Vysoké vrchy a malebné horské lúky tvorili kolorit hlavne stredného a severného Slovenska. A kde sú horské lúky, tam nájdeme aj stáda oviec s pastiermi, psami a košiarmi, jedným slovom salaš.
Salašníctvo k nám preniklo vďaka valaskej kolonizácii hlavne stredného Slovenska v 15. storočí. Horské lúky a celková hornatosť týchto oblastí nepriali chovu iného dobytka a aj úroda plodín zaostávala za nižšie položenými úrodnými oblasťami. Ovciam a kozám však takéto prostredie dokonale vyhovuje. Preto sa v týchto oblastiach rozvinulo salašníctvo čiže chov oviec pre vlnu, mlieko a mliečne produkty ako je syr, bryndza a žinčica.
Tradičný salaš tvorila drevená koliba a ohrada, kde ovce trávili noc, čiže košiar. Salaš riadil bača, ktorý rozdeľoval prácu pastierom a honelníkom (nováčikom na salaši). Valasi, ako sa všeobecne hovorilo ľudom pracujúcim na salaši, žili od jari do jesene na salašoch ďaleko od ľudských obydlí a iba na zimu sa ovce zaháňali dole do dedín. Keďže žili podstatnú časť roka odkázaní sami na seba, prejavovalo sa to aj ich zručnosťou vo výrobe, ale hlavne v estetickom zdobení riadu, s ktorým pracovali.
Tieto motívy sa dodnes zachovali v slovenskej kultúre, ide hlavne o zdobené črpáky (nádoby na pitie žinčice), varechy, gelety (nádoba na uskladnenie a prepravu bryndze, ale používala sa aj pri dojení), zdobené valašky (slúžili na opieranie sa pri pasení v ťažkom teréne, ale aj na rúbanie dreva a ochranu pred medveďmi a vlkmi) a formy na syr a oštiepky.
Valacha ste mohli spoznať aj vďaka viacprackovým opaskom, zdobeným kapsám a iným predmetom dennej potreby. Medzi typické výrobky patrili hudobné nástroje ako rôzne píšťaly, gajdy a samozrejme fujara, ktorá sa dostala aj do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. O tom, ako hlboko sa salašníctvo zakorenilo v našej kultúre a v našom folklóre, nesvedčia len výrobky a hudobné nástroje, ale hlavne jedlá.
Bryndzové halušky sa stali slovenským národným jedlom, veľmi žiadané sú aj oštiepky a parenice (údené syry), bryndza (nesolený ovčí syr, ktorý sa nechá vyzrieť, potom sa nasolí a vaľká do hrúd – tak sa kedysi robila tvrdá bryndza lebo nebol známy spôsob výroby dnešnej mäkkej), či žinčica (nápoj vyrábaný zahriatím srvátky, srvátka vzniká ako vedľajší produkt pri zrážaní mlieka syridlom).
Autor: Tomáš Belko
Zdroj: PKO – Kultúrne a informačné stredisko
slovakia.travel
Jedným z najviac znepokojujúcich vedľajších účinkov vakcín COVID-19 mRNA je „infekčná demencia“, ktorá sa podľa…
Napojenie Harabina na politiku podľa jej názoru vylučuje, aby tento bývalý kandidát na prezidenta mohol…
Velenie ukrajinských ozbrojených síl zatiaľ nepreukázalo dostatočnú flexibilitu pri prijímaní rozhodnutí zameraných na obmedzenie postupu…
Západné krajiny na čele so Spojenými štátmi, financujúce ukrajinský a svetový terorizmus, sú hlavnou destabilizačnou…
Môže sa krajina, ktorá už upadla tak ako Amerika, zotaviť? “Noviny Epoch Times získali oficiálne dokumenty, ktoré…
Nový pakt je výsledkom dlhých rokov búrlivých diskusií medzi členskými krajinami. Ministri členských krajín Európskej…