Má verejnosť dostatok objektívnych informácií?
A ako je na tom náš „právny štát“ potom, čo nám predviedla najmä vláda pána Matoviča? Existuje ešte vôbec? Aj keď sa môže zdať, že „doba covidová“ a najmä to, čo sa počas nej dialo v právnej oblasti a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry /ÚŠP) spolu vôbec nesúvisia, je tomu tak len zdanlivo. Doktorka práv Marica Pirošiková, bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP bola jedným z mála hlasov, ktoré vtedy nemlčali. A nechcú mlčať ani teraz. V rozhovore sa dozviete i to, prečo vzala miesto poradcu na rezorte spravodlivosti.
Pani doktorka, stali ste sa poradkyňou ministra spravodlivosti Borisa Suska. Prečo ste prijali túto ponuku?
Prácu som prijala vzhľadom na masívne a závažné porušenia základných princípov právneho štátu v uplynulom volebnom období. Také, aké som dovtedy počas celej svojej vyše dvadsaťročnej právnej praxe nezažila.
Bývalá koalícia tieto princípy a základné ľudské práva navyše porušovala vedome. Napriek upozorneniam odborníkov. Na to, čo sa tu udialo už reaguje ESĽP.
Niektoré jeho rozsudky či otázky kladené ESĽP v sťažnostiach oznámených vláde potvrdzujú opodstatnenosť našej kritiky obsiahnutej vo výzve Právnici spolu za právny štát. V roku 2021 ju podpísalo viac ako 400 právnikov.
Výzva upozorňovala okrem iného aj na masívne porušovanie práv obvinených v trestných konaniach. A vystríhala pred ich zneužívaním na politické účely.
Kritizovala porušovanie princípu prezumpcie neviny zo strany politikov a médií. Ponižujúce zaobchádzanie vo väzbe, či používanie výpovedí spolupracujúcich svedkov ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach bez ich dôsledného preverenia.
Za veľký problém považovala aj systematický únik informácií zo strany orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) vybraným médiám. S tým, že štátne orgány doposiaľ na tieto mediálne excesy nereagovali a únik informácií nezastavili.
Čo v praxi obnáša pozícia poradcu ministra spravodlivosti?
Pánovi ministrovi spracovávam podklady týkajúce sa aktuálnej rozhodovacej činnosti ESĽP, či Ústavného súdu SR. Upozorňujem, ako je potrebné zlepšiť ochranu ľudských práv na vnútroštátnej úrovni. V prípade potreby budem ministra spravodlivosti sprevádzať aj na zahraničných služobných cestách.
V súvislosti s výkonom niektorých rozsudkov ESĽP bude tiež nutné uskutočniť legislatívne zmeny (mnohé z nich sú práve schvaľované v NR SR). Či zosúladiť prax Ústavného súdu SR s judikatúrou ESĽP.
Vyskytujú sa sťažnosti, pri ktorých Ústavný súd SR odkazuje sťažovateľov na prostriedky nápravy, ktoré ESĽP nepovažuje za účinné. A tak zabraňuje ich vyriešeniu na vnútroštátnej úrovni v rozpore s článkom 13 Dohovoru zaručujúceho právo na účinný prostriedok nápravy.
Ústavný súd SR neaplikoval správne ani judikatúru ESĽP pokiaľ ide o garanciu nestrannosti súdu či prezumpcie neviny. A to v súvislosti s praxou, ktorá sa aplikovala pri uzatváraní dohôd o vine a treste, čo sa prejavilo v rozsudku Mucha v. Slovensko.
Či judikatúru ESĽP týkajúcu sa použitia výpovede spolupracujúcich svedkov, čo sa prejavilo v rozsudku Branislav Adamčo, Erik Adamčo a Vasaráb a Paulus .
ESĽP mal tiež vo viacerých prípadoch iný názor ako Ústavný súd SR v súvislosťami so sťažnosťami týkajúcimi sa väzby.
V prípade potreby budem ministra spravodlivosti sprevádzať aj na zahraničných služobných cestách.
Ruinuje podľa vás právny štát súčasná vláda, resp. zostalo z neho niečo po vláde Matoviča, za ktorého platilo, že z Ústavy SR bol doslova trhací kalendár?
Na túto otázku odpoviem citáciou niektorých pasáží z výzvy Právnici spolu za právny štát z roku 2021, ktorá sa netýkala len trestnoprávnej oblasti. A ktorá nám pripomína, čo sa dialo s právnym štátom v minulom volebnom období.
Vyše 400 právnikov kritizovalo, že bývalá parlamentná väčšina odstraňovala brzdy a protiváhy zo strany ostatných mocí v štáte. V decembri 2020 parlament svojim rozhodnutím zakázal Ústavnému súdu SR preskúmavať súlad ústavných zákonov s materiálnym jadrom Ústavy SR.
A to bez náležitej odbornej diskusie. Tiež napriek výslovnému nesúhlasu predsedu Ústavného súdu SR, ako aj napriek vážnym výhradám odbornej verejnosti.
Týmto spôsobom vládna koalícia neprimerane zvýšila svoju zákonodarnú moc. Tým, že odstránila hlavnú brzdu zo súdnej moci, ktorá by ju mohla kontrolovať.
Súčasne oslabením právomoci Ústavného súdu SR prijala Národná rada SR ústavný zákon, ktorý jej umožnil predlžovať núdzový stav na neobmedzene dlhý čas.
Ak vláda každých 40 dní požiada parlament o súhlas s predĺžením, ktorý má byť udeľovaný dodatočne do 20 dní.
Ďalej výzva považovala za extrémne riskantné využívanie skrátených legislatívnych konaní s tým, že v roku 2020 bolo takto prijatých viac ako 60 zákonov. Mnohé z prijatých legislatívnych zmien však vôbec nesúviseli s pandémiou a jej dôsledkami.
Došlo napríklad k významnej zmene zákona o Súdnej rade SR a prijatiu viacerých ústavných zmien. Takýto spôsob tvorby práva znemožnil zapojenie verejnosti do legislatívneho procesu a bol v rozpore s princípmi otvoreného vládnutia.
Vylúčená nebola len odborná verejnosť z tretieho sektora, ale aj experti pôsobiaci vo vládnych rezortoch, v Súdnej rade SR, na Najvyššom súde SR, Generálnej prokuratúre SR, či v akademickej oblasti.
Medzi porušovanie princípov právneho štátu patrilo podľa signatárov výzvy z roku 2021 aj retroaktívne pôsobenie zákonov v rozpore s princípmi právnej istoty, navyše prijatých v skrátenom legislatívnom konaní.
Ako exemplárny príklad bola vo výzve spomenutá Ústavným súdom SR pozastavená účinnosť ustanovenia zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia z októbra 2020, vylučujúceho právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania protiepidemických opatrení.
Ďalším kontroverzným opatrením na vylúčenie kompenzácie v tejto oblasti boli právne normy, ktoré dovoľovali obchodníkom nechať svoje obchody otvorené, zakazovali však spotrebiteľom navštevovať ich.
Podľa výzvy z roku 2021 počas prijímania protiepidemických opatrení dochádzalo často k neodôvodneným, nelogickým, vzájomne rozporuplným a neprimeraným zásahom do ľudských práv.
S tým, že o nich boli verejnosť a dotknuté orgány verejnej moci informované veľmi neskoro, pričom zodpovední nereflektovali upozornenia a názory relevantných odborných komôr, vrátane Slovenskej lekárskej komory.
Výsledkom bolo, že sa pri mnohých opatreniach plytvalo obmedzenými personálnymi, finančnými či materiálnymi zdrojmi Slovenskej republiky.
K závažným a masívnym zásahom do ľudských práv nedochádzalo prostredníctvom zákona, ale na základe hybridných aktov Úradu verejného zdravotníctva.
V prípade Scheffer v. Slovensko, s ktorým ESĽP oznámil aj ďalších 47 sťažností, sťažovatelia napádajú vyhlášky ÚVZ na základe ktorých museli dočasne zatvárať svoje prevádzky, alebo obmedzovať maximálny počet osôb v predajniach.
Sťažovatelia tvrdia, že utrpeli majetkovú škodu, ušlý zisk a prišli o klientelu.
Uvádzajú, že ÚVZ nemal právomoc vydávať takéto obmedzenia a že všetky formy opatrení a vyhlášok boli vylúčené z akejkoľvek vnútroštátnej súdnej kontroly.
Podobne je tomu v prípade sťažnosti PANTA RHEI v. Slovensko a LYŽIARSKY KLUB BABA – PEZINOK v. Slovensko.
Vláde ESĽP oznámil aj sťažnosť Fígeľ v. Slovensko, týkajúcu sa zákazu verejných bohoslužieb.
Sťažovateľ namieta, že zásah do jeho práva na slobodu náboženského vyznania nevyhovoval požiadavke zákonnosti, nesledoval zákonný cieľ a nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti s tým, že nebola preukázaná nedostatočnosť menej reštriktívnych opatrení.
Sťažnosť Mikuláš Bado v. Slovensko sa týka dôsledkov kovidových opatrení na slobodu pohybu žiadateľa.
Pokiaľ takáto úprava vyplývala z vyhlášok ÚVZ, neexistoval žiadny opravný prostriedok na ochranu jeho práv.
Vo vzťahu k týmto sťažnostiam uvádzam, že ako bývalá zástupkyňa vlády pred ESĽP som bývalú vládnu koalíciu opakovane a verejne upozorňovala na stanovisko Benátskej komisie, že jednotlivci, ktorých sa týkajú núdzové opatrenia, musia mať možnosť napadnúť ich súdnou cestou.
Súdny systém musí podľa Benátskej komisie poskytovať jednotlivcom účinné prostriedky v prípade, že štátne orgány zasiahnu do ich ľudských práv a vnútroštátne súdy musia mať úplnú jurisdikciu na preskúmanie obmedzujúcich opatrení z hľadiska ich zákonnosti a oprávnenosti a ich súladu s príslušnými ustanoveniami Dohovoru.
Na rozdiel od ostatných štátov bolo toto právo jednotlivcov v rozpore s Dohovorom úplne popreté.
Ste zároveň jednou zo signatárov najnovšej výzvy za právny štát. Prečo ste sa rozhodli ju podpísať?
Jedným z dôvodov bol fakt, že situácia, ktorú sme kritizovali v roku 2021 sa ešte viac vyostrila po zvolení politika Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora.
Kvôli jeho osobe
došlo v roku 2020 k takej účelovej zmene právnej úpravy, aby mohol byť za špeciálneho prokurátora zvolený aj niekto, kto nemal na prokuratúre žiadnu prax.
Keďže to bol práve Matovič, ktorý spolu s pani Kolíkovou a ďalšími menili zákon tak, aby sa prvýkrát mohol stať špeciálnym prokurátorom politik, navyše Matovičov dlhoročný dobrý priateľ, vstúpim vám do toho, to nebola „politizácia justície?“
Podľa môjho názoru to bol veľmi nešťastný krok. A najmä pripomeniem v tomto ohľade slová pani prezidentky, ktoré v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora uviedla pre aktuality.sk,
V danom rozhovore hlava štátu podotkla, že zmena zákona kvôli jednému kandidátovi môže zaváňať účelovosťou a že prokuratúra má dostatok skvelých kandidátov.
Taktiež, že rýchlosť a účelovosť zmien právnej úpravy v prospech jedného kandidáta u nej vzbudzuje otázniky aj nad tým, či by následná súťaž bola súťažou s rovnosťou šancí aj pre ostatných kandidátov a že nie je dôležitý len dobrý cieľ, ale aj cesta, ktorá k nemu vedie.
Ďalej pani prezidentka v rozhovore spomenula, že pán Lipšic bol právoplatne odsúdený a že právna úprava hovorí, že pokiaľ generálny prokurátor počas výkonu právomoci spácha trestný čin, tak ho to diskvalifikuje z výkonu funkcie generálneho prokurátora.
Zdôraznila, že sa nerozlišuje, či ide o úmyselný trestný čin, alebo o čin z nedbanlivosti. Pani prezidentka to podľa mňa veľmi dobre vystihla.
Ja len dodávam, že uvedené by malo plne platiť aj pre kandidáta na špeciálneho prokurátora a ani v tomto prípade nemalo dôjsť k účelovej zmene právnej úpravy.
Výzva z roku 2023 kritizuje, že pod vedením pána Lipšica sa Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) začal zapájať do verejného komentovania vybraných „živých“ trestných vecí. Čím systematicky porušoval prezumpciu neviny.
Mediálnymi vyhláseniami sa ÚŠP zastával aj niektorých vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktorí čelili podozreniam z trestnej činnosti.
Ďalej sme v druhej výzve pripomenuli šokujúce informácie od bývalého vedúceho operatívneho oddelenia NAKA Jána Kaľavského. O tom, ako niektorí príslušníci NAKA mali osoby podliehajúce ich právomoci psychicky týrať, mučiť a vydierať.
Vymýšľať si dôkazy a falšovať úradné záznamy. Tiež zadržiavať ich v skorých ranných hodinách špeciálnym komandom a úmyselne s nimi zle zaobchádzať pri zadržaní a väzbe s cieľom donútiť ich k určitým výpovediam.
V tomto ohľade sme dali širokej verejnosti do pozornosti sťažnosti oznámené vláde týkajúce sa neprimeraných podmienok väzby (Martin Ribár). A tiež neprimeranej sily použitej proti sťažovateľke Barbore Brhlovej pri policajnom zásahu. V jej rodinnom dome s cieľom zatknúť jej otca.
Sťažovateľka pri ňom utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali ošetrenie v nemocnici, a ktorý nebol podľa nej účinne vyšetrený.
Signatári pripomínajú, že ESĽP oznámil vláde v roku 2023 aj sťažnosti Jaroslava Haščáka a Roberta Fica.
Pri oboch sa ESĽP pýta aj na možné porušenie článku 18 Dohovoru. Ktorého účelom je zamedziť zneužitiu moci zo strany štátnych orgánov.
Signatári v závere výzvy podporujú zrušenie ÚŠP, pričom poukazujú aj na fakt, že k pochybeniam majúcim vplyv na základné ľudské práva a slobody identifikovaným najvyššími súdnymi autoritami došlo v mnohých prípadoch v rámci výkonu jeho právomoci.
Na tomto mieste by som rada podotkla, že príklady, ktoré som vám uviedla, nie sú vyčerpávajúcim zoznamom toho, čím sa ESĽP v súčasnosti zaoberá.
ESĽP napríklad odmietol prax Ústavného súdu SR, ktorý pri príkazoch na nezákonné odpočúvanie telefonických hovorov, v rozpore s judikatúrou ESĽP odkazuje sťažovateľov na trestné konanie.
Naposledy uvedené kritizoval ESĽP už v prípade Michalák v. Slovensko v roku 2011 s tým, že procesný rozmer odpočúvania telefonických hovorov sťažovateľa, ktorý mohol napadnúť v trestnom konaní musí byť odlíšený od ochrany jeho súkromného života a korešpodencie.
Prax Ústavného súdu SR sa nezmenila a tak nasledovali rozsudky Potoczká a Adamčo v. Slovensko z 13.1.2023 a Plechlo v Slovensko zo 6.10.2023.
Aj vzhľadom na uvedené majú rozhodnutia Ústavného súdu SR o porušení ľudských práv len určitú výpovednú hodnotu.
Cez túto prizmu treba nazerať aj na vyjadrenie špeciálneho prokurátora. V ktorom hovorí o tom, koľko ústavných sťažností na činnosť jeho prokuratúry bolo odmietnutých. Viaceré z týchto prípadov skončili na ESĽP. Na jeho záverečný verdikt, si však bude treba počkať.
To, čo sa tu v uplynulých rokoch udialo, sa začína vzhľadom na časový aspekt, ktorý ESĽP potrebuje na spracovanie sťažnosti ešte len prejavovať v sťažnostiach oznámených vláde SR.
Ako vnímate protesty, na ktorých ľudia “bojujú za zachovanie ÚŠP, ktoré pre nich vlastne znamená záchranu demokracie a právneho štátu?”
Každý môže slobodne vyjadriť svoj názor a protestovať proti čomukoľvek. Otázkou je, či majú protestujúci dostatok objektívnych informácií.
Z dôvodov uvedených vyššie, je jasné že mnohí z tých, ktorí kritizujú súčasné legislatívne zmeny a burcujú ľud do ulíc, sú spoluzodpovední. A to za závažné porušovanie ľudských práv, ku ktorým na Slovensku došlo v uplynulých rokoch.
Aj z tohto dôvodu sme zorganizovali dve vyššie spomenuté výzvy. Ktoré sme sa snažili formulovať zrozumiteľným spôsobom aj pre neprávnikov. Každý si ich môže nájsť na stránke https://pravnystat.eu/.
Pokiaľ ide o rušenie ÚŠP upozorňujem na záver aj na názor Ústavného súdu SR (PL. ÚS 25/2020). V ktorom skonštatoval, že princípy determinujúce organizačnú štruktúru prokuratúry a funkčné vzťahy pri výkone jej pôsobnosti sú princípmi zákonnými. Nie princípmi ústavnými.
Z čoho vyplýva oveľa širšia miera regulatívnej voľnosti zákonodarcu pri úprave postavenia, činnosti a organizácie prokuratúry.
ereport.sk
Ilustračné foto: hlavnydenník.sk
Máme niekoľko úchvatných hôr, ktoré sa oplatí navštíviť. Tu sú niektoré z najkrajších hôr na…
Lži progresívnych propagandistov v médiách hlavného prúdu a nedôstojnosť prezidentky, jej protokolu a jej progresívnych…
Ukrajinské ozbrojené sily vedú zúfalý boj o udržanie mesta Časov Jar. Upozorňuje a to „The Independent“. Ruské…
Francúzi začínajú byť z Emmanuela Macrona rozčarovaní a v dôsledku rastúcej nedôvery čaká prezidenta a…
Ak sa Putin rozhodne znárodniť ruskú centrálnu banku, vyhlási vojnu najvplyvnejším rodinným klanom na svete,…
Rusko zaradilo na svoj zoznam hľadaných osôb, ktorý obsahuje desiatky tisíc položiek, niekoľko zahraničných politikov…