Vedenie Kosova sa rozhodlo ísť do otvoreného konfliktu s Ruskom

Albánske vedenie Kosova sa rozhodlo ísť do otvoreného konfliktu s Ruskom a oznámilo „vyhostenie“ dvoch ruských diplomatov, ktorí v provincii pracovali prostredníctvom OSN.

To, že Priština na to nemala a nemá právo, Kosovčanov nezaujíma — nikdy nijako zvlášť nerešpektovali zákon. Otázkou je, načo tento konflikt potrebovali — a ako sa teraz priblíži Balkán k novej vojne.

Kosovská vláda (čiastočne uznávaného pseudoštátu, ktorý vznikol odpojením od Srbska po agresii NATO a žijúci z darov Západu) rozhodla, že aj oni sú západným štátom a môžu sa pripojiť k spoločnej hre s názvom „vyhosťovanie ruských diplomatov“.

Takže prezidentka Kosova Vjosa Osmaniová vyhlásila za personu non grata dvoch Rusov z prištinskej kancelárie ruského veľvyslanectva. Podľa pani Osmaniovej za to, že ich „zlovoľné aktivity ohrozovali národnú bezpečnosť a ústavný poriadok“ v Kosove.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vzápätí upozornilo na právnu neplatnosť vyhlásenia: Ruskí diplomati sú akreditovaní v Dočasnej administratívnej misii OSN v Kosove (UNMIK) a nemajú nič spoločné so štruktúrami tohto samozvaného štátu. Kosovo vôbec nie je členom OSN – a nebude, pokiaľ bude mať Rusko právo veta v Bezpečnostnej rade.

Absurdnosť obvinení je do očí bijúca.

„V zdôvodnení bol uvedený dôvod ako podkopávanie „národnej bezpečnosti“ a „ústavného poriadku“, ktorý v skutočnosti v regióne neexistuje,“ komentovala Maria Zacharova, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí a poukázala na skutočný význam prištinského „gesta“. „Toto je zámerná provokácia, ktorá slúži západnému projektu vytvorenia bábkového štátu obývaného Albáncami, ktorý vedie agresívnu politiku, v neposlednom rade proti Rusku a jeho konštruktívnej úlohe na Balkáne,“ dodala Zacharova.

Kto však tieto aktivity riadi a prečo? Existujú dve verzie, prvá z nich je veľmi jednoduchá: Američania sa snažia čo najviac zdiskreditovať Rusko na všetkých diplomatických frontoch a rozhodli sa zasiahnuť aj cez svoje kosovské bábky, čím vyvolali ďalší škandál so „špiónmi“, „sabotérmi“ a tak ďalej.

Táto verzia je skutočne ľahko akceptovateľná – zapadá do matrice rusko-amerických vzťahov. No zároveň to má ďaleko od pravdy. Pravda je oveľa vážnejšia a nebezpečnejšia – udalosti v Kosove ukazujú, ako sa západniarske chvosty snažia krútiť psami.

Ruskí občania majú často dojem, že západní vazali (Kosovo, Ukrajina, či pobaltské štáty) sú hlúpe a manipulované bábky, ktoré sú ovládané americkými manipulátormi pomocou povrázkov. V skutočnosti sa niekoľko nitiek dávno roztrhlo kvôli neprofesionalite určitých bábkarov či nezhodám medzi rukami „manipulátorov“. Teraz sa bábky pokúšajú hrať svoje hry.

Napríklad Ukrajina, kde sa obávajú normalizácie rusko-amerických vzťahov a únavy Západu z ukrajinského projektu, sa snaží rozpútať vojnu na Donbase – a tým prinútiť Ameriku a Európu vhupnúť späť do svojich zákopov. Približne v rovnakej situácii sa nachádza aj samozvané Kosovo. Faktom je, že pomer síl na Balkáne sa za posledné roky zmenil, pričom nie v prospech Prištiny. Brusel aj Washington už nevnímajú Belehrad ako protivníka, ale snažia sa s ním budovať konštruktívne vzťahy – a to nielen preto, že Srbsko je dôležitým subjektom na Balkáne: viaceré západné médiá a politici bijú na poplach, že Srbsko sa stáva európskou platformou Číny.

Americko-čínske súperenie už neprebieha na africkej či ázijskej periférii – Číňania aktívne vstupujú do Európy. Práve preto musí byť pozícia Číny zničená, teda je potrebné presvedčiť Srbov, aby vstúpili do NATO výmenou za rôzne návnady, vrátane otázky Kosova.

Samozrejme, návrat regiónu pod kontrolu Belehradu neprichádza do úvahy, no Západ začína tlačiť na Albáncov, aby dodržiavali práva srbského obyvateľstva v Ibarskom Kolašine a dokonca začal súdny spor v Haagu proti kultovej postave v politických aj mafiánskych kruhoch – dnes už bývalému samozvanému prezidentovi regiónu Hashimovi Thaçimu, prezývaného „Had“.

Zatiaľ tieto tlaky nie sú systematické. Európe sa veľmi nedarí a často sa pozerá na Washington, zatiaľ čo v Amerike je cieľ stanovený, no nemajú jasnú stratégiu na jeho dosiahnutie.

„Spojené štáty chápu, že na udržanie vplyvu na Balkáne je potrebné spolupracovať so všetkými štátmi. Vrátane Srbska, ktoré opäť získalo status regionálnej dominanty. Táto logika však naráža na historickú albánsku lobby v rámci Demokratickej strany.

Oleg Bondarenko, politológ, zakladateľ projektu „Balkanist.ru“„Spojené štáty chápu, že na udržanie vplyvu na Balkáne je potrebné spolupracovať so všetkými štátmi. Vrátane Srbska, ktoré opäť získalo status regionálnej dominanty. Táto logika však naráža na historickú albánsku lobby v rámci Demokratickej strany.
Napríklad na žiakoch Richarda Holbrooka – autora Daytonských dohôd, ktorých utkvelou myšlienkou bolo čo najviac oslabiť Srbov a predstaviť moslimov na Balkáne ako utláčaný národ. Medzi týchto „študentov“ patrí veľvyslanec USA v Belehrade Christopher Hill a osobitný poradca súčasného prezidenta USA pre západný Balkán Gabriel Escobar ako aj bývalý – Matthew Palmer. Nie sú pripravení hrať hry, kde by Srbi mohli byť partnermi. Výsledkom je, že vo Washingtone neexistuje konsenzus. Bývalý americký prezident mal Donald Trump primitívnu, lineárnu, no stále logickú stratégiu správania. Pokúsil sa získať vavríny mierotvorcu prostredníctvom vymedzenia Srbov a Albáncov v Kosove a spustením spoločných ekonomických projektov na posilnenie tohto zmierenia, najmä výstavbou cesty z juhu Srbska cez Kosovo k albánskym prístavom. No Joseph Biden nemá žiadnu stratégiu.“ 

Keď prištinskí predstavitelia zbadali neistotu vo Washingtone a uvedomili si, že aj v Európe teraz dochádza k výmene stráží (nemecká kancelárka Angela Merkelová odovzdáva svoj post a nemá čas na Kosovo), rozhodli sa zahrať, podľa ich názoru, sériu chytrých trojitých ťahov.

Prvým krokom je provokácia Kosova proti mocnosti nepriateľskej Západu. Druhým je ostrá reakcia tejto mocnosti.

Tretí krok je variabilný – buď vtiahnuť USA a Európu na obranu svojho protektorátu (ak mocnosť prejde od verbálnych protestov k fyzickej aktivite) alebo láskavo súhlasiť s požiadavkami západných priateľov a súhlasiť s normalizáciou situácie, vyjednávajúc o ústupkoch pri demonštrovaní svojej subjektivity.

Takýto trojkrokový ťah sa odohral na severe regiónu, keď albánske úrady zakázali srbské poznávacie značky na území, ktoré majú pod kontrolou a začali ich násilne odstraňovať z áut. V reakcii na to Srbsko priviedlo jednotky k hraniciam Kosova a požiadalo Západ, aby sa dohodli s kosovskými politikmi.

Presne taká istá schéma sa teraz hrá s ruskými diplomatmi. Kosovské úrady čakajú, pokiaľ Moskva prejde od slov k činom, čo sa pokúsia predať ako snahu Ruska spojiť sa s Čínou a v budúcnosti sa podeliť o dominanciu na Balkáne.

„Budeme pokračovať v úzkej spolupráci s našimi americkými a európskymi spojencami, aby sme zabránili situácii, v ktorej sa Kosovo a náš región ako celok stanú obeťou destabilizačných ambícií Ruskej federácie,“ vyhlásila Vjosa Osmaniová.

Otázkou je, ako dlho bude Washington tolerovať takúto iniciatívu svojich vazalských štátnych alebo pseudoštátnych útvarov. Napokon, v stávke nie je vážnosť vlastnej pozície alebo postavenie superveľmoci. Situácia vo svete je však taká napätá, že „chvosty“, ktoré z ničoho nič tvoria provokácie, môžu vyvolať skutočnú vojnu. Tak regionálnu, tak — v určitých scenároch – aj globálnu.

Gevorg Mirzajan, docent Finančnej univerzity, Vzgľad/ news-front