VIDEO: Fico o výsledkoch samitu EÚ v Bruseli, jeho snahe o vyradenie jediného občana EÚ – európskeho šéfa Nočných vlkov, Slováka Hambálka z protiruského sankčného zoznamu, na ktorý sa dostal s pomocou amerického poskoka Korčoka, situácii ohľadne konfliktu na Ukrajine

O blokovaní finančnej pomoci 50 miliárd eur Ukrajine Orbánom, posadnutosti EÚ Ukrajinou a nezáujme o otázky aktuálnych a praktických problémov jej občanov, pokryteckom prístupe Európskej únie k situácii v Gaze a šokujúcich diverzných snahách opozičných europoslancov poškodiť Slovensko.

Ukrajina teraz bude musieť ukázať pripravenosť vstúpiť do EÚ a ak ju nepreukáže, EÚ bude podľa Fica môcť prístupový proces spomaliť alebo aj zastaviť, informoval predseda slovenskej vlády Robert Fico po skončení dvojdňového samitu EÚ v Bruseli.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) bude žiadať, aby bol európsky šéf Nočných vlkov Jozef Hambálek vyradený zo sankčného zoznamu. Oznámil to po skončení dvojdňového samitu EÚ v Bruseli s tým, že o tom informoval aj predsedníčku eurokomisie Ursulu von der Leyenovú.

„Predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej som oznámil, že budeme otvárať tému občana Slovenskej republiky, pána Hambálka, ktorý je ako jediný občan z krajín Európskej únie zaradený na sankčný zoznam,“ povedal.

Jediné, čo podľa neho možno Hambálkovi vyčítať je, že je milovník motoriek. „Myslím si, že sú tu iní ľudia, ktorí by mali byť na zozname, a nie Hambálek,“ dodal.

Tému chce otvoriť na svojej utorkovej (19. 12.) zahraničnej ceste v Bruseli, kde sa má stretnúť s nemeckým spolkovým kancelárom.

„Pretože táto iniciatíva išla cez Nemecko, ale pochopiteľne bola vymyslená na našom ministerstve zahraničných vecí v čase, keď tam pôsobil minister zahraničných vecí Ivan Korčok,“ skonštatoval premiér. Dodal, že prvá možnosť na vyradenie Hambálka by mala byť podľa mechanizmov niekedy v polovici marca.

Európska únia zaradila na sankčný zoznam európskeho šéfa Nočných vlkov Jozefa Hambálka v júli 2022. Dôvodom bola jeho podpora ruskej invázie na Ukrajine.

Fico nerozumie „posadnutosti“ Európskej únie Ukrajinou

Ukrajina si zaslúži európsku perspektívu, ale štvrtkové rozhodnutie Európskej rady začať prístupové rokovania s Kyjevom je preceňované, vyhlásil po dvojdňovom summite EÚ v Bruseli v piatok slovenský premiér Robert Fico. Podľa neho ide o politické gesto, ktoré nezmení situáciu na bojisku. Ukrajina teraz bude musieť ukázať pripravenosť vstúpiť do EÚ a ak ju nepreukáže, EÚ bude podľa Fica môcť prístupový proces spomaliť alebo aj zastaviť.

Fico podľa vlastných slov nerozumie „posadnutosti“ Európskej únie Ukrajinou, otvorenie prístupového procesu však podporil. Slovensko na summite neblokovalo ani revíziu dlhodobého rozpočtu EÚ, na ktorej sa lídri nakoniec nedohodli.

„Trochu ma vyrušuje tá posadnutosť Ukrajinou, aj som to povedal v mojom vystúpení, že posadnutí máme byť našimi problémami v EÚ,“ povedal premiér.

Podľa jeho slov lídri bez akejkoľvek kritiky a vnútornej analýzy odobrili otvorenie prístupového procesu pre Ukrajinu a Moldavsko. Zároveň poskytli štatút kandidátskej krajiny Gruzínsku a dohodli sa, že aj Bosna a Hercegovina bude mať v dohľadnom čase možnosť otvárať prístupové kapitoly.

Spustenie prístupového procesu nasleduje po analýze a monitorovaní situácie v dotknutých krajinách Európskou komisiou. v prípade Bosny a Hercegoviny má eurokomisia vypracovať správu o dosiahnutom pokroku do marca budúceho roka.

„Zatvárame si oči nad javmi, ktoré na Ukrajine sú, ale povedal som, že krajina si zaslúži európsku perspektívu. Toto politické gesto, ktoré sme prijali, je však preceňované. Snáď si nemyslíme, že tým sa zmenia pomery na bojisku,“ odkázal Fico.

„Želám Ukrajine v európskej perspektíve všetko dobré,“ poznamenal Fico a pripomenul, že v januári sa na slovensko-ukrajinských hraniciach stretne s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. Okrem dohodnutej témy poskytovania humanitárnej a civilnej pomoci mu chce ponúknuť skúsenosti, ktoré Slovensko malo s prístupovým procesom.

V tejto súvislosti Fico kritizoval skutočnosť, že lídri na summite nerozhodli pozitívne aj v prípade Bosny a Hercegoviny. Túto krajinu podľa neho možno označiť za „sud pušného prachu“ – aj pre napäté vzťahy medzi Republikou srbskou a vysokým predstaviteľom OSN a jednotlivými komunitami medzi sebou.

„Bosna a Hercegovina nie je na dobrej ceste a namiesto toho, aby sme im dali takú istú perspektívu ako Ukrajine a Moldavsku, tak sme len zopakovali, že niekedy bude pozvaná, keď všetko potrebné splní,“ opísal situáciu. Dodal, že on a ďalší lídri na summite požadovali, aby Bosna a Hercegovina už teraz dostala prísľub prístupového procesu, k tomu však nedošlo.

Predseda slovenskej vlády sa v januári stretne „na hraniciach“ s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. Stretnutie avizoval Fico v piatok po skončení dvojdňového summitu EÚ v Bruseli, na ktorom sa rozhodlo o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou. Premiéri majú rokovať o humanitárnej a civilnej pomoci Slovenska Ukrajine. Fico chce tiež ponúknuť Ukrajine skúsenosti SR z prístupového procesu do EÚ.

Revízia prišla len kvôli Ukrajine. Treba rešpektovať aj Orbánov názor, tvrdí Fico o samite Únie

Dohoda o revízii viacročného finančného rámca zlyhala na nejednote názorov lídrov EÚ, treba však rešpektovať každý názor a postoj, aj ten, ktorý na samite EÚ presadzoval maďarský premiér Viktor Orbán. Povedal to v piatok predseda vlády SR Robert Fico po zasadnutí Európskej rady v Bruseli.

Fico uviedol, že je presvedčený, že revízia dlhodobého rozpočtu EÚ bola navrhnutá len preto, aby bolo možné cez ňu presadiť finančnú pomoc pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd eur.

„Bol plán dať Ukrajine 50 miliárd eur na nasledujúce štyri roky v pomere 17 miliárd ako hotové peniaze, granty a 33 miliárd v podobe úverov. Nakoniec boli urobené rôzne škrty a skončili sme pri návrhu, aby sme niekde zohnali 22,5 miliardy eur a z tejto sumy malo automaticky ísť 17 miliárd pre Ukrajinu,“ vysvetlil Fico.

Podľa jeho slov sú namieste otázky o rovnováhe, prečo dávať vysoké sumy Ukrajine a iba piatimi miliardami riešiť otázky, ako migrácia a iné vnútorné programy EÚ.

„Nedošlo k dohode, lebo tu bol aj iný názor, čo musíme rešpektovať,“ povedal s odkazom na veto maďarského premiéra. Ten odmietol revíziu dlhodobého rozpočtu, lebo tá okrem iného riešila aj úroky z mnohomiliardových pôžičiek na plán obnovy. Maďarsko má platby cez plán obnovy pozastavené pre obavy EÚ zo sprenevery týchto zdrojov. Orbán poukazoval, že revíziou rozpočtu by Maďarsko platilo časť úrokov z pôžičiek na zdroje, ktoré vôbec nečerpá.

Orbán je podľa Fica pripravený finančne pomôcť Ukrajine na bilaterálnej báze a venovať sumu okolo 350 miliónov eur, ktorá by Maďarsku prináležala v rámci 17-miliardového balíka na granty.

„Dvadsaťšesť krajín malo politickú zhodu revíziu podporiť, nám to vyhovovalo, lebo sme na revízii veľa získavali v podobe rôznych flexibilít, ale k dohode nedošlo. Nebola jednota všetkých 27 lídrov,“ vysvetlil premiér.

Zároveň potvrdil, že šéfovia vlád a štátov sa v tejto veci v Bruseli stretnú koncom januára. A ak by ani potom k dohode nedošlo, žiadna panika podľa Fica nehrozí, necítil ju ani teraz na samite a EÚ bude musieť nájsť iné nástroje, ako cez pôvodnú výšku sedemročného rozpočtu hľadať primerané zdroje na nové priority.

Premiér tvrdí, že EÚ má v roku 2024 peniaze na to, aby Ukrajine každý mesiac poslala 1,5 miliardy eur, tak ako tomu bolo v priebehu roka 2023, keď Európska komisia zaisťovala cez túto sumu bežný chod štátu, vyplácanie platov a penzií vo vojne postihnutej krajine.

Eurokomisia tvrdí, že EÚ má zdroje na zaistenie financovia Ukrajiny na uvedené účely len do konca marca 2024.

Krajiny Európskej únie sa stavajú pokrytecky k situácii v Gaze, tvrdí Fico a upozorňuje na palestínske obete

Krajiny EÚ sa správajú pokrytecky ohľadne súčasného diania v Pásme Gazy a prebiehajúcej izraelskej vojenskej odvety za útok Hamasu zo 7. októbra. Povedal to slovenský premiér Robert Fico v piatok na záver dvojdňového summitu EÚ v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Fico po skončení rokovaní Európskej rady odsúdil nejednotu názorov členských krajín EÚ voči súčasnému dianiu na Blízkom východe, kde prebieha konflikt medzi izraelskými ozbrojenými silami a palestínskym militantným hnutím Hamas.

„Vidieť, ako je EÚ rozdelená, absolútne na polovicu. Únia nie je schopná dohodnúť sa na písomnom stanovisku, pokiaľ ide o Izrael. Tie názory sú veľmi rozdielne,“ opísal situáciu premiér. Za seba dodal, že Izrael má nepochybne právo na použitie primeranej sily, aby reagoval na teroristické útoky Hamasu.

„Tento útok sme všetci odsúdili, ale každé použitie sily, každá odveta, má svoje pravidlá stanovené medzinárodným a humanitárnym právom,“ vysvetlil Fico.

Podľa jeho slov najhoršia je „pokrytecká tvár EÚ“, ktorá – ako tvrdí – nie je schopná povedať, že za dva mesiace izraelského bombardovania v Gaze zomrelo viac detí ako za celý rok 2023 vo všetkých vojnových konfliktoch na svete, že v tejto palestínskej enkláve je už 20.000 obetí a vládne tam katastrofálna humanitárna situácia.

„Hovorme o tom, že Izrael má právo tvrdo reagovať a eliminovať teroristické štruktúry Hamasu. O tom nikto nepochybuje. Nechápem ale, prečo nemôžeme povedať to, že štát Izrael má právo si urobiť poriadok, ale aj to má nejaké limity, ktoré musia byť rešpektované,“ povedal premiér.

Rokovania o situácii v Izraeli a Pásme Gazy neboli pôvodne v pláne summitu, presadilo si ich však viacero členských krajín.

Fico pripomenul, že predseda Európskej rady Charles Michel iba vydá vyhlásenie, že tejto téme sa konala vážna diskusia, tá však neviedla ku konsenzu a spoločným záverom.

Viac vo videu:

Zdroj: YouTube / pravda.sk (1), (2) / hnonline.sk (1), (2) / InfoVojna