Referendá o pripojení častí ukrajinského územia k Rusku sa skončili. 98 percent obyvateľov hlasovalo za odtrhnutie od Ukrajiny a zjednotenie s Ruskou federáciou

Referendá sa konali od piatka v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike na východe a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Spolu tvoria asi 15 % ukrajinského územia.

Podľa predbežných výsledkov z miestnych volebných komisií väčšina občanov Doneckej aj Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) podporila myšlienku zjednotenia s Ruskom.

V DĽR podporilo myšlienku pripojenia k Rusku podľa prvých oficiálnych údajov viac ako 98 % voličov. Referendum v LĽR prinieslo podobný výsledok, keď potenciálne zjednotenie podporilo viac ako 97 % voličov. V Luhansku už boli podľa miestnych úradov spočítané všetky hlasovacie lístky, zatiaľ čo v Donecku zatiaľ spracovali len niečo viac ako polovicu hlasov.

Čiastočné výsledky naznačujú, že v Chersonskej oblasti podporilo pripojenie k Rusku 96,97 % ľudí (sčítaných je 14 % hlasov) a v Záporožskej oblasti podporuje anexiu až 98,19 % (sčítaných je 18 % hlasov). Čísla zverejnila ruská tlačová agentúra RIA Novosti.

Hlasovanie sa uskutočnilo od 23. do 27. septembra v oboch sepatatistických republikách na východe Ukrajiny, ako aj na územíj Záporožskej a Chersonskej oblasti, kontrolovaných ruskou armádou.

Obe odštiepenecké republiky, ktoré sa odtrhli od Kyjeva po prevrate na Majdane v roku 2014 a následnom konflikte na východe Ukrajiny, vykázali viac ako 80 % účasť na referendách, vyplýva z oficiálnych údajov.

Ukrajina a jej západní podporovatelia už odmietli referendá o pripojení k Rusku ako „fiktívne“ hlasovanie a prisľúbili, že ich výsledky neuznajú bez ohľadu na ich výsledok. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že uskutočnenie hlasovania „v každom prípade znemožní pokračovanie akýchkoľvek diplomatických rokovaní“ s Ruskom.

Organizácia Spojených národov referendá takisto odsúdila a označila ich za nelegitímnu predzvesť nelegálnej anexie.

Žiadosti o pripojenie k Rusku bude zrejme ruský parlament posudzovať 4. októbra. V utorok to uviedla predsedníčka Rady federácie Valentina Matvijenková. 

Ruský prezident bude v nadväznosti na pripojenie ukrajinsého územie môcť akékoľvek ukrajinské snahy o opätovné dobytie týchto oblastí za útok na „ruské územie“. V súvislosti s tým už minulý týždeň Putin vyhlásil, že na ochranu územnej celistvosti Ruska je pripravený použiť aj jadrové zbrane.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.

Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť prímerie na získanie času a „vytvorenie silných ozbrojených síl“.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Zdroj: rt.com / InfoVojna / refresher.sk