V Bavorsku zdravotnícky úrad poslal 6-ročné dieťa do 14-dňovej karantény. Na rozhodnutí nič nezmenili ani dva negatívne antigénové testy. Psychológovia naliehavo varujú pred vážnymi následkami, ktoré majú koronaopatrenia na deti. Narastá počet depresií a úzkostných stavov.
Štrnásťdňová domáca izolácia napriek dvom negatívnym testom.
V bavorskom Ansbachu zdravotnícky úrad poslal 6-ročné dievčatko na dva týždne do domácej karantény. Pre rodinu malej Merle to bol traumatizujúci zážitok.
Ako píše v komentári Christian Kreiss, o prípade písali aj noviny Bild. Dievčatko bolo v kontakte s kamarátkou, ktorej vyšiel pozitívny test na koronavírus. Následne na to zdravotnícky úrad v Ansbachu nariadil Merle 14-dňovú domácu izoláciu. Úrad si plnil len svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z bavorského zákona o ochrane pred infekčným ochoreniami.
Prváčke urobili dvakrát domáci antigénový samotest, výsledok bol negatívny. Napriek tomu dieťa nesmelo opustiť svoju izbu. Úrad uviedol, že predčasné testovanie nie je možné a domáca karanténa skončí až vtedy, keď uplynie inkubačnú dobu pre ochorenie.
Podľa Christiana Kreissa bolo rozhodnutie úradu pre deväťčlennú rodinu tvrdou ranou. Otec malému dievčatku nevedel vysvetliť, prečo jej šesť súrodencov môže fungovať ako obyčajne, zatiaľ čo ono musí byť zavreté vo svojej izbe a izolované od okolia. Merle sa dokonca začala schovávať aj pred otcom, pretože si myslela, že ho môže nakaziť. Keď chcel k nej pristúpiť, utekala peč.
Po dvoch týždňoch mohla malá Merle konečne vyjsť von z domu. Jej otec celú situáciu komentoval slovami: „To, čo politici teraz robia, je zabíjanie detskej duše.“
Veľký psychický stres, ktorému sú deti vystavené v dôsledku covidových opatrení, dokumentuje aj prieskum pod názvom „Teraz hovoríš TY“, ktorý iniciovala Univerzita v Salzburgu a psychológ profesor Manuel Schabus. Prieskum sa robil medzi deťmi v Nemecku a Rakúsku.
V troch vekových skupinách od 6 do 10, 11 až 14 a 15 až 18 rokov malo 4 000 dievčat a chlapcov, z toho 1 400 v Nemecku, odpovedať na otázku: Ako zvládaš covidovú situáciu a čo si o nej myslíš?
Podľa doterajších výsledkov má pandémia a s tým spojené prísne opatrenia negatívny dopad na duševné a fyzické zdravie detí, skonštatoval profesor Schabus. Mnohé následky sú trvalé, no správnou a cielenou terapiou sa dajú zmierniť. Častokrát však dopady prepuknú až po mesiacoch či rokoch. Dieťa pod tlakom nadobudne pocit, že je nebezpečné pre okolie, a že môže nakaziť svojich najbližších.
Podľa doterajších zistení rastie počet psychosomatických porúch, prípadov bolesti hlavy a brucha. Navyše psychológovia poukazujú na agresívne správanie, depresie a úzkostné stavy či poruchy spánku u detí. Narastá aj ich závislosť na počítačových hrách.
Nosenie rúška je problémom najmä pre mladšie vekové skupiny, a to aj preto, že až tri štvrtiny detí vo veku od 6 do 14 rokov chcú mať opäť možnosť „vidieť ľuďom tváre“. U 15- až 18-ročných je to dôležité iba u 43 percent respondentov. Pre 72 percent opýtaných má veľký význam opäť sa môcť bez obmedzení stretávať s kamarátmi, uzatvára komentár Christian Kreiss v The Epoch Times.
Komentár Christiana Kreissa (The Epoch Times)/ hlavný denník
Projekt Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Právo na prvé zamestnanie firmy zaujal. Za…
Viacerí ministri vidia priestor na optimalizáciu počtu zamestnancov v štátnej správe a plánujú vykonať personálne…
Testovanie 9, známe aj pod starším názvom „monitor“, by v budúcnosti mohlo slúžiť ako prijímacie…
Premiér SR Robert Fico vylúčil vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu. Na snímke predseda vlády SR…
Zmena pravidiel výdavkových limitov, ktorú vo štvrtok schválila vláda, bola prekonzultovaná a odsúhlasená Európskou komisiou…
Pán premiér, dúfam, že sa tým nadutým “umelcom” z Progresívneho Slovenska nemienite ospravedlňovať, reaguje na…