Po týždňoch vajatania sa vláda napokon rozhodla Ukrajine darovať vojenský materiál formou medzinárodnej zmluvy medzi SR a Ukrajinou, píše J. Hrabko.
Podľa verejných informácií štyri lietadlá Mig29 už odleteli na Ukrajinu. Nevedno koľko z ďalších deviatich, ktoré vláda E. Hegera Ukrajine darovala, ešte odletí, isté sú len dve veci – prvou je, že prinajmenej tri z nich by mali odviezť, keďže im chýbajú motory. Druhou, že aj keď všetok darovaný materiál – vrátane odpaľovacích zariadení či protilietadlových rakiet – zo Slovenska odíde, pochybnosti o tom, či vláda E. Hegera bez dôvery parlamentu konala v súlade s Ústavou, zostávajú. Vyviezť sa totiž nedajú.
Po týždňoch vajatania sa vláda napokon rozhodla Ukrajine darovať vojenský materiál formou medzinárodnej zmluvy medzi SR a Ukrajinou. Netreba sa tak už navonok zaoberať tým, či v tejto súvislosti ide o zásadnú otázku vnútornej a zahraničnej politiky, ktorú vláda po vyslovení nedôvery parlamentom nemôže a nesmie vykonávať. Inými slovami, je to jedno aj v prípade, že o zásadnú otázku ide, pretože vláda si vybrala inú cestu – uzatvorenie medzinárodnej dohody. A to robiť môže.
Otázne zostáva, o aký druh v prípade uvedenej dohody s Ukrajinou ide. Presnejšie, či na jej platnosť stačí iba súhlas vlády alebo je potrebný aj súhlas parlamentu. Opäť inak – v prípade darovania protivzdušného systému S-300 stačilo vláde schváliť iba uznesenie, nepotrebovala kvôli tomu schvaľovať jednorazovú medzinárodnú dohodu, keďže jej ešte parlament dôveroval.
Čo sa však v minulom roku zmenilo, keď vláde E. Hegera parlament vyslovil nedôveru a dostala sa tak – okrem straty viacerých kompetencií – aj pod kontrolu prezidentky Z. Čaputovej, ktorá tak, prirodzene, nesie aj istú zodpovednosť za kroky a postupy vlády.
Kruciálne otázky sú najmä dve – prvou je, či na postup, ktorý zvolila vláda, je potrebný súhlas parlamentu alebo nie. Možno sa domnievať, presviedčať či horliť za jedno alebo za druhé – vláda konala v súlade alebo v rozpore s Ústavou – relevantnú odpoveď na to môže dať iba ústavný súd.
Čo je jedna z mála vecí, na ktorej sa zhodnú aj právnici a aj právni experti. Prirodzene, ak súd o to niekto požiada; ak ho nepožiada, platí, že vláda konala v súlade s Ústavou a to až dovtedy, kým súd nerozhodne inak. Zatiaľ však nie je známe, že sa tak skupina poslancov chystá urobiť alebo už urobila, hoci spory pretrvávajú. Spojenou otázkou je, či vláda s nedôverou parlamentu vôbec mohla zvoliť taký postup, aký zvolila. Mimochodom po druhé heslo, že morálka je nad právom, neplatí. Aj preto, lebo v štáte, ktorý sa nazýva právnym, to tak nie je, nemôže a ani nesmie byť.
Aj preto, lebo nevedno koho morálka má platiť – Borisa K., Igora M., Zuzany Č. alebo Roberta F., Richarda S. či azda Mariana K.? Nastavenie pravidiel je užitočnejšie, napokon, tvrdil to už Ovídius a platí to stále – preto sú dané zákony, aby silnejší nemohol všetko. Napokon, zákony hovoria veľmi zreteľne o tom, akí sme, o čo nám ide a tiež aká vládne v krajine morálka.
skspravy.sk
Načo dodávať protiraketové systémy Ukrajine, keď ruské rakety môžeme likvidovať aj z územia Nemecka? Tak…
Ukrajinské orgány pravdepodobne nezískajú kontrolu nad stratenými územiami – povedal český prezident Petr Pavel v…
Fotografie jsou nejmocnější zbraně na světě. Lidé jim věří, ale fotografie lžou. To napsal autor…
Jim Ratcliffe poukazuje na vyhasnutý dopyt po elektromobiloch. „Elektromobil je skvelý pre krátke lokálne jazdy,…
Poslední vývoj ukazuje, že Německo se přes všechny snahy nedokázalo vyrovnat s temnými historickými přízraky.…
V poslednom čase začali so Zelenským prejavovať nespokojnosť aj tí najhorlivejší zástancovia vojny s Ruskom.…