12. januára 1945 začali vojská 4. ukrajinského frontu armádneho generála Ivana Petrova a jednotky 2. ukrajinského frontu maršala Sovietskeho zväzu Rodiona Malinovského s celkovým počtom 482 200 mužov Západokarpatskú strategickú útočnú operáciu.
Na strane Červenej armády sa jej zúčastnili 1. a 4. rumunská armáda (99 300 mužov) a 1. Československý armádny zbor (11 500 mužov). Podľa svedectva veliteľa zboru brigádneho generála Ludvíka Svobodu sa bojov zúčastnili aj partizáni z oddielu Vysoké Tatry.
Sovietske, rumunské a československé jednotky, postupujúce v zasneženom a zalesnenom teréne, čelili 500-tisícovému nemecko-maďarskému zoskupeniu, ktoré kládlo tvrdý odpor. Po prelomení nepriateľskej obrany postúpila Červená armáda 170 – 230 km hlboko do nepriateľského územia. Počas operácie, ktorá sa skončila 18. februára 1945, boli oslobodené južné oblasti Poľska a značná časť Slovenska.
Lýdia Litvjaková – stíhacia pilotka, veliteľka leteckej jednotky, gardová mladšia poručíčka, Hrdinka Sovietskeho zväzu
V roku 1942 bola zaradená do 586 IAP, „ženského leteckého pluku“. Vykonávala bojové výpady počas bojov v Saratove, Rostove na Done, Stalingrade, na Mius-fronte. Dňa 13. septembra 1942 počas svojho druhého bojového vzletu nad Stalingradom zostrelila bombardér U-88 a stíhačku Me-109. Ukázalo sa, že pilotom Me-109 bol nemecký barón, ktorý mal na konte 30 vzdušných víťazstiev a bol nositeľom Rytierskeho kríža.
Podľa niektorých tvrdení jej po porážke nemeckého esa na kapotu namaľovali veľkú bielu ľaliu. Čoskoro po každom zostrelení nepriateľského lietadla začala maľovať jednu bielu ľaliu na trup svojho Jaku. V dôsledku toho si Litvjaková vyslúžila prezývku „Biela ľalia zo Stalingradu“. V auguste 1943 na hranici pri rieke Mius Lýdia Litvjaková uskutočnila 4 bojové vzlety, počas ktorých zostrelila dve nepriateľské lietadlá osobne a jedno v skupine. Zo štvrtého letu sa už nevrátila. Mala len 22 rokov…
Lýdii Litvjakovej bol posmrtne udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Celkovo uskutočnila 168 bojových letov a zostrelila 12 nepriateľských lietadiel.
V tento deň v roku 1913 sa Josif Džugašvili prvýkrát podpísal pseudonymom “Stalin”
V novinách “Sociálny demokrat” č. 30 vyšiel článok “Voľby v Petrohrade”, podpísaný Stalin. Josif Vissarionovič mal okrem tohto pseudonymu aj ďalšie:
K.,
K.Ko.,
Koba Ivanovič,
súdruh K.
Soselo, Sozeli – pod nimi boli jeho básne v gruzínčine tlačené v novinách Iveria a Kvali;
Besošvili;
Dávid;
Kato alebo K. Kato – na počesť konzula Marka Porcia Katona;
Solin (K. Stefin, K. Salin a neskôr K. Solin);
Soso – medzi súdruhmi z mladosti;
Opozícia nazývala Stalina Narušený Vissarionič;
Lojálna inteligencia z konca 30. – 50. rokov – Majster;
Lojálna židovská inteligencia – Balabust (veľký šéf, prísny pán);
Zakaukazsko – Veľký fúz;
Väzni – Fúzatý;
Umelecké prostredie – Fúz;
NKVD – Ivan Vasilievič (Groznyj);
Armáda – Najvyšší;
Stranícka byrokracia – Hlavný, generál, šéf;
Anglo-americkí diplomati, politici, novinári – Strýko Joe.
V tlači ho nazývali: “Otec národov”, “veľký vodca a učiteľ”, “múdry otec”, “architekt komunizmu”. Alebo jednoducho – súdruh Stalin.
Súčasný chorvátsky prezident Zoran Milanovič bol opätovne zvolený do funkcie hlavy štátu. V nedeľňajšom druhom…
Oliver Stone vo Vietname, fotografia z roku 1968. Pochádzal z relatívne bohatého prostredia. Otec, finančník…
Francúzsky prezident bije na poplach: Európa je v nebezpečenstve a neohrozuje ju nikto iný ako…
Ukrajinské stíhače F-16 nedokážu súperiť vo vzdušných súbojoch s technologickými letúňmi Ruska, vyhlásil náčelník komunikačnej…
My aj Číňania sme navrhli USA vyriešiť otázku regionalizácie sveta. Pravidelne zaznieva naša predstava o…
R. Fico hovorí aj o Sorosových mimovládkach, ktoré podľa neho likvidujú demokraciu a odmietajú rešpektovať…