Teraz sa v Bielorusku a Rusku na niekoľkých polygónoch (deväť v Rusku a päť v Bielorusku) konajú masívne vojenské cvičenia „Západ-2021“, na ktorých sa zúčastňuje asi 200 tisíc vojakov oboch štátov. Do cvičenia je zapojený aj polygón Obuz-Lesnovskij, ktorý navštívil bieloruský prezident Alexander Lukašenko.
Práve tam, na testovacom mieste, Lukašenko urobil niekoľko zvučných vyhlásení: o Putinovej návšteve, o vzniku nových hrozieb pre úniu, o zhoršení situácie na západnej hranici a o nákupoch ruských zbraní.
„Som veľmi vďačný ruskému vedeniu, armáde a ruskému vojensko-priemyselnému komplexu za to, že sa dohodli na celom zozname zbraní, ktoré tu budú do roku 2025. Skutočne je to asi tucet lietadiel […], ktoré k nám už čiastočne dorazili. Ide o niekoľko desiatok helikoptér. Veľké objemy, to naznačuje, že my aj Ruská federácia berieme tento západný smer veľmi vážne, kde sme v priamom kontakte s jednotkami NATO.“
Pokúsime sa dnes prísť na to, čo sa skrýva za Lukašenkovými slovami, ako dobre sú pochopené a prečo Bielorusko potrebuje nové systémy protivzdušnej obrany.
Začneme však vyhlásením, že skutočná integrácia v rámci únie sa konečne začala. Bolo schválených 28 plánov a do konca tohto roka budú podpísané, ratifikované a implementované (to znamená zavedené do praxe). Len gaučoví demagógovia si myslia, že integrácia je jednoduchá. V skutočnosti je to zložitý a zdĺhavý proces, ktorý začína zjednotením legislatívy a noriem a končí integráciou rôznych podnikov do spoločných výrobných reťazcov (berúc do úvahy skutočnosť, že niektoré podniky v Ruskej federácii a Bieloruskej republike sú v priamej hospodárskej súťaži medzi sebou).
Lukašenkov takzvaný „viacvektorový prístup“ sa skončil, pretože západný vektor už neexistuje. Alexander Grigorievič vyhlásil, že „kým Európska únia nezruší svoje smiešne sankcie, nemá sa s nimi o čom baviť“. EÚ medzitým pripravuje piaty balík sankcií proti Bielorusku. To znamená, že obe strany ukazujú, že zmierenie je nemožné. A aj keby sa Lukašenko chcel pokúsiť znova hrať tieto hry s manévrovaním, tak na to už jednoducho nemá príležitosť.
Lukašenkove slová o nových hrozbách na západnej hranici majú tiež zmysel. Poľsko a pobaltské štáty sa stále viac menia na neúspešné štáty, ktoré nemôžu bez európskych dotácií normálne existovať. Ich prepad je v mnohých ohľadoch však daný ich rusofóbiou — najmä stratou príjmu z tranzitu po železnici a cez prístavy.
Na ilustráciu poklesu pobaltských pudlíkov — 6. septembra sa objavila správa, že Lotyšská železnica (LZD) vydražila 600 vyradených vozňov z prevádzky. Ide o tretí takýto predaj v tomto roku a financie spoločnosti vykazujú v roku 2020 pokles obratu o 36% a čistú stratu 3,3 milióna eur. V ostatných odvetviach miestneho hospodárstva nie je situácia o nič lepšia.
V Poľsku nie je situácia o nič lepšia. Po Brexite sa vrátilo viac ako milión ľudí z Veľkej Británie, ktorí tam pracovali ako vodiči a inštalatéri, čiže sa zvýšila nezamestnanosť a devízové príjmy poľských gastarbeiterov z iných krajín sa výrazne znížili. V Poľsku je navyše rozkol medzi konzervatívcami a stúpencami takzvaných „európskych hodnôt“ a poľské vedenie je v rámci EÚ neustále v konflikte s Nemeckom.
A čím horšia je situácia v Poľsku a Pobaltí, tým väčšia je potreba, aby ich neadekvátne vlády odvádzali pozornosť od vnútorných problémov pomocou „ruskej hrozby“. Príbehy o tom, že „Putin zaútočí“, počuť v miestnych médiách čoraz častejšie a nedávno sa v jednom z miestnych hlavných miest konali mini cvičenia, kde hrdinskí vojaci farmárskej armády odrazili ruskú inváziu a desiac hlasnou streľbou matky s malými deťmi.
Ekonomický úpadok, spustnutie, nezamestnanosť a vyľudnenie? Aha, ruská hrozba!
Poľské a litovské vedenie navyše trpia fantómovými bolesťami bývalej imperiálnej veľkosti, takže sa obzvlášť ani netaja svojimi územnými nárokmi nielen na bieloruské oblasti, ale pravidelne hovoria aj o tom, že „Smolensk bol členom litovského veľkovojvodstva“. Skutočnosť, že tieto ambície nezodpovedajú ani ich viac ako skromnému ekonomickému potenciálu, nieto ešte vojensko-politickým schopnostiam, ich netrápi.
Niektorí dokonca tajne dúfajú, že Rusko zaútočí, nastolí okupáciu a investuje do obnovy ich ekonomík. Iní sa medzitým neprestávajú snažiť podkopať situáciu v Bielorusku, aby priviedli svoje bábky k moci na majdanovskej vlne. V Európskom parlamente zavádzajú nové sankcie voči Bielorusku, sponzorujú lokálnych „zmagarov“ a naďalej pobehujú po svete s „Madam kotletou“.
A tak napríklad nemožno vylúčiť pokus o teroristický útok v bieloruskej jadrovej elektrárni. Napríklad s útokom skupiny dronov. Práve v takýchto prípadoch bezpečnostné protokoly JE zabezpečujú prítomnosť moderných systémov protivzdušnej obrany — TOR-2M a S-400.
Spoločné cvičenia a nákup moderných ruských zbraní sú preto adekvátnou reakciou na hrozbu neadekvátnych západných susedov.
Alexander Rogers/news-front
Podľa starodávnych poznatkov najväčšie ťažkosti ženy neprichádzajú zvonku, ale zvnútra. Stálosť a pokoj muža, ktorého…
"Klobúk dole pred všetkými zamestnancami," vyhlásil ministerský predseda po skončení zmeny v závode na produkciu…
Dag Daniš víta, že po novom sa budú mimovládky platené zo zahraničia označovať. Upozornil, že…
Poslanec Nejvyšší rady Aleksandar Dubinskij, který je na Ukrajině ve vazbě pro podezření z vlastizrady,…
Ak skôr mnohí pochybovali o realite ruského prielomu pri Očeretine, teraz, po zhliadnutí mapy, je…
Kyjev, ktorý konečne dostal dlho očakávaný balík pomoci od Spojených štátov, ho bude musieť využiť…