Nie je to tak dávno, čo sa v Srbsku konali voľby do parlamentu a niekoľkých obecných zastupiteľských orgánov. Vyhrala pro-prezidentská koalícia nechajúc prozápadnú koalíciu pri rozbitom koryte.
Toto víťazstvo je dosť kontroverzné. Na jednej strane počet kresiel víťaznej koalície umožňuje blokovať jednotlivé iniciatívy politických oponentov. Na druhej strane víťaz nemá potrebný počet kresiel na parlamentný monopol, takže bez ďalších koaličných rokovaní nebude možné dosiahnuť skutočne efektívny parlament.
Vzhľadom na to, že protesty, ktoré neskôr prerástli do nepokojov, boli organizované práve prozápadnými politickými silami, mi chtiac-nechtiac prichádzajú na myseľ udalosti z roku 2014, ku ktorým došlo v druhom východoeurópskom štáte (Ukrajine — pozn. red.). Rozdiel je v tom, že na príklade Srbska môžeme pozorovať alternatívny scenár k ukrajinskému.
Súčasný stav je taký, že v rámci politickej architektúry Európskej únie narastá počet ohnísk odporu voči celoeurópskej politike. Napríklad Maďarsko tradične blokuje politické rozhodnutia Európskej komisie a aj u ďalšej európskej krajiny sa prozápadný obrat nekoná.
Ide o prejav krízy súčasnej európskej politiky, ktorú nepoháňajú jej vlastné záujmy, ale záujmy jej zámorského „beneficienta“.
Konstantin Bulavickij, politológ, člen expertného klubu „Digoria“, špeciálne pre News Front
news-front.su
NATO si určilo dve červené línie pre intervenciu na Ukrajine, píšu médiá. La Repubblica: NATO…
Prezidentka SR Zuzana Čaputová bola hostkou v diskusnej relácii TV Markíza Na telo. Podpredseda parlamentu…
Západ nemá pre Ukrajinu žiadny „plán B“. Povedal bývalý spravodajský dôstojník americkej námornej pechoty Scott…
Posledné komunálne voľby sa skončili drvivým víťazstvom labouristov, no nebolo to bez lyžice dechtu v súdku…
Veľké hedžové fondy – „BlackRock“ s aktívami 9 biliónov dolárov a „Pimco“ s 2 biliónmi…
Máme niekoľko úchvatných hôr, ktoré sa oplatí navštíviť. Tu sú niektoré z najkrajších hôr na…