Na budove Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) visí už niekoľko mesiacov vlajka, ktorá sa na prvý pohľad javí ako obyčajný dúhový symbol LGBTI komunity. Po bližšom preskúmaní vlajky však zistíte, že sa jedná o vlajku radikálneho združenia Trantifa. To je, na veľké prekvapenie mnohých, známe v prvom rade útokmi na ženské pohlavie. Resp. na ženy, ktoré tak nejak sú spokojné so svojim pohlavím a nejavia záujem disponovať mužským pohlavným orgánom, alebo nechať sa preoperovať na opačné pohlavie.
Rektorka vysokej školy je na túto svoju aktivitu hrdá a nemá problém prezentovať sa svojimi vlastnými fotkami pri vlajke. Sedliacka logika nám hovorí, že situáciu by malo mať záujem riešiť ministerstvo školstva. Problémom je jednak to, že LGBTI témy sa stali v posledných rokoch jednoznačne témami politickými a preto by ich presadzovanie nemalo zasahovať do apolitického akademického prostredia. Ešte väčším problémom je však to, že vedenie vysokej školy neprofesionálne zneužíva budovu školy v centre Bratislavy nie len na politickú propagandu, ale dokonca aj na propagáciu konkrétneho občianskeho združenia, čo je ďaleko za hranicou únosnosti. Ministerstvo školstva však na výčitky nereaguje a tvrdí, že s touto aktivitou školy nemá nič spoločné. Pôsobí to, ako keby progresívne vedenie ministerstva s aktivitami vedenia vysokej školy súhlasilo.
Názov združenia je spojením slov trans a antifa. Považované zvykne byť za akúsi formu novodobého politického extrémizmu. Vlajka, ktorá sa spočiatku zdala byť dúhová, je taktiež spojením dúhovej vlajky so symbolikou hnutia Antifa. Pokiaľ by išlo len o presadzovanie menšinových práv, bolo by všetko v poriadku. V tomto prípade však ide o organizáciu, ktorá vyslovene legitimizuje násilný boj proti názorovým oponentom LGBTI komunity. Trantifou sa dokonca zaoberá aj OSN, konkrétne osobitná spravodajkyňa pre násilie voči ženám a dievčatám Reem Alsalemová. Problém riešil pred krátky časom dokonca aj výbor americkej Snemovne reprezentantov pre vnútornú bezpečnosť.
Okrem vysokej školy je badateľná aj latentná podpora hnutia zo strany korporátnych médií. Denník N konkrétne symboliku použil v článku o samotnej rektorke VŠVU Bohunke Koklesovej. Tá na otázky redakcie Štandardu nereaguje rovnako ako ministerstvo školstva (ktoré strká hlavu do piesku), či vnútra. Samotný Denník N okrem radikálneho hnutia podporuje aj samotnú politizáciu apolitického prostredia. V minulosti sa v plátku objavil text, v ktorom sa písalo, že „všetky verejné a štátne inštitúcie v civilizovanom svete si vyvesením zástav pripomínajú LGBTI komunitu, vyjadrujú jej podporu a hovoria o tom, že je rovnocennou súčasťou našej spoločnosti, že prináša hodnoty kultúrne, vedecké, civilizačné.“
S Trantifou je okrem potláčania práv bežných žien spájaný aj celý ďalší rad prešľapov, priestupkov či trestných činov. Okrem samotnej anarchicko-komunistickej ideológie, ktoré v súvislosti s hnutím zadefinoval odborník Julio Rosas, je hnutie spájané aj s masovou streľbou, ktorá sa odohrala v tomto marci v USA, konkrétne na základnej škole v Nashville. V rámci nej trans človek zastrelil tri deväťročné deti a troch zamestnancov školy. Podozrivé je aj to, že manifest, ktorý trans strelkyňa zanechala, odmieta americká polícia zverejniť.
ereport.sk
Bielorusku, ktoré nie je oficiálne zapojené do konfliktu na Ukrajine, priniesli udalosti posledných dvoch rokov…
Začal sa úplne katastrofálnym kolom rokovaní so Si Ťin-pchingom. Macron sa nedokázal reálne dohodnúť na…
Koaličná SNS zvolala na pondelok (20. 5.) svoj poslanecký klub, pričom očakáva definitívne stanovisko od…
Bývalý minister spravodlivosti a niekdajší šéf Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin v reakcii na pokus…
Vysoké úrokové sadzby, neúspešná menová politika centrálnej banky v USA a kríza na trhu komerčných nehnuteľnosti vyvolávajú…
Na poľsko-ukrajinskej hranici sa vytvorili zápchy stoviek áut. V Ľvovskom regióne sa na hraniciach vytvorili…