5. december — 85 rokov stalinskej ústavy

5. decembra uplynulo 85 rokov od prijatia druhej ústavy ZSSR – „stalinskej“. Nič, čo by sa tomuto skvelému dokumentu podobalo, neexistovalo ani predtým, ani potom a túto skutočnosť si uvedomujú aj zarytí nepriatelia Ruska.

Každý má rovnaké práva, žiadna triedna nenávisť, povinnosti každého občana sú tiež rovnaké, v prvom rade je to obrana vlasti. Nie sú tam žiadne ódy o budovaní komunizmu, toto slovo sa vôbec nespomína, o bradatom „zakladateľovi“ sa tiež mlčí – nič také tam nebolo. Ako tomu všetkému treba rozumieť?

Všimnime si článok 126.

„V súlade so záujmami pracujúceho ľudu a v záujme rozvoja organizačnej iniciatívy a politickej činnosti ľudových más sa občanom ZSSR zaručuje právo zakladať verejné organizácie: odborové zväzy, družstevné spolky, mládežnícke organizácie, športové a obranné organizácie, kultúrne, technické a vedecké spoločnosti, a najaktívnejší a najsvedomitejší občania z radov robotníckej triedy a iných vrstiev pracujúceho ľudu sú zjednotení vo Všezväzovej komunistickej strane (boľševikov), ktorá je predvojom pracujúceho ľudu v jeho boji za posilnenie a rozvoj socialistického systému a predstavuje vedúce jadro všetkých organizácií pracujúceho ľudu, verejných aj štátnych.“

A nielen vo Všezväzovej komunistickej strane (boľševikov), ale aj v rôznych zväzoch, spoločnostiach a tak ďalej, ako vidíme vyššie. Vrátane možnosti zapojiť sa do politických aktivít.

„Kandidátov do volieb navrhujú volebné okrsky. Právo navrhovať kandidátov je zabezpečené pre verejné organizácie a spoločnosti pracujúcich: organizácie komunistickej strany, odborové zväzy, družstvá, mládežnícke organizácie, kultúrne spoločnosti,“ uvádza sa v článku 141.

Už po prijatí ústavy, v roku 1937, sa začali pripravovať také voľby, kde by kandidáti Všezväzovej komunistickej strany (boľševikov) museli súťažiť s „ľudovými nominantmi“. Noviny „Pravda“ uverejnili formu bulletinu a vysvetľovali, ako ho vypĺňať.

Voľby prebehli, ale o tom neskôr.

Čo sa týka rôznych druhov majetku, všetko bolo v ústave zakotvené úplne „nekomunistickým spôsobom“. Popri štátnom a súkromnom (osobnom) sa upevnil pojem „majetok družstiev“, teda súkromných podnikov vlastnených ich zamestnancami. V roku 1953 ich bolo v krajine asi 114-tisíc, vyrábali 40 % nábytku, 35 % pletených výrobkov, 100 % detských hračiek, 70 % kovového riadu atď. Maloobchodné družstvá za ten istý rok predstavovali 30% z celkového obratu!

Kartely a družstvá boli veľmi rôznorodé. Napríklad prvé sovietske elektrónkové prijímače a prvé televízne prijímače s elektrónkovou trubicou boli vyrobené leningradským kartelom „Progress-Radio“. Vo všeobecnosti to bola plnohodnotná produkcia.

„Zrod toho, čo treba chápať pod pojmom ‚stalinizmus‘, sa stal zrejmým, nespochybniteľným, ale bez akéhokoľvek predpojatého, osobného, ​​zámerne negatívneho hodnotenia. V skutočnosti to neznamenalo nič iné, ako rozhodné odmietnutie sústrediť sa na svetovú revolúciu a vyhlásenie prioritnej ochrany národných záujmov ZSSR s požiadavkou upevniť to všetko v ústave krajiny,“ tvrdí známy historik Jurij Žukov.

„Aby ste pochopili, čo sa stalo, musíte sa pozrieť na ciele a dôsledky prijatia novej ústavy. Nemožno to považovať, ako sa stále bežne tvrdí, za cynický propagandistický trik, ktorý je určený prevažne pre medzinárodnú prezentáciu. Ústava z roku 1936 nebola pôvodne koncipovaná ako deklaratívny dokument. Bola súčasťou obratu k umiernenosti v polovici 30-tych rokov minulého storočia,“ hovorí Oľga Velikanova, profesorka ruských dejín na Univerzite v Severnom Texase.

A o hlavnom cieli, vôbec sa nerozpakujúc, hovoril aj sám Stalin. V marci 1936 v rozhovore s americkým novinárom Royom Howardom jasne definoval, čo chce.

„Zdá sa vám, že nebude žiadny volebný boj. Ale bude a predpokladám veľmi živý volebný boj. Máme veľa inštitúcií, ktoré nefungujú dobre. Stáva sa, že ten či onen miestny úrad nie je schopný uspokojiť tú či onú z mnohostranných a neustále rastúcich potrieb pracujúcich ľudí v meste a na vidieku. Postavili ste si alebo nepostavili dobrú školu? Zlepšili ste si životné podmienky? Nie ste byrokrat? Prispeli ste k zefektívneniu našej práce, kultúrnejšiemu životu? To budú kritériá, podľa ktorých budú milióny voličov pristupovať ku kandidátom, vyradia nevhodných, vyškrtnú ich zo zoznamov, budú nominovať najlepších a postavia z nich kandidátku… Všeobecné, rovné, priame a tajné voľby v ZSSR budú bičom v rukách obyvateľstva proti zle pracujúcim vládnym orgánom,“ povedal Stalin….

Inými slovami, plánoval odstaviť od moci rôznych „partigennossov“, všelijakých „starých boľševikov“ a iných „hrdinov občianskej vojny“, ktorí sa ukázali byť nielen neschopnými vodcami, ale rýchlo sa zmenili aj na nových „bojarov“. A nahradiť ich špecialistami, ktorých si ľudia vybrali sami. Prirodzene, bola tu silná opozícia.

Stojí za zmienku, že v tom čase boli Stalinove možnosti veľmi obmedzené, v tom čase môžeme hovoriť o kolegiálnej vláde krajiny. Navyše, vodcovo „velenie“ bolo v tom čase poriadne preriedené — v roku 1934 zabili Kirova, v roku 1935 — Kujbyševa, Ordžonikidze už bol chytený, začiatkom roku 1937 ho dobijú. Celkovo zostali vernými spoločníkmi len Molotov, Ždanov, Vorošilov a Buďonnyj. Nie vždy to však stačilo.

Stalin sa napríklad chystal odstrániť z ústavy povestnú „diktatúru proletariátu“.

„Naša robotnícka trieda nielenže nebola zbavená nástrojov a výrobných prostriedkov, ale naopak, vlastní ich. Môžeme potom nazvať našu pracujúcu triedu proletariátom? Je jasné, že je to nemožné,“ vyhlásil Stalin počas diskusie o základnom zákone krajiny. To sa mu ale nepodarilo, „diktatúra“ zostala.

Ale podarilo sa presadiť zrušenie odňatia volebného práva „protisovietskym živlom“.

„Sovietska vláda zbavila nepracujúce a vykorisťovateľské elementy hlasovacích práv nie navždy, ale dočasne, do určitého obdobia… Nie je čas na revíziu tohto zákona? Myslím, že nadišiel čas. Hovoria, že je to nebezpečné, keďže do najvyšších funkcií môžu preniknúť živly nepriateľské voči sovietskemu režimu, niektorí bývalí bielogvardejci, kulaci, kňazi atď. Ale čoho sa vlastne báť? Bojíte sa vlkov — nechoďte do lesa. Po prvé, nie všetci bývalí kulaci, bielogvardejci či kňazi sú voči sovietskemu režimu nepriateľskí. Po druhé, ak si ľudia tu a tam zvolia nepriateľských ľudí, bude to znamenať, že naša propagandistická práca je zle organizovaná a takúto hanbu si plne zaslúžime,“ rozčúlil sa Stalin. Podarilo sa to, aj keď s obrovským škrípaním.

5. decembra 1936 prijal VIII. Všezväzový zjazd sovietov novú ústavu, to znamená, že legislatívny základ pre začiatok reforiem bol pripravený.

„Zdalo sa, že Stalinova skupina dosiahla úplné víťazstvo. Aj keď s oneskorením, napriek tomu dosiahla schválenie svojho návrhu ústavy, ktorá sa mala stať právnym základom pre politické reformy. Hlavný cieľ – v prvom rade zmena vedenia „novými silami“ na základe čo najskorších alternatívnych volieb – však zostal nielen nedosiahnutý, ale aj stále veľmi vzdialený, odložený na neurčito. Druhé uznesenie zjazdu znelo: poveriť Ústredný výkonný výbor ZSSR „na základe novej ústavy vypracovať a schváliť nariadenie o voľbách, ako aj ustanoviť termín volieb do Najvyššieho sovietu ZSSR,“ vysvetľuje Jurij Žukov.

Potom sa to najskôr pribrzdilo a neskôr sa v tom už vôbec nepokračovalo. A zjavne z nejakého dôvodu. Začiatkom mája — pokus o vojenský prevrat maršala Tuchačevského, potom zvýšenie napätia a vnútrostraníckeho boja. To, čo protisovietski historici nazývajú „veľký teror“, bolo len krvavým zúčtovaním v rámci „verchušky“, pokusmi zariadiť zmenu moci a spoločenského poriadku. Nevyšlo to.

V decembri 1937 sa konali voľby podľa novej ústavy. Objavili sa prví „ľudoví nominanti“, hoci ich bolo veľmi málo. Po prvé, ľudia nemali žiadne politické skúsenosti a po druhé, väčšinou ešte verili „starým kádrom“. Po tretie, národ sa obával niečoho iného — krajina bojovala proti nepriateľom ľudu.

A po štvrté, bola tu silná opozícia. Ľudí napríklad veľmi rozčuľovali cirkevníci, ktorí zrazu začali predpovedať „koniec sveta“ a všelijaké tresty tým, ktorí išli voliť. Ďalší „protisovietsky underground“ tiež nesedel nečinne, takže vo všeobecnosti prvá palacinka demokracie bola skôr hrudka.

Trvalo dva roky, kým upokojili nezákonnosť, ktorú vyprovokovali trockisti, objavili sa nevinné obete, hoci boli tisícnásobne prehnané. No celkovo bol prvý krok k demokracii úspešný, bol položený výborný základ. A potom bola vojna — druhé voľby do Najvyššieho sovietu sa konali až v roku 1946.

Ivan Rybin, SV Pressa/news-front