Nemecko bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude treba, oznámil Scholz v prejave na pražskej Univerzite Karlovej

Nemecký kancelár zároveň oznámil plány na nové investície do nemeckej vzdušnej obrany, pretože Európa má podľa neho v tejto oblasti čo doháňať.

Nemecký kancelár Olaf Scholz hovoril v pondelok počas príhovoru na Univerzite Karlovej v Prahe o výzvach, ktoré stoja pred Európou v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA, Reuters a AFP.

„Znova si kladieme otázku, kadiaľ pôjde v budúcnosti deliaca čiara medzi slobodnou Európou a neoimperialistickou autokraciou,“ uviedol Scholz.

„Hovorím o tom historickom medzníku, ktorý nastal vo februári po ruskej invázii na Ukrajinu… Tento brutálny útok na Ukrajinu je tiež útokom na európsky bezpečnostný poriadok… Dnes je na nás, aby sme ďalej rozvíjali prísľub mieru,“ pokračoval nemecký kancelár.

Scholz vyzval členské krajiny EÚ, aby vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu „vyriešili staré konflikty a našli nové riešenia“. Spojenci by podľa kancelára mali koordinovať „dlhodobú a spoľahlivú deľbu práce“ v súvislosti s pomáhaním Ukrajine. Prisľúbil pritom, že Berlín bude podporovať Kyjev tak dlho, ako bude treba.

Nemecký kancelár si pritom vie „predstaviť, že by Nemecko na seba prevzalo špeciálnu zodpovednosť pri budovaní ukrajinského delostrelectva a schopností vzdušnej obrany“.

Počas svojho príhovoru Scholz takisto oznámil plány na usporiadanie konferencie pre obnovu Ukrajiny. Obnovu tejto vojnou zasiahnutej krajiny pritom označil za „rozsiahli záväzok, na ktorého splnení budú pracovať celé generácie“.

„Sústredíme sa na to na odbornej konferencii, na ktorú sme ja a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pozvali Ukrajinu a jej partnerov z celého sveta, aby sa na nej zúčastnili 25. októbra v Berlíne,“ oznámil Scholz.

Zároveň tiež oznámil plány na nové investície do nemeckej vzdušnej obrany, pretože Európa má podľa neho v tejto oblasti čo doháňať.

„Nemecko bude od samého začiatku projektovať budúcnosť vzdušnej obrany tak, aby do nej mohli byť zapojení aj naši európski partneri, ak si to budú želať,“ uviedol Scholz s tým, že spoločná európska vzdušná obrana bude účinnejšia, menej finančne nákladná a výhodnejšia pre európsku bezpečnosť než celok.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok uviedol, že podporuje postupné zavedenie väčšinového rozhodovania v Európskej únii namiesto súčasného jednomyseľného. V prejave na pôde Karlovej univerzity v Prahe tiež podporil rozšírenie EÚ o súčasné kandidátske krajiny, no tiež vytvorenie nového širšieho európskeho fóra pre partnerov mimo Únie. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP, DPA a Reuters.

„Navrhol som postupný prechod na väčšinové hlasovanie v spoločnej zahraničnej politike, ale aj v iných oblastiach ako daňová politika,“ povedal Scholz v prejave s názvom „Európa je naša budúcnosť“, v ktorom predstavil svoju víziu pre EÚ.

Ukončenie veta jednotlivých členských krajín EÚ v niektorých oblastiach by podľa neho zrýchlilo rozhodovací proces v rozšírenej Únii, v ktorej budú s jej veľkosťou rásť aj rozpory – a tým aj možnosť, že jeden člen bude blokovať spoločné napredovanie.

„Musíme oveľa silnejšie využiť silu našej jednotnej Európy… Európa je naša budúcnosť. A táto budúcnosť je v našich rukách,“ vyhlásil.

Kancelár tiež potvrdil, že Nemecko podporuje rozširovanie EÚ a vstup šiestich krajín západného Balkánu, Moldavska, Ukrajiny a časom aj Gruzínska do Únie. „Ich vstup do EÚ je v našom záujme,“ citovala ho agentúra AFP.

Scholz podporuje aj návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na nové „európske politické spoločenstvo“, ktoré by umožnilo užší dialóg s partnermi mimo Únie.

Podľa kancelára totiž v súčasnosti chýba fórum, na ktorom by lídri členských krajín mohli pravidelne, raz alebo dvakrát za rok, hovoriť s predstaviteľmi partnerských štátov o kľúčových témach týkajúcich sa celého kontinentu. Scholz konkrétne spomenul oblasti bezpečnosti, energetiky či klímy.

Nová platforma by nebola alternatívou pre proces rozširovania EÚ, zdôraznil šéf spolkovej vlády.

Myšlienka takéhoto spoločenstva pochádza od Macrona, ktorý ju odôvodnil snahou zlepšiť spoluprácu v strategických otázkach s partnermi, ktorí v dohľadnom čase nebudú prijatí do EÚ alebo do Únie vôbec vstúpiť nechcú, pripomenula DPA.

Zdroj: postoj.sk / cas.sk / YouTube