Nostalgia a nádej sú dve placebá, ktorým značná časť verejnosti dokáže podľahnúť. Súvisí to aj s udalosťami augusta 1968 a všeobecne s érou socializmu.
Pôjdem asi proti prúdu, ale to je moja cesta vybrať si radšej nepríjemnú pravdu ako žiť v ilúzii, pretože vidím, že časť spoločnosti si stále naivne namýšľa, že nebyť zásahu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968, tak by sme v bývalom Československu, alias Česko-slovenskej socialistickej republike (ČSSR), dosiahli raj na zemi.
K nostalgii za bývalými „bezstarostnými“ časmi sa pridávajú aj bývalí marx-leninskí súdruhovia a vyhranene ľavičiarska časť súčasných neomarxistických pohrobkov, ktorí sa snažia prepašovať ďalšie nesystémové placebo o zmarenom obrodnom procese.
No a druhá, prozápadno-liberálna časť názorovej scény si kopne do zlých „Rusov“, hoci to boli v skutočnosti Sovieti a vojaci piatich „spriatelených armád“ Varšavskej zmluvy, ktorí okupáciu uskutočnili. Paradoxne kľúčovú úlohu zohrali súdruhovia z Moskvy, ale ukrajinskej národnosti a tiež vojaci tejto bývalej sovietskej republiky…
A teraz k samotnému kľúčovému princípu udalosti
Nijaká nádej na akýsi „obrodný proces“ nemohla byť z jednoduchého a systémového princípu: tento režim nebol a nemohol byť reformovateľný
Podobne ako nacizmus, pretože oba boli založené na chorých ideologických dogmách, ktoré si o.i. naratívov na svoju existenciu vytýčili vnútorného a vonkajšieho nepriateľa.
Jednoducho tzv. obrodný proces alebo „uvoľnenie“ prioritne súviseli s obrodou pomerov v bývalej štátostrane – komunistickej strane. Tá však žila a mohla prežiť vnútorné, aj vonkajšie pomery, len
Bez dodržiavania týchto ideologicko-straníckych a geopolitických dogiem by sa neudržala ani hegemónia jednej strany, ani socializmus bez – alebo s “ľudskou tvárou” – a už vôbec nie izolovane, niekde medzi dvomi polaritami, nech by sa akokoľvek akože „obrodzovalo“ vedenie štátostrany.
Pravda o „pražskej jari“ a okupácii je jednoduchá a jasná: komunizmus, jeho marx-leninská ideológia a socialistický režim sa jednoducho nedali reformovať, museli skončiť v tejto podobe na historickom cintoríne.
Preto snívať dnes o prerušenej „nádeji“ tankami je nezodpovedné nielen k samotnej histórii, ale aj k súčasnosti, pretože niečo podobné zažívame opäť, na čo poukázalo viacero politikov, odmietajúcich poslušné nasledovanie jediného správneho názoru a postoja…
Podobný zánik systému, ktorý sa už prežil, preto čaká aj bývalého pendanta k svetu socializmu – liberálny kapitalizmus, alias diktatúru miliardárov, korporácií a „kolektívneho Západu“ nad zvyškom (väčšinou) sveta.
Až po tomto páde môže ľudstvo dospieť k poučeniu, náprave a budovaniu šťastnejšej a spravodlivejšej spoločnosti bez -izmov a -ológií.
No bez viery v božie, ktoré nás presahuje, to určite nepôjde. Pokora nie je prekážka, ale brána k všeľudskému rozmachu. Ak bol človek stvorený na obraz Boží, potom je logické, že nič s ľudskou tvárou bez Božieho predobrazu nemalo šancu na úspech. A ani mať nebude.
Rafael Rafaj / skspravy.sk /
Daňový a pozemkový podvodník Andrej Kiska, ktorý okrem iných svojich obchodných aktivít bol aj prezidentom, má…
Prestížne ocenenia za rok 2023 putovali do rúk výnimočných osobností slovenskej kultúry. Medzi laureátmi nechýbali…
Europoslanec Milan Uhrík z hnutia Republika sa prihlásil do rozpravy a skritizoval bod programu, ktorý sa…
Zamestnávatelia budú mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia sa bude…
Na oficiálnej webovej stránke Kremľa bola zverejnená naliehavá výzva ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcem informovať…
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…