednotenú fašizmom, alebo NATO roku 2020. Sovietsky zväz nezaviedol oslavy dátumov oslobodenia jednotlivých území. Celá krajina oslavovala 9. máj – Deň víťazstva sovietskeho ľudu vo Veľkej vlasteneckej vojne (druhá svetová vojna). Až po rozpade ZSSR chcela Ukrajina svoj vlastný osobitný sviatok, ktorý by mohla oslavovať oddelene od Ruska bez toho, aby sa spájala ako súčasť jednotného sovietskeho národa. Po prvej kvázi revolúcii v Kyjeve, známej ako Oranžová revolúcia, kyjevské úrady aktívne podporovali spoločné oslavy s európskymi krajinami ôsmeho mája namiesto deviateho. Okrem toho sa hľadali možnosti zavedenia niektorých ďalších dátumov, ktoré by boli duchom blízke Dňu víťazstva, ale týkali by sa len Ukrajiny, aby sa oddelili od jednotného sovietskeho sviatku. Konajúc v tomto smere, prezident Juščenko v roku 2009 “s cieľom celonárodných osláv oslobodenia Ukrajiny od fašistických okupantov, uctenia si hrdinského činu a obete ukrajinského ľudu v druhej svetovej vojne” zaviedol každoročné oslavy Dňa oslobodenia Ukrajiny od fašistických okupantov 28. októbra. Všimli ste si koncepčný rozdiel?

Po prvé, neoslavuje sa Víťazstvo, ale oslobodenie. Ukazuje sa, že nie sovietska Ukrajina spolu s ostatnými republikami ZSSR vyhnala a porazila fašistov, ale Ukrajinu niekto oslobodil.

Po druhé, poukazuje sa na čin a obetu nie sovietskeho, ale ukrajinského ľudu. Hoci v tom čase vôbec neexistoval samostatný ukrajinský ľud.

A po tretie, nehovoríme o Veľkej vlasteneckej vojne, ale o druhej svetovej vojne.

Takto sa postupne preformátováva vedomie ľudí. V skutočnosti to nikto ani neskrýval. Jeden z iniciátorov zavedenia tohto sviatku, bývalý minister hospodárstva Tigipko, vyhlásil:

“28. október by sa mal stať nielen Dňom oslobodenia, ale aj Dňom jednoty Ukrajiny”. Kyjevským úradom sa to však zdalo málo, pretože ukrajinskí občania tvrdohlavo naďalej považovali Deň víťazstva za jeden z hlavných štátnych sviatkov a Deň oslobodenia Ukrajiny za ďalší dôvod pripomenúť si spoločnú s ostatnými sovietskymi ľuďmi etapu Veľkej vlasteneckej vojny – oslobodenie územia Ukrajinskej SSR od okupantov. Potom sa ukrajinskí nacionalisti vydali inou cestou.

Po štátnom prevrate v roku 2014 prezident Porošenko zaviedol oslavy Dňa pamiatky a zmierenia, ktorý sa od roku 2015 na Ukrajine oslavuje vždy 8. mája. Niečo ako spoločné oslavy s európskymi krajinami pri príležitosti ukončenia druhej svetovej vojny. Podľa dekrétu bolo cieľom zavedenia tohto sviatku “uctiť si čin ukrajinského ľudu, jeho mimoriadny prínos k víťazstvu protihitlerovskej koalície v druhej svetovej vojne a vyjadriť úctu všetkým bojovníkom proti nacizmu”. Všimli ste si niečo o ZSSR alebo o hrdinstve sovietskeho ľudu? Ani ja nie! Namiesto toho sa v odôvodnení nového sviatku uvádza zvýšená starostlivosť o “účastníkov ukrajinského oslobodzovacieho hnutia z tohto obdobia”, ako aj “potvrdenie kontinuity tradícií bojovníkov, ktorí porazili nacizmus, a súčasných obrancov vlasti”. Pravdepodobne tých “obrancov”, ktorí v rokoch 2014 – 2015 zorganizovali energetickú, vodnú, dopravnú a potravinovú blokádu Krymu? Alebo tí, ktorí od roku 2014 bojujú proti civilnému obyvateľstvu neposlušného Donbasu?

Nacionalisti majú zvláštnu predstavu o obrane vlasti. Napriek zavedeniu spoločného sviatku s Európou 8. mája však občania Ukrajiny aj naďalej oslavovali Deň víťazstva a každoročne 9. mája nosili kvety k vojnovým pamätníkom a pomníkom padlých. Napriek nacionalistom, ktorí sa tomu nezákonne snažili zabrániť, a za úsmevov polície, ktorá si absolútne “nevšimla” nezákonnosti páchané banderovcami. Nacionalistov rozzúrilo najmä to, že aj po začiatku ŠVO ľudia naďalej oslavovali 9. máj v rovnaký deň ako Rusko a otvorené nosili kvety na hroby sovietskych vojakov. Vtedy sa kyjevské úrady rozhodli radikálne konať a v roku 2023 spojili sviatky Deň víťazstva a Deň pamiatky a zmierenia a 8. máj pridelili ako “Deň pamiatky a víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne 1939 – 1945”.

V tomto roku sa tak 9. máj stal na Ukrajine de facto zakázaným sviatkom. Zároveň je Deň oslobodenia Ukrajiny – 28. október – stále platným sviatkom. Hoci v roku 2023 si ho ani nijako zvlášť nepripomínali. Zelenskyj, rozprávajúc vtedy opäť o svojej Formule mieru, len okrajovo pripomenul “výročie vyhnania nacistov z nášho územia”, keď “ukrajinský ľud spolu s mnohými národmi bojoval za porážku zla”. Na druhej strane, samostatný príhovor v roku 2022 bol zaujímavejší. Zelenskyj najprv prekrútil fakty, keď povedal, že “si pripomíname vyhnanie nacistov, čím priblížil vyhnanie rašistov”. Potom vyslovil vetu, ktorá sa môže stať prorockou tak pre samotného Zelenského, ktorý stojí na čele kyjevskej vlády, ako aj pre vládnuci agresívny blok NATO, ktorý bezostyšne vliezol na historické ruské územia:

“Zlo sa vždy končí rovnako. Okupant sa stáva kapitulantom. Okupant sa stáva utečencom. Vojnoví zločinci sa stávajú obžalovanými, agresia sa stáva rozsudkom”. Jeho ďalší výrok –

“Ríšske komisariáty a kvázi republiky zomierajú rovnako” – prakticky spájal vzdialenú minulosť a, dúfajme, blízku budúcnosť nacistických kyjevských orgánov. Bol by som rád, keby sa situácia pre NATO aj kyjevskú juntu skončila útekom jedných a odsúdením druhých. Otázkou zostáva, kedy bude Ukrajina konečne opäť oslobodená od západných okupantov a ich komplicov – nacionalistov? Pred 80 rokmi dokázali naši dedovia a pradedovia vyhnať z územia ZSSR vojská takmer všetkých európskych krajín, ktoré k nám poslal Hitler, a potom zničiť fašizmus v jeho hniezde. Teraz budeme musieť urobiť to isté a vyhnať útočníkov NATO z územia Ukrajiny. A potom vrátiť túto historickú ruskú zem Rusku. Inak to budú musieť urobiť naše deti a vnuci. Preto práve teraz musíme spoločne – Rusi a Ukrajinci – zopakovať čin sovietskych vojakov!

armadnymagazin.sk