Ako si kajúcnik Tatranka vymyslel nielen vlastnú vraždu, ale aj vraždu vyšetrovateľa NAKA. Ak by policajná inšpekcia začala preverovať kauzy Jozefa Walzera alias Tatranku zo zločineckej skupiny takáčovcov, prišla by na koreň vojny v bezpečnostných zložkách, píše vo svojom článku novinárka Júlia Mikolášiková, známa pod pseudonymom „Piraňa“.
Pavol Ďurka je bývalý vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Miesto na celoštátnom útvare, ktorý vyhľadáva, objasňuje a vyšetruje najzávažnejšiu trestnú činnosť získal po absolvovaní policajnej akadémie. Nadriadení ho dali dokopy so služobne starším Jánom Čurillom, aby sa naučil ako to chodí k praxi. Nuž a tak sa mladý policajt bez skúseností pustil aj do vyšetrovania prípadov údajnej zločineckej skupiny takáčovcov.
Je už dostatočne známe, že spolu s kolegami čelí obvineniu a okrem toho ho stíhajú aj za ďalší skutok, keď zabudol spolupracujúcemu obvinenému exponovaných kauzách zaistiť zbrane a on postrelil manželku a napokon zbraň obrátil aj proti sebe. A aj napriek trestnému stíhaniu získal funkciu na inšpekcii. Po nástupe novej vlády ho však minister vnútra Matúš Šutaj Eštok HLAS – SD) dočasne postavil mimo výkon služby.
Na obhajobu Pavla Ďurku verejne vystupuje jeho sestra – lekárka a aj spolu s kamarátkami – manželkami iných policajtov pravidelne zverejňujú videá. Vraj hovoria, čo je pravda a čo je fikcia. Napriek tomu, že doktorka medicíny najskôr vyhlásila, že nerozumie trestnému konaniu a ani práci policajtov, opakovane sa snaží kvalifikovane slovníkom advokáta Petra Kubinu a dnes už bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, vyjadrovať k týmto témam.
Jozef Walzer s prezývkou Tatranka podľa vlastných slov patril k takáčovcom od roku 2006 a o dva roky neskôr začal pôsobiť ako ochrankár Tibora Füleho, ktorý mal vraj byť vyššie postavený člen skupiny. Páchal najmä ekonomickú trestnú činnosť úzko spätú s obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa predajom automobilov. Riadil nižšie postavených členov skupiny. Na rováši má aj násilnú trestnú činnosť, vydieranie aj poškodzovanie cudzej veci.
Jozef Wakzer alias Tatranka (zdroj: archív pir)
V októbri 2015 Pavol Ďurka obvinili štyroch mužov zo skupiny považovanej za takáčovcov v prípad vydierania. Jozefa Walzera aj z podvodu. Prokurátor z Okresnej prokuratúry Bratislava 1 Bystrík Palovič starší žiadal pre Tatranku, ako aj pre ďalšieho obvineného Henricha Szűcsa väzbu.
Vtedajší sudca Okresného súdu Bratislava 1 Ján Jamrich návrhu prokurátora nevyhovel. Väzbu obvinených nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a obvineným uložil primerané obmedzenia a povinnosti a to najmä: zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestného činu, zákaz stretávať sa s poškodeným a ďalšími svedkami v predmetnej veci, zákaz priblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, zákaz kontaktovať sa akýmkoľvek spôsobom s poškodeným.
Prokurátor sťažnosť nepodal. Následne obvinenému Henrichovi Szücsovi zrušil obvinenie a skončil mu tak aj probačný dohľad, začal sa skrývať až napokon ušiel nevedno kam.
Bystrík Palovič starší bol prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava 1 do povedomia verejnosti sa zapísal v súvislosti s kauzou okolo podnikateľa Ladislava Bašternáka a prípadu Bonaparte. Jeho syn Bystrík Palovič mladší je tiež prokurátor, pôsobí na Okresnej prokuratúre Bratislava 5. Jeho syn Rastislav Palovič je advokát, kanceláriu mal práve v Bonaparte. Ján Jamrich bol sudcom od roku 1982, pôsobil na Okresnom súde Bratislava 1, Na konci roka 2016 odišiel do penzie.
Udalosť z vtedajšieho Okresného súdu Bratislava 1 nahnevala Pavla Ďurku a predovšetkým jeho operatívcov. A je úplným prapočiatkom vojny v bezpečnostných zložkách. Historicky je to niečo ako pravek súčasných sporov dvoch táborov policajtov.
Naši chlapci so správnym morálnym kompasom bojujúci s temnými silami začali vyhľadávať a objasňovať trestnú činnosť hlava – nehlava. Operatívci nosili nosili vyšetrovateľom neoverené informácie od kriminílníkov, ktorí boli podozriví z rôznych deliktov a boli schopní čohokoľvek, len aby sa zachránili. Častokrát pracovali aj obhrublým spôsobom. Napríklad, na čerpacej stanici ukazovali svedkovi zápisnicu o výsluchu iného svedka, aby sa pripravil na výsluch pred vyšetrovateľom.
V máji 2016 Pavol Ďurka obvinil takzvanú južnú vetvu údajných takáčovcov okolo Tibora Füleho zo založenia zločineckej skupiny a ďalších trestných činov, na rozhodovanie o väzbe tak už bol príslušný Špecializovaný trestný súd. Sudca Roman Púchovský rozhodol, že obvinení pôjdu za mreže, tak ako žiadal prokurátor Michal Stanislav z vtedajšej špeciálnej prokuratúry.
Tatranka, ktorého tiež obvinili, sa vo výkone väzby rozhodol pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Začal vypovedať medzi prvými a s operatívcami okolo Branislava Dunčka (tiež trestne stíhaný) si vytvoril silné väzby.
Do skupiny sa vraj dostal cez Mária Rosívala. „Je to môj bratranec, tak isto robil na diskotékach biletára, potom v 2004 alebo v 2005 jak bol zobratý do väzby, po troch mesiacoch ho pustili, tak sa vlastne začal motať s nami, so mnou, s Tiborom (Fülle) a s Heňom (Szücs). Nebola pre neho robota, tak sme sa dohodli s Tiborom, že sa mu budeme skladať na výplatu, na čo som ja dával 500 eur a Tibor 500 eur aby sme mu vedeli dať tisíc eur mesačne,“ opísal Jozef Walzer.
Mário Rosíval robil nejakú chvíľu biletára v Grandtke, aj v Alfe. „Boli herne bingo, ktoré patrili Ivovi Ružičovi a Jožovi Surovčíkovi,“ vysvetľoval.
Tatranka povedal že potom som sa začal tak isto stretával s Mariánom Gaálom a chodili na kávy do Cafe Journal v Pezinku. „Proste potom som začal robiť aj ja biletára, a v tom 2004 ma dal vlastne Boris Kaiser robiť ochranku Tiborovi Fülemu,“ uviedol.
Tatranka mal vraj aj strach o život a žiadal o ochranu. „Keď som teda začal spolupracovať, tak som žiadal aj o ochranu ktorú, ktorá mi bola aj udelená,“ spresnil.
Podľa informácií, ktoré som získala z prostredia bezpečnostných zložiek, Tatranka v období keď ho chránili policajti, posielal odkaz Matejovi Zemanovi alias Zemákovi, že ak mu zaplatí, nebude proti nemu vypovedať. Zemák to aj oznámil a vecou sa zaoberala NAKA. Ako preverovanie skončilo, nevedno.
Tatranka spolu na polícii vypovedal štrnásťkrát. A čo povedal ako prvé? Vo výpovediach pospomínal, že takáčovci mali dávať úplatky prokurátorom a sudcom. Finančná odplata bola podľa jeho slov poskytnutá vraj prokurátorovi Bysríkovi Palovičovi staršiemu, dnes už sudcovi v penzii Jánovi Jamrichovi. (Písala som o tom v článkoch tu a tu.)
V júni 2022 na pojednávaní s Ľubomírom Kudlidličkom a spol. Tatranka po zákonnom poučení k tomu vypovedal nasledovné: „Začal som vlastne spolupracovať preto, že Heňo Szücs začal vydierať, keď nás v roku 2015 tak isto zadržala NAKA, kde nás obhajoval Roman Balco, prokurátor tam bol Bystrík Palovič a sudca tam bol Jamrich a vtedy vlastne, keď nás prepustili z väzby, vlastne Roman Balco došiel, že všetko je vybavené, že budeme prepustený, čo aj bolo, došli sme na súd, prepustili nás. Ohľadne na to potom došiel Heňo, že je treba zaplatiť Tristotisíc eur Bystríkovi Palovičovi a Jamrichovi.“
On vraj peniaze už dať nechcel, lebo sa už dosť naplatil advokátov. „Heňo ma týmto začal vydierať, obháňal ma, vyvolával mi, vyhľadával ho a stále chcel tieto peniaze. Toto bola taká indícia, prečo som s ním prestal komunikovať a prečo som sa rozhodol spolupracovať,“ opísal.
Ešte pred vyšetrovateľom osočil aj vtedajšie sudcu najvyššieho súdu Štefana Harabina. Tatranka vypovedal, že mu bolo povedené, že prepustenie z väzby je vybavené u Harabina, pokiaľ je vec pridelená jemu a na najvyššom súde majú (takáčovci – pozn. autorky) aj ďalšieho sudcu, ktorého meno si nepamätá.
Za pozornosť stojí to, že Tatranka takto vypovedal až po tom, ako najvyšší súd rozhodol o prepustení obvinených z väzby. Vyplýva to z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý v novembri 2016 takáčovcom predĺžil trvanie väzby do júla 2017.
Rozhodoval senát pod vedením Libora Duľu v uznesení je uvedené: „Obvinený Jozef Walzer počnúc výsluchom konaným 26. októbra 2016 zmenil svoj doterajší postoj a vo svojich výpovediach uvádza celý rad nových skutočností, ktoré bude nevyhnutné v ďalšom konaní preveriť.“ (Celé uznesenie si môžete prečítať tu.)
Štefan Harabin niečo také poprel. (Písala som o tom aj v článku tu.)
Pavlovi Ďurkovi a jeho kolegom tiež narozprával, že informácie z polície im vynášal aj istý operatívec z NAKA. Jeho slová však nikto nepreveroval a dotyčného prinútili odísť do civilu, je to pritom policajt, ktorému spoločnosť môže byť vďačná, keďže on aj spolu s kolegyňou sa výrazme zaslúžili o to, aby rozložený gang sýkorovcov. Operatívca nikdy nevypočuli, aj napriek tomu, že práve potrebou jeho výsluchu odôvodňovali predĺženie väzby pre viacerým obvinených takáčovcov.
Tatranka policajtom uviedol, že partia vyberala výpalné v podnikoch Roberta Kaliňáka (exminister vnútra, súčasný minister obrany za Smer), jeho kamaráta Róberta Pintéra, ktorý v tom čase zastával významný post na ministerstve vnútra a Jána Počiatka (exminister financií a dopravy za Smer). (Písala som o tom tu.) Róberta Pintéra, Roberta Kaliňáka aj Jána Počiatka v tomto prípade na NAKA vypočuli, všetci traja to označili za nezmysel. „Nikto nás nevypaľoval,“ povedali. Na súd ich zatiaľ nepredvolali.
Takže, Jozef Walzer okrem vlastnej trestnej činnosti prehovoril nielen o bývalých kumpánom, no rozhovoril sa aj o takzvaných veľkých rybách, ktoré tak veľmi túžili premotivovaní policajti z NAKA dostať do svojich sietí za každú cenu.
„Prokurátor osobitne pritom poukázal na to, že obvinený popísal činnosť jednotlivých členov zločineckej skupiny aj s ohľadom na ovplyvňovanie trestného konania, ku ktorému malo dochádzať, a je tu dôvodná obava, že aj z jeho strany, napriek spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní, by mohlo dôjsť k takzvanému kolúznemu správaniu, či už na základe dobrovoľnosti alebo nátlaku na jeho osobu. Obvinený pritom v minulosti kolúzne konal,“ cituje senát najvyššieho súdu prokurátora v už vo vyššie spomínanom rozhodnutí o väzbe.
O mesiac mal už prokurátor Michal Stanislav iný názor. Obvineného Jozefa Walzera prikázal prepustiť z väzby na slobodu najmä s ohľadom na jeho spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Tatranka sa spoza mreží sa dostal ešte 22. decembra 2016, nuž, blížili sa Vianoce.
Už zo spomínaného uznesenia najvyššieho súdu tiež vyplynulo, že traja obvinení sa domáhali odpovede na podanú námietku zaujatosti voči vyšetrovateľovi prípadu Pavlovi Ďurkovi. Ukázalo sa totiž, že Ďurka si na schôdzke s Jozefom Walzerom zabudol zbraň. (Písala som o tom už pred rokmi, článok si môžete prečítať tu.) Okrem toho vraj Pavla Ďurku sledovali a plánovali jeho vraždu. ( Môj starší článok si môžete prečítať tu.)
Podľa Jozefa Walzera stretnutie s Pavlom Ďurkom konalo v hoteli v Ružinove. Dôvodom bola vraj príprava vraždy samotného Tatranku, ktorú NAKA vyšetrovala od roku 2012.
„Keď si dobre pamätám bol tam aj Tibor (Füle), bol tam Heňo Szücs, neviem či sedeli konkrétne pri tom stole, kde sedel Ďurka s dvomi operatívcami – Ľuboš Kvak a Mário Melichárek, ale proste tam prebehla debata len ohľadom toho trestného oznámenia za prípravu mojej vraždy. To je všetko,“ uviedol Tatranka.
Keď policajti odišli, Tatranka s kamarátmi zistili, že Pavol Ďurka si zabudol taštičku so zbraňou a služobným preukazom. „Heňo hneď, že pome s tým niečo vyviesť, a potom to hodíme do jazera, no ja som mu zavolal, teda si nepamätám, či Ďurkovi, alebo niektorému z tých operatívcov, aby sa vrátili, že Ďurka si tam niečo zabudol,“ opísal. Pavol Ďurka sa vraj vrátil asi po desiatich až pätnástich minútach, možno po pol hodine. „Odovzdal som mu tú kabelku, a tým pádom to stretnutie skončilo, “ opísal na súde. O udalosti vypovedal, až keď začal spolupracovať s OČTK.
Ešte počas vyšetrovania však povedal, že z tohto stretnutia existuje kamerový záznam a má ho schovaný na tajnom mieste, polícii ho neodovzdá a predloží ho až na súde. Na hlavné pojednávané nič nepriniesol a súd ani prítomný prokurátor ho ani o nežiadali, aby záznam predložil.
„S Pánom Ďurkom nemám žiadny vzťah, nikdy som s ním nič neriešil, pána Ďurku som spoznal pri predvolaní alebo pri predvedení, keď som bol predvedený na výsluch na NAKA. Nikdy som s ním nič neriešil, nedával som mu nikdy žiadny úplatok,“ tvrdil na súde ako svedok, s tým, že ho vraj síce jeden z advokátov na to nahováral, ale on to odmietol. Advokát medzi časom tragicky zomrel. „Ja s pánom Ďurkom nemám nič, nikdy som s ním nič neriešil, nemám s ním žiadny kamarátsky vzťah,“ prisahal.
„Raz Heňo došiel, že už má plné zuby Ďurku a nechá ho zabiť, že ho nechá odsledovať, kde býva a podobne. To je jediná vedomosť, ktorú mám. Ale tak k tomu nedošlo,“ opísal Jozef Walzer.
No a Pavol Ďurka až do výsluchu Jozefa Walzera na NAKA nemal vraj informácie o tom, že plánovali jeho likvidáciu. Necítil sa byť ani poškodený a nebolo jeho záujmom nárokovať si práva, ktoré zákon poškodenému priznáva. Podotkol, že keďže sledovanie sa malo odohrať ešte v rokoch 2012 – 2013 a je teda zrejmé, že od zámeru jeho likvidácie upustili. V tom období nezaznamenal žiaden útok a Jozef Walzer vypovedal, že informácie o príprave jeho vraždy má len z počutia. Celé to považoval za súčasť svojej práce. Vyhlásil, že sa necíti byť zaujatý.
Obvinení si tak podali sťažnosť proti nevylúčeniu vyšetrovateľa Pavla Ďurku z konania. Rozhodovala jeho nadriadená. Vtedajšia šéfka Národnej protizločineckej jednotky expozitúra Bratislava Jana Maškarová (dnes námestníčka Národného bezpečnostného úradu – pozn. autorky) uviedla, že vrátenie služobnej zbrane a služobného preukazu nemožno považovať za prekročenie nestranného vzťahu. Skonštatovala, že ak by Jozef Walzer nevrátil vyšetrovateľovi zbraň, dopustil by sa trestného činu nedovoleného ozbrojovania a ak by si ponechal služobný preukaz ďalšieho protiprávneho konania. Skutočnosť, že Jozef Walzer bezodkladne vrátil veci vyšetrovateľovi, svedčí podľa nej o jeho zodpovednosti.
Prípad prípravy vraždy Pavla Ďurku vyšetroval jeho kolega z expozitúry (dnes odbor – pozn. autorky) NAKA – Západ.
„V uvedenej veci bolo dňa 15. decembra 2016 začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu prípravy. Následne bolo trestné stíhanie od 9. októbra 2017 pre neprítomnosť svedka prerušené až do 25. marca 2020,“ uviedli pre môj blog z odboru komunikácie a prevencie policajného prezídia.
Vypočuť bolo totiž potrebné Henricha Szűcsa, ktorý bol v tom čase na úteku a práve jeho Tatrnka označil za objednávateľa.
„Následne na základe zabezpečených dôkazov a vykonaných úkonov bolo predmetné trestné stíhanie dňa 11. mája 2020 zastavené z dôvodu, že je dostatočne odôvodnený záver, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie,“ doplnil z policajného prezídia. Nuž a Henrich Szűcs pred časom umrel.
Vyšetrovateľ NAKA v októbri 2019 obvinil 25 mužov z údajnej skupiny takáčovcov v rámci akcie Apač. Medzi nimi bol opäť aj Tatranka.
Zatiaľ čo iných obvinených v prípadoch takáčovcov chceli mať Pavol Ďurka a prokurátor Michal Šúrek vo väzbe aj za cenu nezákonností, v tomto prípade Tatranku ani nezadržali. Za poškodzovania cudzej veci ho stíhali na slobode. Podľa uznesenia o obvinení nechal podpáliť auto herca Daniela Dangla.
Už som spomenula, že v trestnom oznámení, ktoré Tatranka podal, tvrdil, že jemu neznáme osoby ho chcú zavraždiť. Ako skončilo vyšetrovanie? Podľa vyšetrovateľa, sám Tatranka prikázal inému členovi skupiny takáčovcov, aby z dôvodu väčšej dôveryhodnosti jeho podania, rozstrieľal auto zaparkované pred firmou, v ktorej pôsobil, čo aj dotyčný v auguste 2012 urobil a vreckovým nožíkom poškriabal lak na motorovom vozidle a preliačil aj plech, poškodil dištančný radar. Poisťovni spôsobil škodu takmer za tritisíc eur.
Tatranku tak obvinili z poškodzovania cudzej veci. Pred súd sa však za to nedostal a zrejme ani nikdy nedostane. Prokurátor Peter Kysel z už zaniknutej špeciálnej prokuratúry mu tento skutok odpustil, okrem toho aj ďalších 17 a trestné stíhanie voči nemu v decembri 2021 podmienečne zastavil.
„Teraz už nemám strach, zdržujem sa väčšinou v zahraničí, takže tu trávim málo času,“ povedal na súde v kauze Ľubomír Kudlička a spol. v júni 2022 kajúcnik Jozef Walzer.
Takáčovec Jozef Walzer s prezývkou Tatranka bol vo výkone väzby od mája 2016 do decembra 2016. Za odmenu ho na slobodu prepustil prokurátor Michal Stanislav z vtedajšej špeciálnej prokuratúry. Rozhodol sa totiž pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Podľa vlastných slov bol od roku 2006 člen zločineckej skupiny takáčovcov.
V decembri 2021 dostal benefit benefitov. Stíhanie za založenie zločineckej skupiny, hrubý nátlak, vydieranie, nedovolené ozbrojovanie, poškodzovanie cudzej veci, krivú výpoveď, krivé obvinenie, spreneveru, poisťovací podvod a skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie mu prokurátor z už zaniknutej špeciálnej prokuratúry Peter Kysel podmienečne zastavil. Spolu ide až 18 skutkov, ktoré sa stali od roku 2004 do novembra 2014 s celkovou škodou sa viac ako 750 – tisíc eur.
Jozef Walzer sa priznal ku všetkým skutkom, ktoré mu orgány činné v trestnom konaní pripísali. Páchal ekonomickú trestnú činnosť, ktorá bola spätá s obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa predajom automobilov. Riadil nižšie postavených členov skupiny. Cudzie mu neboli ani násilné trestné činy.
„Opísal, čo im predchádzalo, ako prebiehali a aký má na nich podiel. Priznanie je navyše potvrdzované ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré verifikujú pravdivosť jeho tvrdení,“ uviedol prokurátor v uznesení. Spoluprácu Jozefa Walzera považuje za rozhodujúcu v prípade Ľubomíra Kudličku a spol., ktorú v súčasnosti prejednáva Špecializovaný trestný súd. Jeden z členov senátu však odišiel na stáž na najvyšší súd, prípad sa tak celý začne pojednávať odznova.
„Jozef Walzer bol prvou osobou, ktorá komplexne opísala zločineckú skupinu takáčovci ako celok, pozostávajúci z viacerých úrovní riadenia, na ktorých pôsobili jednotlivé osoby, ktoré pomenoval a zároveň špecifikoval medzi nimi vzťahy podriadenosti a nadriadenosti,“ napísal prokurátor, s tým, že dotyčný vo výpovediach detailne opísal trestnú činnosť vo vzťahu k južnej vetve, do ktorej sám patril.
Prokurátor Peter Kysel sa odvoláva aj na to, že Jozef Walzer ozrejmil aj prepojenia skupiny na orgány činné v trestnom konaní. Naviac výpovede vo vzťahu k prokuratúre na rôznych úrovniach, respektíve vo vzťahu k jednotlivým súdom, podľa neho, bola významným podkladom pre podporu existencie väzobných dôvodov k jednotlivým osobám patriacim do zločineckej skupiny.
„Podstatným faktom navyše ostáva, že trestne stíhať jednotlivých členov zločineckej skupiny bez využitia inštitútu väzby, by bolo prakticky nemožné, a to vzhľadom na už spomínané prepojenie skupiny na orgány štátnej moci, ako aj aj vzájomnú previazanosť jednotlivých členov skupiny priamo, respektíve prostredníctvom advokátov, to znamená bolo by nemožné zabrániť kolúznemu konaniu vo vzťahu k podozrivým, svedkom, obvineným,“ skonštatoval.
Prokurátor sa odvolal na to, že Jozef Walzer opísal ako prvý „preferovaných právnikov“ pôsobiacich popri zločineckej skupine. „Činnosť a pôsobenie týchto právnych zástupcov mala pritom prioritne smerovať k zachovaniu celistvosti a existencie skupiny ako takej, ako aj k neohrozeniu popredných členov skupiny trestným stíhaním. Aj na podklade uvedenej výpovede Jozefa Walzera bolo vznesené obvinenie advokátom Jurajovi Almášimu a Martinovi Ribárovi,“ skonštatoval, s tým, že výpoveď Tatranku smerovala k väzobnému stíhaniu, ktorý priamo poukázal na kolúzne aktivity dotyčných.
„Martina Ribára poznám, zastupoval Tibora Füleho,“ uviedol na súde v júni 2022 Tatranka, s tým, že Tiborovi Fülemu vtedy požičal peniaze.
Advokát Martin Ribár povedal, že Jozefa Walzera vôbec nepozná. „Stretli sme sa raz, mohol ma vidieť, keď bol za kolegom v advokátskej kancelárii, ale nikdy sme sa nestreli, okrem výsluchu v roku 2013, nevolali si, nepísali si. Jeho výpoveď použili aj pri mojej väzbe, len ja som toho človeka stretol len jediný raz, na jednom výsluchu v roku 2013, ktorý sa paradoxne týkal toho, že mal vydierať môjho klienta,“ reagoval.
Treba pripomenúť, že v tejto súvislosti skonštatoval Ústavný súd SR v náleze pochybenie, absenciu materiálneho dôvodu väzby a absenciu základného znaku trestného činu vydierania, z ktorého v súvislosti s klientom Pavlom Kmeťom obvinili Martina Ribára. V máji 2021 bol tak advokát prepustený z výkonu väzby.
A čo povedal Tatranka o Jurajovi Almášim na súde? „Pána Juraja Almášiho poznám. V 2004 ma zastupoval, a to je asi všetko, čo som s ním ja riešil.“
„Je mi ľúto, ale nepoznám tohto pána. Hovorí vo výsluchu, že som ho mal v roku 2004 zastupovať v nejakom konaní, naozaj si na to nespomínam. A znovu je to len jeden zo svedkov, ktorý potvrdzuje skutočnosť, že som nebol členom žiadnej zločineckej skupiny takáčovci,“ reagoval na pojednávaní na výpoveď Juraj Almáši. Tatranku v minulosti zastupoval jeho brat Gabriel, ktorý pred dvomi rokmi za záhadných okolností umrel.
No exvyšetrovateľ NAKA Pavol Ďurka a jeho kolegovia sa však netaja nenávisťou voči advokátom, dokazujú to viaceré nahrávky z ich kancelárií, ktoré vznikli na základe príkazu súdu a doposiaľ ešte nikto nerozhodol, že by boli získané nezákonne. A nelichotivé poznámky na adresu advokátov je možné nájsť aj v ich esemeskovej komunikácii zo skupiny Apači.
Sú to bežné praktiky, keď vyšetrovateľ nedokáže reagovať na argumenty obhajoby a advokáta sa chce zbaviť. Napríklad, doručí mu predvolanie na výsluch, ako svedkovi a tak mu zabráni výkonu obhajoby v jednotlivých prípadoch.
Vo vzťahu k obchodnej spoločnosti, ktorá sa zaoberala predajom motorových vozidiel prokurátor uviedol, že Jozef Walzer bol vo firme konateľom a podrobne vysvetlil páchanie ekonomickej trestnej činnosti, ako aj delenie legálnych aj nelegálnych ziskov.
Skonštatoval, že sa nejedná o organizátora, návodcu ani objednávateľa. Výpovede označil za pravdivé a úprimné. „Zo strany Jozefa Walzera sa nejedná o špekulatívne a účelové konanie.“
Prokurátor Tatrankovi podmienečne zastavil stíhanie aj napriek tomu, že informácie, ktoré poskytol neboli verifikované a nikto ešte nebol na základe jeho výpovedí právoplatne odsúdený. Určil mu skúšobnú dobu 10 rokov a zároveň ho zaviazal, aby vypovedal v konaní na súde v kauze voči Ľubomírovi Kudličkovi a spol. a aj dvoch ďalších prípadoch, ako aj v súvisiacich veciach, ktoré boli vylúčené na samostatné konanie.
Pavol Ďurka absolvoval policajnú akadémiu a rovko nastúpil na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA). Veď sa naučí, vraveli vtedy nadriadení, medzi nimi aj bývalý riaditeľ protizločineckej jednotky Martin Smiško, ktorý ako chameleón prežil bez ujmy za každého vedenia polície a za každej vlády.
Pavla Ďurku učil Ján Čurilla, ktorý bol úspešný pri kauze piťovci. Nikdy by však neobjasnil vraždy, ktoré má svedomí Juraj Ondrejčák alias Piťo (aj keď mohol tušiť, že ich spáchal), ak by mu sám z výkonu trestu nenapísal, že chce spolupracovať a prizná sa iba jemu a nikomu inému.
Pavol Ďurka sa preslávil cez kauzu takáčovcov, pri vyšetrovaní sa dokonca neváhal vyhrážať advokátom. A keď sa ich potreboval zbaviť, aby nehájili práva obvinených, jednoducho z nich urobil svedkov. Vybavené.
Úspechy Pavla Ďurku pri vyšetrovaní takáčovcov sú však veľmi sporné. Doposiaľ nebol nikto právoplatne odsúdený za členstvo v zločineckej skupine, na jednej ruke narátame kajúcnikov, ktorí sa priznali (aj k tomu, čo neurobili) a súdy im schválili dohody o vine a treste, ktoré uzavreli s prokurátorom. Nevykonávalo sa žiadne dokazovanie pred súdom.
Pavol Ďurka, najmä však jeho operatívci doslova vyrábali kajúcnikov ako na bežiacom páse. Jedným z nich bol istý Jozef Walzer s prezývkou Tatranka. Písala som o ňom viackrát na web Aktuálne.sk či neskôr na tu blog.Tatranka sa dokonca dostal aj do programu na ochranu svedkov. Narozprával naozaj kadečo, na kadekoho. Na policajtov, prokurátor, sudcov či ministrov. Doposiaľ však nikoho z nich neobvinili a jeho výpovede nikto iný a nič iné neverifikovalo.
Pavol Ďurka si obrublé spôsoby vyšetrovania osvojil ihneď na začiatku svojej policajnej kariéry. Nič iné nepozná. Nikdy inak nepracoval. Nevie inak pracovať. Všetko sa naučil od Jána Čurillu, ktorému to prechádzalo celé roky a po kauze piťovci mu sláva stúpla do hlavy.
Pavol Ďurka pracoval najmä s operatívcami, ktorých je na prvý pohľad ťažké rozoznať od zločincov.
Hovorí o tom sám Ján Čurilla. Po výpovedi na pojednávaní s obžalovanám Jánom Káľavským, novinárom povedal, že od nadriadených mal vždy podporu pri vyšetrovaní hrubokrkých zločineckých skupín a nikto im nerobil žiadne prekážky. Zlom vraj nastal, až keď išli po vysokospostavených ľuďoch.
Aj keď niektorí sudcovi, viacerí advokáti a niekoľkí novinári upozorňovali na čudesné praktiky našich chlapcov so správnym morálnym kompasom bojujúcich s temnými silami, nič sa nedialo. Nepomohli ani trestné oznámenia za postupy operatívcov Pavla Ďurku. Napríklad, keď na čerpacej stanici dali čítať výpoveď jedného svedka, druhému, aby sa pripravil na výsluch.
Aj keď doposiaľ neboli informácie od Tatrnku verifikované a nikto nebol na základe jeho výpovedí právoplatne odsúdený, prokurátor Peter Kysel mu odpustil 18 skutkov, ktoré spáchal v období rokov 2004 až 2014, so škodou viac ako 750 – tisíc eur a stíhanie podmienečne zastavil. A určil mu skúšobnú dobu 10 rokov, počas, ktorej musí vypovedať, to čo OČTK potrebujú.
Ak by to bolo to, čo vraví kriminálnik Tatranka pravda svätá, osoby, ktoré spomína vo výpovediach, by sedeli vo výkone trestu, tak ako sýkorovci či piťovci a nemali by odročené pojednávania. Problém je totiž preukázať zločineckú skupinu.
Po smrti Jána Takáča si každý robil sám za seba. Išlo prevažne ekonomickú trestnú činnosť. V nákupnom centre na Zlatých pieskoch či v hoteli v Ružinove sa síce stretávali, no po kávičke si každý išiel po svojom. Ľubomír Kudlička, ktorý mal podľa obžaloby skupinu riadiť 16 rokov až do svojho zadržania 2. novembra 2019, jej existenciu popiera. Podľa neho si nemožno zamieňať pojmy súkromná bezpečnostná služba a zločinecká skupina. Niektorých spoluobvinených označil za kamarátov, iných ani nepozná.
Matej Zeman alias Zemák robil optimalizácie (na spoluprácu s OČTK ho zabezpečil Peter Košč alias pán X, Boris Kaiser alias Indiána sa venoval medzištátnym DPH-áčkam, František Böhm kšeftoval s pohonnými hmotami. Pomáhal im (niketorým) aj vtedajší šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó, paradoxne dnes známy kajúcnik. Keď zarobili peniaze, každý sa venoval vlastnému biznisu. Na násilnú trestnú činnosť nemali dôvod páchať.
Aj Tatranka páchal trestnú činnosť najmä cez spoločnosťou, ktorá sa zaoberala predajom automobilov na vlastnú päsť. Organizoval aj lízingové podvody, keď sa to prevalilo jedna z pracovníčok lízingovky to psychicky nezvládla a dobrovoľne ukončila svoj život. On bol ten drigent, koordinátor svojej partičky, ktorý chodil s dvomi ochrankármi a za sprevádzanie im platil. A keď už niečo hrozilo, oháňal sa partiou.
V prípade piťovcov aj sýkrovcov bola situácia úplne iná. Istý Juraj Billik alias Čapatý, výrazne pomohol usvedčiť bossa sýkorovcov Róberta Lališa alias Kýbla. Aj keď ani on nie je svätý, ani žiaden bezúhonný pánko, na rozdiel od Tatranku však dal OČTK viac, ako získal. Podobne to bolo aj s Piťom a jeho družinou.
Aj Daniel Lipšic si už ako minister vnútra a neskôr ako špeciálny prokurátor potrpel najmä na prvotnú medializáciu, čo bolo potom, už nebolo podstatné.
Kajúcník Tatranka vyhral nad štátom, výhodnejšie je to pre neho. Aj z toho dôvodu bola potrebná novela Trestného poriadku, po novom už takéto zastavebie tresného stíhania musí posúdiť na návrh prokurátora súd.
A ak by teraz inšpekcia začala preverovovať kauzy Tatranku, prišla by na koreň celej veci. Práve spolupráca s týmto kajúcníkom je totiž zárodkom celej vojny v bezpečnostných zložkách.
Autor: Júlia Mikolášiková – investigatívna novinárka známa pod pseudonymom „Piraňa“
Pred desiatimi rokmi – 2. mája 2014 – sa v Odese odohrali strašné tragické udalosti.…
Dnes je již prakticky jisté, že skutečným účelem tzv. Covid pasů EU bylo na jedné…
Před dvěma týdny mi přišla pozvánka k účasti na průzkumu „o produkci mediálního obsahu přesahující…
Čínský prezident Si Ťin-pching se od 5. do 10. května vydá na evropské turné. V…
Ak ste sa utešovali, že štát dal skutočnú stopku zvráteným kvázi kultúrnym predstaveniam, kandidáti hnutia…
Rozhovor českej režisérky a herečky Ivety Duškovej o práci, o láske a o živote. Je…