Herečka Fialová ako hlavný veľkonočný článok svietiaci na stránke telerozhlasu, Tarabova kritika obsahovej dekadencie RTVS počas najväčšieho kresťanského sviatku roka

Vytvorenie kauzy zneužitej Čaputovou v politickom boji proti Ficovej vláde a prezidentkino vybavovanie si účtov s vicepremiérom Tarabom a jej pokrytecké moralizovanie spoločne s progresivistickou úderkou v snahe odvádzať pozornosť od reálnych problémov v RTVS.

Minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nom. SNS) zverejnil status, v ktorom sa obul do vedenia RTVS. Nepáčil sa mu článok z 27. marca o herečke Zuzane Fialovej, ktorý počas Veľkej noci visel na webe verejnoprávnej televízie ako jeden z titulných článkov. „Herečka Fialová bola do kauzy RTVS zbytočne vtiahnutá, ale to, čo mi dvíha obočie je tá do očí bijúca selektívnosť „hrdinských“ progresívcov, ktorí cítia potrebu zastať sa mediálnej celebrity, no nikdy necítili potrebu zastať sa miliónov bezmenných ľudí, ktorých tyranizovala, šikanovala a urážala vláda, ktorú táto žena tak zaujato podporovala“, píše vo svojom článku publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár.

Zuzana Čaputová a jej spriaznené osoby vyjadrili podporu herečke Zuzane Fialovej, ktorá vraj po statuse Tomáša Tarabu čelí „útokom na sociálnych sieťach“… Ak sa pýtate, prečo hlava štátu mala odrazu potrebu zastať sa známej tváre, ktorá ju podporovala vo voľbách, no nezastala sa napríklad tenistky Dominiky Cibulkovej, ktorá vyjadrila podporu Petrovi Pellegrinimu a liberálny bulvár proti nej spustil mediálny lynč (o zápasníkovi Attilovi Véghovi ani nehovoriac), trafili ste pointu hneď na začiatku.

Ale pekne po poriadku. Hneď na úvod poviem, že zo strany vicepremiéra to bol veľmi nešťastný príklad arogantného správania vedenia RTVS, keď si nedokázal jedným kliknutím overiť nielen to, že článok o herečke pochádza zo stredy, ale ani to, že ten „príbeh o najväčších sviatkoch“, ktorý mu na titulke webu RTVS tak veľmi chýbal, bol hneď vedľa.

Ani po mnohonásobnom upozornení nedošlo z jeho strany ani k uvedeniu informácie na pravú mieru, ani k ospravedlneniu, ani k stiahnutiu nepravdivých tvrdení. Naozaj nepochopiteľná reakcia, ktorá urobila medvediu službu zástancom súčasných pomerov v RTVS.

Ale všetko ostatné je už len typicky pokrytecká reakcia Zuzany Čaputovej a jej progresivistickej úderky, ktorá takýmto spôsobom zámerne odvádza pozornosť od hlavného problému, ktorý v súvislosti s médiami verejnej služby riešime a vybavuje si s Tomášom Tarabom osobné účty z minulosti.

Po prvé, Zuzana Čaputová je priekopníkom veľmi nebezpečnej metódy, ktorú použila po prvýkrát v prezidentskej kampani pred piatimi rokmi a ktorú odvtedy s obľubou využíva Progresívne Slovensko a jeho PR agentúry Denník N, Sme s Aktuality.sk. Je to neprijateľné stotožňovanie kritiky s útokom. Verejná kritika je legitímnou a neodmysliteľnou súčasťou demokracie, kritiku si s útokmi plietli iba normalizátori.

Herečka Fialová bola do kauzy RTVS zbytočne vtiahnutá, ale to, čo mi dvíha obočie (keby to nebolo také vážne, tak poviem, že aj nadvihuje kútiky úst) je tá do očí bijúca selektívnosť „hrdinských“ progresívcov, ktorí cítia potrebu zastať sa mediálnej celebrity, no nikdy necítili potrebu zastať sa miliónov bezmenných ľudí, ktorých tyranizovala, šikanovala a urážala vláda, ktorú táto žena tak zaujato podporovala. Zuzana Čaputová sa takýmto spôsobom nikdy nezastala bežných občanov, ktorým Matovičova vláda nadávala do opíc a dezolátov, nezaprotestovala, keď Martin Šimečka označil najvýznamnejšie osobnosti spoločenského života žiadajúce mier na Ukrajine spodinou, neohradila sa voči tomu, keď čelili vyhrážkam ľudia, ktorí nepatria medzi progresivistov. Nepríjemnostiam, ktorým bola vystavená Zuzana Fialová, čelí dennodenne nesmierne množstvo ľudí, ktorí potrebujú ochranu alebo aspoň verejné zastanie oveľa akútnejšie ako mediálne známe osoby, ktorých ohováranie je daňou za ich popularitu. Nevravím, že je to v poriadku, ale nie všetci z nás si robíme z atakov živnosť a fňukáme, ako nám ubližujú. Ak sa to deje selektívne, ak sa pod krídla hlavy štátu zmestia výlučne osoby s progresívnou alebo liberálnou orientáciou, nie je to nič iné ako pokrytecký cirkus. Veď je to smiešne, chápete to? Hlava štátu sa teatrálne zastane herečky a nezastane sa miliónov divákov, ktorí majú zo zákona nárok na rôznorodejšie vysielanie. Kto môže veriť v úprimnosť a nezištnosť takéhoto správania?

Preto žiadam takýchto politických aktivistov, aby neodvádzali pozornosť od podstaty veci. Väčšina občanov tohto štátu má vážne dôvody k hlbokej nespokojnosti s RTVS. Každému, kto nie je zaslepený a kto nemá na súčasnom stave súkromný záujem musí byť jasné, že médií verejnej služby, ktoré všetci platíme z našich daní, sa zmocnila skupina politických aktivistov a tunelárov nášho spoločného majetku. Namiesto objektívnych informácií a vyváženej publicistiky ponúkajú jednostrannú propagandu. Manipulatívne spravodajstvo je sprevádzané cenzúrou pod zámienkou boja proti dezinformáciám a nenávistným prejavom. Súkromné firmy púšťajú verejnoprávnej televízii žilou, keď jej vnucujú svoje predražené programy ako takí úžerníci a nevýhodnými zmluvami ju držia pod krkom. Takéto praktiky vedú spoločnosť k vyprázdňovaniu verejného priestoru, nie k obrane demokracie.

Takéto trendy, žiaľ, nie sú typické len pre Slovensko. Novinárka Cecilie Jílková, dcéra disidentov Ludvíka Vaculíka a Lenky Procházkovej, napísala nedávno esej pod názvom „Moja krajina sa vracia k totalitite“, ktorú uverejnili na Západe aj niektoré nezávislé médiá (pod nezávislými nemám na mysli korporatívne) v angličtine. Poukazuje v nej na problémy so slobodou prejavu, ktorým v súčasnosti čelíme. „Keby sa dnes, 35 rokov od pádu komunizmu, môj otec vrátil z mŕtvych, vydesil by sa, že Česi opäť čelia vládnemu potlačovaniu slobody prejavu a tlače. Čo by povedal na vytláčanie investigatívnych novinárov z redakcií, na rušenie webových domén, na novú sériu politických procesov?“ kladie si otázku odvážna česká novinárka a pokračuje: „Verím, že môj otec by povedal, že v demokracii sa majú hovoriť veci, ktoré sa vláde nepáčia, že každý má dokonca právo sa mýliť, že základom demokracie je slobodná diskusia a umlčovanie jedného tábora druhým vedie k radikalizácii celej spoločnosti.“ V ďalšej časti článku opisuje Cecília súčasné cenzúrne praktiky a prácu rôznych štátnych inštitúcií i tzv. nezávislých neziskoviek, ktorých poslaním je potláčať tie „nesprávne“ postoje.

Žiaľ, nielen súčasná obyvateľka Prezidentského paláca a s ňou spriaznené opozičné strany, ale ani aktuálne vedenie RTVS si tieto problémy ani len nechce pripustiť. Keď som počul generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja pred týždňom v relácii Do kríža zanovito tvrdiť, že v tejto inštitúcii je všetko v poriadku, tak som si uvedomil, že je absolútne mimo reality. Asi je nevyhnutné nielen jemu, ale celej verejnosti predložiť dôkazy napríklad o obsadzovaní politických diskusií. Čo takto nezabudnuteľné „diskusie“ o vojne na Ukrajine, v ktorých progresívny moderátor Havran „debatuje“ s redaktorom Denníka N, s poradkyňou prezidentky Kobzovou (manželkou podpredsedu Progresívneho Slovenska Valáška) a s exporadcom premiéra Hegera a exministrom premiéra Ódora Wlachovským. Rovnaké názory, rovnaké politické pozadie a dramaturgia ako za Kim Čong-una. Ak chce takéto hojne sa vyskytujúce praktiky vo verejnoprávnej televízii, ktoré priamo porušujú súčasný zákon o RTVS, ktorý v § 3 ods. 3 pís. c jasne stanovuje, že programová služba Rozhlasu a televízie Slovenska je povinná poskytovať „nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov“ – ak chce toto svojvoľné ignorovanie právne záväzných nariadení súčasný šéf RTVS ignorovať, potom by mala existovať možnosť, aby bol pre neplnenie povinností odvolaný na hodinu.

Z uvedených dôvodov naozaj nie je na mieste, keď sa práve dnes ozývajú herci. A sú to spravidla tí istí herci, ktorí sú buď finančne zainteresovaní na predražených kšeftoch v RTVS alebo tí istí, ktorí mlčali, keď tu „neviditeľná ministerka“ Natália Milanová doslova likvidovala zvyšky kultúry. To vám neprekážalo, že o rezorte nič nevedela, že zrušila mnohé zmysluplné projekty, že na kultúru z niekoľkomiliardového Plánu obnovy nezískala ani cent? Kde ste boli vtedy zalezení? A práve vy dnes budete vykrikovať ako herečka Zuzana Kronerová, že vláda v prípade RTVS nekoná vo verejnom záujme? No koná rozhodne v záujme väčšiny obyvateľov Slovenska, v záujme oveľa väčšieho množstva občanov, ako ste vy, lobisti ziskov súkromných firiem na účet štátu. Čo za bludy to nahovárate verejnosti? Tvrdíte, že je ohrozená vaša sloboda, ale tú vám nikto neberie, vy sa iba kŕčovito bránite tomu, aby v médiách, ktoré patria naozaj všetkým, zaznel aj iný názor ako je ten váš, dokonca nie ste ochotní pripustiť ani väčšinové názory tejto spoločnosti. Koho vy vlastne zastupujete, čo si to dovoľujete? Je mi to ľúto, ale väčšina hercov dnes úplne stratila profesionálnu česť a morálny kredit na to, aby poučovala, ako sa majú veci robiť. Mali by sme ukončiť takéto praktiky, keď mysliteľov a učencov nahrádzajú herci, zabávači a primitívni influenceri bez vzdelania, expertných znalostí a skúseností.

Herečke Zuzane Fialovej želám veľa zdravia a pokoja, odsudzujem akékoľvek vulgárne prejavy a osobné ataky, ktoré hojne prúdia aj z radov jej podporovateľov na opačnú časť názorového spektra, ale v prvom rade si ona aj všetci musia uvedomiť jednu vec: keď raz vstúpite do politického ringu, keď sa angažujete v prospech nejakého kandidáta, keď vystupujete na straníckom mítingu – potom sa nemôžete čudovať, že váš politický aktivizmus vás oberá o súkromie. Ak sme si sami vybrali túto cestu, potom musíme znášať v rámci slušnosti aj tvrdú kritiku a nerobiť zo seba obeť demokracie. Zuzana Fialová raz povedala, že útočný spôsob politiky považuje za zastaraný. Vrelo by som s ňou súhlasil, keby takýto meter používala predovšetkým na seba a svoj tábor a nenazývala napríklad Štefana Harabina „smiešnym kresleným myšiačikom“. Lebo to je čo potom. Každý by mal moralizovať len v rámci skupiny ľudí, na ktorých má dosah a pre ktorých môže byť pozitívnym príkladom.

Takže na záver: aj by som čiastočne súhlasil s opozíciou, že vláde by sa zišlo pri presadzovaní jej programu trochu viac pokory a ohľaduplnosti (najmä u tých, ktorí tak radi zdôrazňujú svoje kresťanské korene), ale to by predovšetkým títo opoziční aktivisti museli rešpektovať vôľu väčšiny a neatakovať každú iniciatívu vlády, na ktorú dostala mandát od svojich voličov, ako koniec sveta. Takouto hystériou iba vedome rozdeľujete spoločnosť a strácate jej dôveru, lebo búrka v pohári vody vždy prehrmí a všetci uvidia, čo ste zač a ako zúfalo preháňate.

(Na snímke: Zuzana Fialová strávila pred piatimi rokmi volebnú noc v štábe Zuzany Čaputovej s tými istými hercami, ktorí dnes chodia rečniť na mítingy za Ivana Korčoka)

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna