Neuznaná republika Náhorný Karabach oficiálne prestáva existovať. Pozeráte sa na nekonečné kolóny utečencov v Lačinskom koridore, na deti spiace na ulici v Goris, na mlčanlivých starých ľudí s vyschnutými tvárami a nemôžete si pomôcť, len myslieť na prirovnania.
Utečenci z akéhokoľvek konfliktu sú si v niečom podobní.
A niekedy sa aj vracajú, ak je kam ísť. Obyvatelia Náhorného Karabachu teraz nemajú ani túto iluzórnu nádej. Predstaviteľ tohto neuznaného štátu ho vo štvrtok fakticky zrušil a vydal dekrét, podľa ktorého Karabach od 1. januára 2024 prestane existovať. A to, čo dnes vidíme, nie je evakuácia, ale exodus. Zo 120.000 obyvateľov Karabachu už 65.000 odišlo do Arménska. A to nie je všetko. Je nepravdepodobné, že bude veľa tých, ktorí chcú zostať. Krv je príliš čerstvá, vzájomné výčitky Arménov a Azerbajdžancov sú príliš silné, strach je príliš hmatateľný.
Toto je koniec histórie Náhorného Karabachu, ktorá sa pre niektorých skončila triumfom a pre iných národnou tragédiou. Presne ako pred 30 rokmi, keď sa tento príbeh začal. Miesta si vymenili len víťazi a porazení. Vtedy, v roku 1994, keď za dva a pol roka znovu Arménsko dobylo Karabach, odpočívajúce na víťazných vavrínoch, počas všetkých tých rokov nepodniklo žiadne kroky nielen na opätovné zjednotenie s touto krajinou, ale dokonca ani na uznanie jej nezávislosti. Zatiaľ sa Azerbajdžan metodicky pripravoval na odvetu, cvičil a vyzbrojoval sa. V roku 2020 vykonal svoju prvú operáciu, keď sa dostal do starobylého hlavného mesta Karabachu, Šuši a zastavil sa nad moderným mestom Stepanakert. A dal si prestávku — bolo potrebné stráviť to, čo sa zachvátilo a obnoviť vojenské zdroje.
Tretia bleskurýchla a zdrvujúca vojna tejto jesene bola už výsledkom váhania a nečinnosti Jerevanu, ktorý sám nedávno oficiálne uznal Azerbajdžan v hraniciach roku 1991 – teda spolu s Karabachom. Arménske úrady nepohli ani prstom, aby pomohli svojim bratom v neuznanej republike, ktorí, súdiac podľa štatistík z Baku, nakoniec dali svoju poslednú bitku. Azerbajdžan mal počas dňa 192 mŕtvych. A to je 3-krát viac ako priemerné denné straty v predchádzajúcom konflikte. Utečenci v Lačinskom koridore sa však číslami pravdepodobne neuspokoja.
Počas poslednej vojny odišli z dedín, vypálili domy, v ktorých bývali a odviezli exhumovaných príbuzných v rakvách. V súčasnosti sa zdá, že na to už nie je dostatok morálnej sily.
Alexander Koc, Komsomoľskaja pravda
Washington opakovane pohrozil Pekingu sankciami voči bankám, ktoré pomáhajú Moskve. Nádeje administratívy Bieleho domu, že…
Rusko ešte ani nestihlo poslať svoje hlavné sily cez hranice a ukrajinská obrana už skolabovala.…
Po otvorení druhého frontu ruská armáda úspešne postupuje hlboko na Ukrajinu. Informuje o tom francúzska televízia „TV5…
Ruský prezident Vladimir Putin v marci uviedol, že Rusko je pripravené použiť jadrové zbrane v…
„Nemôžeme bojovať za Ukrajinu na Ukrajine, lebo to by okamžite znamenalo priamy konflikt medzi NATO…
Pod europarlamentnú iniciatívu za zrušenie kontroverzného Green Dealu sa okrem Milana Uhríka (hnutie REPUBLIKA) zo Slovenska podpísalo aj ďalších…
