Migranti nám naďalej prúdia cez hranice. Ministra vnútra Mikulca už za nečinnosť a možné zneužitie právomocí verejného činiteľa rieši Generálna prokuratúra. Takto vyzerá zmena imigračnej politiky SR zosobnená šéfom úradu Orlovským zo Sorošovej Nadácie otvorenej spoločnosti, reaguje Fico

Počet utečencov, ktorí nelegálne prekračujú hranice schengenského priestoru, postupne rastie od jari. Väčšina z nich smeruje do Nemecka, Holandska či Švédska, kde majú rodiny a priateľov. Problém si Slovensko začalo uvedomovať najmä vtedy, keď česká vláda v septembri jednostranne rozhodla o zavedení kontrol na svojich hraniciach. 

Prešlo šesť týždňov a riešenie prílivu migrantov ostáva v nedohľadne. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) prešľapuje na mieste. Hraničné kontroly, podobne ako ostatné susedné krajiny, zaviesť nechce. Jeho diplomacia, na ktorú sa spolieha, nefunguje. Kým v roku 2015 bolo Slovensko jednou z mála krajín, ktoré odmietli pomoc utečencom, v súčasnosti už hľadá spoločné európske riešenie, ale opäť osamotené.

Minister Mikulec ani napriek zhoršujúcej sa situácii a rastúcej kritike hranice s Maďarskom kontrolovať nechce. Policajný prezident Štefan Hamran označil policajné kontroly na slovensko-maďarskej štátnej hranici za „absolútne nezmyslené“. Priznáva, že polícia by strážiť viac ako 650-kilometrovú hranicu a viac ako 30 priechodov ani nedokázala. „Je to nemožná misia,“ poznamenal Hamran.

Šéf rezortu vnútra uprednostňuje, aby sa v spolupráci s ďalšími krajinami utlmili toky migrantov, zabezpečila sa vonkajšia schengenská hranica a zároveň, aby sa štáty vedeli o migrantov nielen postarať, ale aj vrátiť do ich krajín pôvodu, ak to je možné.

„Európska komisia musí rokovať s Tureckom alebo Srbskom tak, aby sme vedeli s nimi jednať o readmisných dohodách,“ tvrdí Mikulec. Jeho postoj je však tŕňom v oku opozície. Čoskoro by sa v parlamente malo otvoriť mimoriadne rokovanie s cieľom Mikulca „odvolať za totálne zlyhanie pri nelegálnej migrácii“. Predkladateľom tohto návrhu je predseda Smeru Robert Fico.

„Takto vyzerá zmena imigračnej politiky SR zosobnená šéfom úradu Orlovským zo Sorošovej otvorenej spoločnosti. Ide o ten najlepší príklad toho, ako Slovensko upadá aj v otázkach samotnej bezpečnosti občanov SR!,“ priblížil situáciu expremiér Fico.

Mikulec nečinnosť odmieta. Slovensko podľa neho vytvára tlak, aby Európska komisia riešila aj nedodržiavanie platných usmernení či zladenie vízovej politiky so Srbskom, ako aj zladenie trestania prevádzačstva. Rokuje sa podľa neho aj o refundáciách nákladov, ako to bolo v prípade ukrajinských odídencov. Na rôzne medzinárodné rokovania však Mikulec odkazuje už niekoľko týždňov a výsledky napriek tomu nevidieť.

Počet utečencov, ktorí nelegálne prekračujú hranice schengenského priestoru, postupne rastie od jari. Väčšina z nich smeruje do Nemecka, Holandska či Švédska, kde majú rodiny a priateľov. Problém si Slovensko začalo uvedomovať najmä vtedy, keď česká vláda v septembri jednostranne rozhodla o zavedení kontrol na svojich hraniciach. K tomuto kroku bola tlačená najmä Nemeckom, ktoré je už dnes voči utečencom rezervovanejšie než v roku 2015.

Nielenže Česko cez svoje územie už týždne odmieta nechať prejsť utečencov zo Sýrie sužovanej vojnou, ale v rozpore s medzinárodným právom začalo zadržiavať a na Slovensko vracať aj tých, ktorí už na české územie prešli.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) Mikulcove kroky, akokoľvek neviditeľné, aj naďalej schvaľuje. V diplomatickom snažení ho chce podporiť aj na štvrtkovom večernom stretnutí so svojím českým náprotivkom Petrom Fialom. „Predstavíme mu návrhy riešení a verím, že nájdeme spoločnú dohodu. Pretože to, čo sa teraz deje na našich spoločných hraniciach, nie je štandard a nemôžeme takto pokračovať,“ zdôraznil Heger.

„Európska migračná politika nebude kompletná a účinná, ak nevytvoríme mechanizmus, ktorý spravodlivejšie prerozdelí zodpovednosť za migrantov, respektíve žiadateľov o azyl. Slovensko od roku 2015 akékoľvek snahy o vytvorenie relokačného mechanizmu odmieta, dôsledkom tohto spolitizovaného a nekooperatívneho postoja je, že sme dnes na riešenie nášho vlastného migračného problému sami,“ zhodnotil pre Pravdu analytik z portálu EurActiv Radovan Geist.

Na Slovensku len od konca septembra zachytili už takmer 3 000 migrantov. Rovnako ako v roku 2015 platí, že na Slovensku zostať nechcú. Pred prichádzajúcou zimou sa preto hromadia najmä v tesnom okolí hraníc s Českom a opakovane sa snažia prekonať hranicu a dostať sa bližšie k Nemecku.

Miestni obyvatelia zhodne deklarujú, že s nimi nie sú žiadne problémy. Bežných ľudí tak obmedzuje skôr dlhé čakanie na hraniciach v niekoľkokilo­metrových kolónach. Slovenskí dopravcovia preto dokonca hrozili blokovaním diaľnice, kým česká polícia nesľúbila zdvojnásobiť kapacity na kontrolu kamiónov na priechode Kúty-Lanžhot.

Stovky ilegálnych migrantov v pohraničí

Opozícia tvrdí, že problém s nelegálnou migráciou je vážnejší. „Dnes sa nám v pohraničných mestách povaľujú stovky nelegálnych migrantov, ktorých nám práve vďaka Mikulcovi a jeho neschopnosti chrániť slovensko-maďarskú hranicu vrátila česká polícia,“ odôvodnil návrh na odvolanie šéfa rezortu vnútra hlavný predkladateľ Fico.

Vláda s návrhom opozície na Mikulcovo odvolanie na svojom stredajšom zasadnutí vyjadrila nesúhlas. Považuje ho za politicky motivovaný, podložený nepravdivými a zavádzajúcimi informáciami so snahou o diskreditáciu ministra vnútra.

„Roman Mikulec svoju funkciu vykonáva a z nej vyplývajúce úlohy plní profesionálne a odborne, so zreteľom na občana. Úlohy ním riadeného rezortu sú postavené najmä na ochrane ústavného zriadenia, verejného poriadku, majetku a bezpečnosti vrátane ochrany štátnych hraníc,“ uzniesla sa vláda.

Podľa vlády je súčasná prítomnosť nelegálnych migrantov na Slovensku priamym dôsledkom zavedenia hraničných kontrol Česka na spoločnej vnútornej hranici schengenu. Kroky Česka Hegerov kabinet označil za protiprávne, v rozpore s európskymi právnymi rámcami, ako aj Schengenským kódexom. „Urobili tak napriek svojmu sľubu a výslovnej dohode z predchádzajúcich rokovaní, že sa tak nestane, respektíve že to môže byť a bude až jej posledný krok,“ skonštatovala.

Kontroly na hraniciach nebudú

Policajný prezident Štefan Hamran nepodporuje kontroly na slovensko-maďarskej hranici. Hamran sa odvoláva aj na závery utorňajšieho rokovania s policajnými prezidentmi Česka, Maďarska a Rakúska. Stanovili si na ňom spoločné priority – výrazné posilnenie vonkajšej hranice schengenu na maďarsko-srbských hraniciach, posilnenie spoločných medzinárodných policajných hliadok v Maďarsku a eskortovanie utečencov zadržaných v Maďarsku späť do Srbska.

V Maďarsku už vyše dvoch týždňov pôsobí 40 slovenských policajtov, aj ďalších 30 plánuje rezort vnútra vyslať do oblasti západného Balkánu v rámci agentúry Frontex.

Policajtom už navyše pomáhajú aj vojaci. Vláda ešte na začiatku novembra schválila mandát vyčlenenia do 100 takzvaných tabuľkových miest profesionálnych vojakov na asistenčné úlohy Policajného zboru. Keďže sa vojaci budú striedať po 12 hodinách, v praxi tak bude nasadených okolo 200 príslušníkov ozbrojených síl.

Žilinka preveruje porušenie právomocí verejného činiteľa

Po tom, čo tému pred niekoľkými dňami začala vo veľkom preberať opozícia, sa k nej tento týždeň v pondelok „tajomne skrytou“ kritikou pridal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Na svojom oficiálnom webovom profile upozornil, že prokuratúra v súvislosti so situáciou na hraniciach preverí úmyselné alebo nedbanlivostné konanie, ktoré by mohlo napĺňať skutkovú podstatu trestných činov zneužívania právomocí verejného činiteľa alebo marenia úlohy verejným činiteľom.

Mikulec v reakcii povedal, že víta, ak generálny prokurátor prešetrí, ako dochádza k presunu migrantov z českej hranice na Slovensko. „Poskytneme mu maximálnu súčinnosť,“ dodal. Nie všetci predstavitelia vlády však boli k Žilinkovi takí zhovievaví. Vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová tvrdí, že Žilinka vytĺka lacný politický kapitál namiesto toho, aby si robil svoju prácu.

„Od generálnej prokuratúry sa očakáva, že bude pracovať, nie politikárčiť. A práve k svojej práci má pán Žilinka čo vysvetľovať – okrem iného aj to, či sa tento kľúčový štátny orgán mení na politickú stranu, alebo skrátka len nevie, čo má v skutočnosti na starosti,“ odkázala Remišová na svojom profile.

Bomba na Generálnej prokuratúre. Žilinka odkazuje, že sa nedá zastrašiť

V budove Generálnej prokuratúry bola medzitým v stredu nahlásená anonymne bomba. Pracovníci boli evakuovaní, vonkajší priestor okolia budovy bol ohradený a strážený policajtami. Na miesto boli ihneď vyslaní aj pyrotechnici. K veci sa už vyjadril aj generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

„Samotné oznámenie o uložení výbušného systému bolo realizované elektronickou formou na príslušný štátny orgán v Trenčianskom kraji,“ uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (PZ) v Bratislave Jana Šimunková.

Dodala, že obhliadka priestorov vykonaná pyrotechnikom bola ukončená s negatívnym výsledkom, bomba sa nepotvrdila. Polícia prípad vyšetruje.

„V súvislosti s prípadom o údajnom uložení výbušného systému v priestoroch Generálnej prokuratúry SR policajti Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave vykonali na mieste všetky potrebné úkony, vrátane ktorých bola i evakuácia osôb,“ priblížila hovorkyňa.

Maroš Žilinka zareagoval na celú vec na sociálnej sieti. Stručným, ale výstižným odkazom: „Nezastrašíte nás!“

Na sociálnych sieťach, či v mediálnom priestore ho takmer denne atakujú viacerí vládni politici, najčastejšie predsedníčka 2% strany Veronika Remišová. Preto bol dnešný útok asi len otázkou času. Prezidentka ani odborníci z Hegerovej menšiny sa zatiaľ nevyjadrili. Ide pritom o veľmi vážny akt. Možno je to však v ich očiach v poriadku.

Zdroj: pravda.sk / ereport.sk