Top udalosti roka. Časť druhá: Očkovací apartheid. Kolíkovej ministerstvo pravdy. Zmarenie referenda. Návšteva pápeža Františka. Americké vojenské základne na Slovensku. Politické”zmŕtvychvstanie” Roberta Fica

Prinášame vám najdôležitejšie udalosti roka 2021

Očkovací apartheid

Na začiatku roku zažilo Slovensko svetové prvenstvo – v umieraní ľudí na Covid. Pravdepodobne k tomu dopomohli testovacie „atómové bomby“. Hegeromatovičova vláda sa však nepoučila a našla si ďalšie „atómové“ riešenie v podobe očkovania.

Zvyčajne totiž neexistujú jednoduché riešenia. Vláda všetko stavila na vakcináciu obyvateľstva a zanedbala komplexnejšie opatrenia, ktoré sú potrebné na zvládnutie boja proti koronavírusu.

Vládny režim, respektíve konkrétne minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský obrazne povedané -„prespal leto“. Mal dostatok času na to, aby Slovensko pripravil na tretiu vlnu, no nespravil takmer nič. Nepripravil nemocnice, nezabezpečil nových zdravotníkov, nesnažil sa o imunizáciu obyvateľstva formou vitamínov a liekov, ktoré by mohli dostávať v balíčkoch okamžite po pozitívnom PCR teste a podobne.

Spoliehať sa len na očkovanie bolo obrovskou chybou. Už dávno pred treťou vlnou sme totiž vedeli, že koronavírus prenášajú aj očkovanci – napriek rôznym Sabakom, ktorí tvrdili, že očkovanci vírus nešíria.

A príčetným ľuďom bolo zrejmé, že v prípade ďalších variantov, bude vírus vakcínačným látkam čoraz viac odolávať – čo sa potvrdzuje teraz pri omikrone.

Navyše polovica Slovákov sa nedala opiť rožkom a očkovať sa nedala. Nepomohla neustála proočkovacia propaganda ani Matovičova očkovacia lotéria. No keďže vláda sľubovala ľuďom, že očkovanie je sloboda, už nemohla ustúpiť.

Zaviedla tzv. očkovací apartheid, respektíve segregáciu obyvateľstva na poslušných očkovancov so všetkými právami a neposlušných neočkovancov, ktorí stratili právo využívať také vymoženosti ako sú neesenciálne obchody, služby, reštaurácie, hotely. Nedostanú sa ani na omše do kostolov. Ísť môžu jedine tak do práce aj to len s testom.

Niektorí vidia podobnosť so segregáciou v Juhoafrickej republike či v nacistickom Nemecku. S tým rozdielom však, že tam ľudí nerozdeľovali podľa očkovacieho statusu, ale podľa rasy, respektíve náboženstva.

Okrem apartheidu sa na Slovensku rozmohla aj šialená nenávisť voči neočkovaným zo strany režimistických médií. Niektorí režimistickí presstitúti sa akoby utrhli z reťaze a neočkovaných nazývajú dezolátmi, dobytkom na ktorý treba dlhý bič, nadávajú im do ľudí s nízkym IQ a tvrdia, že neočkovaných treba trestať až by bolesťou zavíjali.

Je paradoxom , že to hovorí a práve tí, ktorí sa pasujú do role tých jedine správnych slušnoľudí, a ktorí v iných prípadoch hlásajú lásku a toleranciu. Takáto atmosféra strachu a výziev na pogromy a trestanie neočkovaných skutočne pripomína nacistické Nemecko v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia.

Vládny režim a ich spriaznené liberálne médiá dokonale rozoštvali spoločnosť, o čom svedčí nedávny prieskum verejnej mienky agentúry AKO pre TV JoJ, z ktorého vyplýva, že až 58 percent Slovákov podporuje výhody pre zaočkovaných a teda logicky aj segregáciu neočkovaných. 58 percent presne sedí na počet zaočkovanej dospelej populácie na Slovensku.

Vidíme to aj v rodinách, na návštevách a medzi (ne)kamarátmi. V drvivej väčšine očkovaní jedinci slovne útočia na neočkovaných a opakujú dehonestujúce slová voči neočkovaným aké počujú z úst vládnych politikov a režimistických médií.

Zaočkovaní spoluobčania by si však mali uvedomiť, že sme na jednej lodi. A aj oni boli oklamaní. Ich výhody nebudú trvať večne. Už teraz sa hovorí o tom, že 2 dávky nestačia. Sú potrebné 3 dávky. A neskôr budú 4 a tak ďalej na to, aby si svoje práva a slobody zachovali?

Všetci občania by sa mali preto spojiť a bojovať proti akémukoľvek obmedzeniu ľudských práv ktorejkoľvek skupiny obyvateľstva.

Kolíkovej ministerstvo pravdy

Čerešničkou na torte v zavádzaní totalitných praktík tejto vlády je škandalózny návrh na zmenu trestného zákona z dielne ministerky spravodlivosti Márii Kolíkovej (SaS). Tá chce zaviesť nový trestný čin – šírenie nepravdivej informácie.

A samozrejme aj jej náramne pomohla pandémia koronavírusu, na ktorú sa odvoláva: “Osobitne sme svedkami toho, že sa šíria nepravdivé informácie, ktoré súvisia s pandémiou ochorenia Covid-19, a ktoré sú svojim dopadom aj spôsobilé ohroziť životy a zdravie ľudí,” povedala ministerka Kolíková na tlačovej konferencii.

Kolíkovej rezort chce, aby boli šíritelia dezinformácii postihovaní trestnom odňatia slobody od jedného roka až na 5 rokov. V prípade škôd veľkého rozsahu bude hroziť trest štyri až desať rokov za mrežami.

Aj keď to samozrejme Kolíková nikdy neprizná, z kontextu je zrejmé, že sa jedná o dlhý bič na alternatívne médiá, ktoré prinášajú režimistickými médiami zamlčiavané informácie v súčasnosti najmä o covide, či očkovaní.

Ďalšou dôležitou otázkou je to, kto bude rozhodovať o tom, či je daná informácia pravdivá alebo nie? Vznikne nejaké ministerstvo pravdy? Alebo o tom bude rozhodovať “sultánka” Kolíková ?

Zmarenie referenda

Vyzeralo to veľmi nádejne. Vyše 600 000 ľudí sa v rekordne krátkom čase podpísalo pod referendum za vyhlásenie predčasných volieb.  A to všetko  čase pandemických obmedzení. Všetko vyzeralo nádejne. Referendum sa kľudne mohlo konať už na jeseň roku 2021.

Zlom nastal, keď sa vyzbieraná petícia dostala k prezidentke “tejto krajiny” Zuzane Čaputovej. Tá namiesto toho , aby vypočula vôľu obrovského množstva občanov a okamžite vyhlásila dátum konania referenda o predčasných voľbách, poslala referendum na Ústavný súd.

Čím de facto zmarila referendum – vôľu občanov. Čaputová sa týmto stáva spoluzodpovedná za to, čo na Slovensku vyvádza hegero- matovičov režim. Čaputová podržala Matoviča. To by si mali občania, ktorí ju volili zapamätať.

Ústavný súd rozhodol, že referendum o predčasných voľbách nie je v súlade s ústavou. Z rozhodnutia Ústavného súdu tiež vyplýva, že nielen sa nemôže konať referendum o predčasných voľbách , ale v podstate parlament nemôžu rozpustiť ani samotní poslanci. Čo je iróniou, keďže takýmto spôsobom sa už v minulosti predčasné voľby konali.

Vzhľadom na to ako sa kreoval Ústavný súd, však verdikt nebol prekvapivý. Najväčšia obmena sudcov Ústavného súdu sa uskutočnila v roku 2019. Výber kandidátov sa konal pod silným mediálnym tlakom.

Dôležitou liberálnou poistkou bolo aj to, že konečný výber z navolených kandidátov (ktorých vybrali poslanci NR SR) mala ultraliberálna prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá vymenovala siedmych z celkových trinástich sudcov Ústavného súdu.

Škandalózny verdikt Ústavného súdu je pošliapaním priamej demokracie. Ľudia by mali mať právo nielen voliť, ale aj odvolať svojich zástupcov, ktorí ich sklamali.

Verdikt Ústavného súdu posilnil politickú moc nad vôľu občanov. Občan je v podstate dobrý len na to, aby raz za štyri roky hodil svoj hlas do urny a viac sa o nič nestaral.

Občania sa tak celé štyri roky môžu prizerať na to, ako vládna moc škodí celému Slovensku a nič s tým nemôžu urobiť.

Je až trápnosmiešne ako po verdikte Ústavného súdu, všetci čo boli proti referendu – Čaputová, Matovič, Sulík a spol. odrazu hlásali, že oni sú vlastne za referendum, a že nebyť Tarabovho návrhu, chceli by sfunkčniť referendum o predčasných voľbách hneď, no musia počkať 6 mesiacov.

Nuž, 6 mesiacov už prešlo a spomínaní páni a dámy sa do toho nejak nehrnú. Niektorí z nich dokonca hovoria, že nič meniť netreba. Jediný vládny predstaviteľ, ktorý ako tak drží slovo je Boris Kollár, ktorý chce v januári zvolať okrúhly stôl koaličných aj opozičných politikov a riešiť sfunkčnenie referenda o predčasných voľbách. Uvidíme ako to dopadne, no veľké nádeje do toho nevkladajme.

Súčasná vláda je totiž najnedôveryhodnejšia v histórii Slovenska a preto predčasné voľby riskovať nemôže. Lebo vie , že by totálne pohorela.

Návšteva pápeža Františka

Pred príchodom hlavy katolíckej cirkvi pápeža Františka na Slovensko nastala paradoxná situácia. Na jeho príchod sa totiž tešili najmä liberálni novinári a progresívni politici.

Vypisovali rôzne oslavné ódy a navodzovali dojem, že pápež je liberál. Aj keď to úplne tak nie je. Je síce pravdou, že je liberálnejší v porovnaní s predchádzajúcimi pápežmi, no v základných otázkach najmä čo sa týka ochrany života stojí jasne na strane konzervativizmu.

Na svätých omšiach pápeža Františka na Slovensku sa dovedna zúčastnilo okolo 100 -tisíc ľudí, z toho v Šaštíne len 50 000, čo bolo výrazne pod očakávania. Len pre porovnanie. Na svätú omšu pápeža Jána Pavla II. prišlo v roku 1995 na košické letisko až 350-tisíc ľudí. Na Mariánskej hore v Levoči 3. júla 1995, sa zúčastnilo dokonca viac než 650 000 pútnikov, čo je najväčšia zaznamenaná akcia akéhokoľvek druhu v dejinách Slovenska.

Dôvodmi nižšej účasti mohli byť práve oslavné ódy liberálov, čo mohlo odradiť mnohých kresťanov a tiež očkovací apartheid. Vláda totiž dovolila vstup na pápežove sväté omše len ľuďom, ktorí sa dali zaočkovať. Aj pápež bol teda zneužitý na očkovaciu kampaň súčasnej neschopnej vlády.

Napriek veľkým očakávaniam sa však sen liberálov nesplnil. Dúfali, že pápež František sa na Slovensku dotkne tém ako Bezák, homosexuáli, migranti, a že vyzve Slovákov na očkovanie proti Covidu. Nič z toho sa však nestalo.

Hlavným posolstvom pápeža Františka bolo to, že Slovensko by sa malo stať poslom mieru v srdci Európy.

Ďalšie posolstvá vyslovil počas letu z Bratislavy do Ríma. Pápež František novinárom na palube svojho lietadla potvrdil odmietavý postoj katolíckej cirkvi voči manželstvám osôb rovnakého pohlavia i interrupciám.

Americké vojenské základne na Slovensku

Žiaľ, súčasná liberálna a proamerická hegeromatovičova vláda posolstvá pápeža Františka totálne odignorovala. Nielenže nebráni interrupciám – zabíjaniu nenarodených detí, ale dokonca neprijala ani mierny zákon Anny Záborskej, ktorého účelom bolo pomôcť matkám, ktoré zvažujú, že pôjdu na interrupciu.

Spojeným štátom sa poklonkujúca vláda odignorovala aj pápežovo posolstvo, v ktorom vyzval, aby sa Slovensko stalo poslom mieru v srdci Europy. Kolenačková zahraničná politika tejto vlády vyústila do tlačovky ministra obrany Jaroslava Naďa a ministra zahraničia Ivana Korčoka, ktorí víťazoslávne oznámili, že Slovensko podpíše dohodu so Spojenými štátmi americkými o vojenskej spolupráci – de facto o zriadení amerických vojenských základní na Slovensku.

Pamätníci, ktorí zažili rok 1968 tak zrejme zažijú „déja vu“. Na prvý pohľad sa takéto prirovnanie možno zdá prehnané. Američania sem predsa neprídu okázalo na tankoch, tak ako Sovieti v 68-om a pravdepodobne pri tom nezahynú žiadni ľudia. Pozývací list sa tentokrát volá vznešene – „dohoda o vojenskej spolupráci“.

Podstata je však rovnaká. Rovnako ako od roku 1968 boli na Slovenskom území sovietske vojská a stali sme sa definitívne kolóniou Sovietskeho zväzu, po uzavretí tejto dohody sa de facto staneme vojenskou kolóniou USA.

V samotnej dohode je všetko napísané vznešene, tak aby to navodzovalo dojem, že dohoda je obojstranne výhodná. Píše sa tam o rešpektovaní suverenity Slovenskej republiky. Skutočnosť je však samozrejme iná. Kto vie čítať medzi riadkami zistí, že Američania budú mať na Slovensku de facto vojenské základne.

Slovensko podpísaním tejto dohody „dočasne“ odovzdá častí letísk na Sliači a v Malackách do rúk americkej armády. Vojenské základne obsadené americkými vojskami budú riadiť Spojené štáty. Dohoda ďalej povoľuje americkým ozbrojeným silám prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia.

Taktiež by sme mali podľa dohody umožniť lietadlám, plavidlám a vozidlám americkej armády vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať.

Ak túto dohodu skutočne schváli vláda a následne parlament, môžeme jasne hovoriť o vlastizrade. Občania by ale do tej doby mali dať poslancom jasne najavo, že si americké vojenské základne na Slovensku neželajú.

Politické “zmŕtvychvstanie” Roberta Fica

Jednoznačným politickým skokanom roka je Robert Fico.

Po prehratých voľbách 2020 sa zdalo, že bývalý trojnásobný premiér Rober Fico a jeho strana SMER-SD je už na odpis. Najmä potom čo SMER opustilo liberálne – biznis krídlo okolo Petra Pellegriniho už takmer všetci komentátori posielali Fica na smetisko politických dejín.

Nasvedčovali tomu aj prieskumy verejnej mienky. Strana sa pohybovala v blízkosti hranice zvoliteľnosti. Niektoré prieskumy strane SMER-SD predpovedali len 6 %. Predpoklady boli, že Ficovci sa snáď v najbližších voľbách nedostanú ani len do parlamentu.

Režimistickí novinári a komentátori však Fica a jeho politické umenie zjavne podcenili. Ficova strane SMER-SD sa dnes v závislosti od prieskumnej agentúry pohybuje v rozmedzí 13 -16 % a pomaly ale isto sa doťahuje na prvý Hlas Petra Pellegriniho.

Paradoxne Ficovi v jeho politickom „zmŕtvychvstaní“ najviac pomohol úhlavný nepriateľ Igor Matovič, respektíve celkovo jeho dezolátna vláda, ktorá robí jednu chybu za druhou. Ficovi stačilo na tieto pochybenia a zavádzanie totality poukazovať.

Jednou z hlavných pochybení hegeromatovičovho režimu bolo (a stále je) až prehnané a aktivistické zatýkanie Ficových ľudí za každú cenu – aj praktikami nezlučiteľnými s právnym štátom.

Áno, je možné, že množstvo ľudí v súčasnosti sediacich v kolúznej či inej väzbe je tam oprávnene, no problémom je, že sa to nedeje úplne čistým spôsobom. Často chýbajú jasné dôkazy a obvinenia stoja výhradne len na výpovediach nedôveryhodných kajúcnikov, ktorí ako odmenu dostali slobodu, či zmiernenie svojich trestov.

Pošliapavanie právneho štátu sa jasne ukázalo aj pri takzvanej kauze „jeleň“, kedy režim pod vymyslenou zámienkou pytliactva nasadil kameru do poľovníckej chaty, kde sa stretávali špičky SMERu vrátane Fica s advokátmi obvinených v známych kauzách. Za takéto sledovanie opozície by v normálnej demokratickej krajine už padali hlavy. U nás sa však nič nedeje. Vládny režim ide ďalej. Občania to však vidia a vládnej garnitúre to zrejme vo voľbách poriadne spočítajú.

Ďalšou a zrejme najväčšou chybou tejto vlády je nezvládnutie riešenia koronakrízy a s tým spojeným zavádzaním totality. Prehnane prísne opatrenia, zneužívanie núdzového stavu, policajná brutalita, zatýkanie zdravotníkov, predvedenie samotného lídra opozície Fica na policajnú stanicu, nadávanie oponentom do opíc či dezolátov, segregácia a ostrakizácia neočkovaných občanov, zavádzanie ministerstva pravdy – to sú len niektoré z pochybení súčasnej vládnej garnitúry.

Okrem tlačoviek, na ktorých Fico a jeho spolustraníci poukazujú na tieto pochybenia a kde sa zastávajú neočkovaných diskriminovaných občanov, mu výrazne pomohli aj protivládne protesty. Najznámejšie protesty , ktoré organizovala strana SMER-SD sa konali 1. septembra v Košiciach, 17. októbra v Rimavskej sobote, 17. novembra v Bratislave a naposledy 16. decembra kedy strana SMER organizovala automobilový protest, pred ktorým bol Fico na istý čas predvedený na policajnú stanicu, kde bol obvinený z podnecovania.

Veľkým pozitívom pre SMER je aj to, že do popredia vysúva mladé politické talenty ako Ľuboš Blaha, či Erik Kaliňák, ktorí sú silní najmä na sociálnych sieťach.

A v neposlednom rade k Ficovmu rastu paradoxne prispel aj odídenec Peter Pellegrini a jeho biznis partička, ktorá založila stranu Hlas-SD. Pellegrini sa totiž svojimi vyjadreniami a politickými činmi čoraz viac vyfarbuje.

Dnes je už mnohým ľuďom jasné, že Pellegrini je liberál a nasadá na progresivistickú vlnu. A je zjavné, že Pellegriniho to ťahá skôr k stranám progresívne Slovensko a SaSke než k skutočnej sociálnej politike slovenského typu.

Aj preto mnoho voličov, ktorí na začiatku verili Pelelgrinimu, sa v ňom sklamalo a tak sa húfne vracajú k svojej pôvodnej voľbe a tou je strana SMER-SD.

---

V mene redakcie Hlavných správ sa chcem poďakovať Vám – našim čitateľom za priazeň, ktorú ste nám prejavili v roku 2021. Prajeme Vám Šťastný nový rok plný ďalších zaujímavých a dôležitých informácií, o ktorých sa dočítate na našom spravodajskom portáli . Nech sa vám darí, buďte zdraví, plní síl a šírte pravdivé informácie, ktoré mainstream zatajuje, medzi svojich známych. Budeme to potrebovať v boji proti nastupujúcej liberálnej totalite.

Samuel Gdovin

hlavné správy