Bývalý sudca Ústavného súdu Drgonec: Mafia ovládla orgány štátu a polícia brala do väzby nevinných. Štátne štruktúry sú prelezené podsvetím tak ako dosiaľ nikdy

Exsudca Ústavného súdu SR doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc. v reakcii na rozhodnutie Generálneho prokurátora SR využiť v kauze stíhania exriaditeľa SIS Pčolinského či finančníka Haščáka paragraf 363 Trestného zákona poukázal na to, že Maroš Žilinka uplatnil zákon, pretože polícia pracovala bez toho, aby zhromaždila dostatok presvedčivých dôkazov. 

Nikdy si nedával servítky pred ústa. Emeritný sudca Ústavného súdu, bývalý člen Súdnej rady SR aktívne komentuje súčasné dianie. „Zbytočne vám zákon určuje nejakú povinnosť, keď sa nejaký mamľas v parlamente rozhodne pre opak,“ vyhlásil na margo sporu Žilinka verzus Baránik. Ministerka spravodlivosti Kolíková podľa neho nie je žiadna reformátorka. S JÁNOM DRGONCOM sa aj o tom, prečo by už asi neštudoval právo, ale vybral si inú kariéru, rozprávala LENKA DALE.

Boli ste typický tým, že ste vždy nosili na košeli motýlika, a priznám sa, že už dlhšie som zaskočená, že motýlika niet.

Už asi dva roky som dôchodca. Zrejme som sa dostal na tú stranu života, v ktorej sa človek vracia do detstva. Na mne sa to pozná návratom do tričiek a džínsov.

V súčasnosti vrie konflikt medzi bezpečnostnými zložkami štátu, inšpekcia obvinila a posadila do kolúznej väzby vyšetrovateľov NAKA. Premiér Heger hovorí o infiltrovaní mafie do prokuratúry a polície, Kollár vraví o striedaní mafií…

Počúvame, no nepremýšľame o tom, čo počujeme. Igor Matovič nedávno vysvetľoval: „Mafia sa postarala, aby do väzby vzali nevinných.“ Nemám dôvod mu neveriť. Lenže to znamená, že mafia ovládla orgány štátu. Nevinných brala do väzby polícia, nie hrdlorezi mafie. To potom znamená jediné – štátne štruktúry sú prelezené podsvetím tak ako dosiaľ nikdy.

Veľkej kritike čelí generálny prokurátor Maroš Žilinka, keď generálna prokuratúra rozhodla o zastavení stíhania exriaditeľa SIS Pčolinského či finančníka Haščáka. Politici riešia, ako si to prokuratúra mohla dovoliť, rozdielne sú aj reakcie z oblasti justície. Ako to vidíte vy?

Generálny prokurátor uplatnil zákon. Trestný poriadok. Je zjavné, že polícia pracovala na kauze bez toho, aby zhromaždila dostatok presvedčivých dôkazov. Tak to Žilinka stopol a vrátil. Skutočná situácia je výrazne iná, ako ju prezentuje napríklad doktor Baránik v parlamente.

Poslanec Baránik chce dokonca iniciovať odvolávanie Žilinku v parlamente. Dôvody na to vraj nepotrebuje, lebo stratil jeho dôveru.

Ako keby Baránik pred stratou dôvery v Žilinku stratil vlastný rozum. Ja si zas myslím, že doktorovi Baránikovi by sme mali zbaliť batožinu a poslať ho naspäť do Kanady, odkiaľ sem prišiel robiť veľkú vodu. Právnemu štátu na Slovensku by to určite úžasne prospelo.

Názory sú skutočne rozdielne. Sudcovia podpisovali otvorený list, kde sa stavali za Žilinku a proti Lipšicovi, na druhej strane predseda špeciálneho súdu sa postavil na stranu Žilinkových kritikov. Ľudia už musia byť zmätení.

Predseda Špecializovaného trestného súdu v tom možno vidí šancu na svoj prestup do kresla generálneho prokurátora. Verejnosť musí byť zmätená, lebo ide o rýdzo odbornú záležitosť. Sú to veci, o ktorých sa rozhoduje týždeň čo týždeň, ale bez verejnej diskusie. Zrazu máme verejnú diskusiu o veciach, ktorým ľudia nerozumejú, diskutujú o nich v intenciách toho, čo sa dopočujú z médií, a tie informácie sú absolútne účelové. Tu sa jednoducho už vôbec neberie zreteľ na akýkoľvek zákon. Zbytočne vám zákon určuje povinnosť, keď sa nejaký mamľas v parlamente rozhodne pre opak.

Isté je, že po rozhodnutí generálnej prokuratúry chcú politici zmeniť paragraf 363. Na jednej strane je fajn efektívne reagovať, na druhej – nie je to nebezpečné ohýbanie zákonov?

Je. A veľmi. Na Slovensku sme sa dostali do absurdnej situácie, keď sa uplatnenie zákona stáva dôvodom na uplatnenie zodpovednosti voči tomu, kto zákon uplatnil. To nie je len problém Žilinku. Všeobecne sa zákony absolútne ignorujú, popierajú a dostali sme sa ešte o krok ďalej. Ak sa náhodou nájde človek v štátnych službách, ktorý zákon uplatní, tak sa okamžite kriminalizuje, organizuje sa naňho pohon a ideme sa ho zbaviť, lebo to je ten gauner, ktorý uplatňuje zákon.

Podľa niektorých názorov mala generálna prokuratúra po­čkať na súdy. Čo si o tom myslíte?

Trestné stíhanie sa nevedie vždy iba proti páchateľom. Je množstvo krivo obvinených a obžalovaných nevinných. Téza o čakaní na súdy je hlúpa a účelovo vykonštruovaná, aby bolo možné Žilinku biť a vyhnať z prokuratúry. Načo povedieme desiatky a stovky súdnych konaní o vine a treste, keď je jasné, že sa o vine hovoriť nedá, lebo polícii sa nepodarilo nič dokázať?

Viac ako odborný problém to celé ľudia vnímajú, súdiac podľa reakcií a komentárov na internete, ako politické záležitosti. Mýlia sa?

Až príliš často sa nemýlia.

Máme tu nezávislý orgán, ktorý má zabezpečiť nestrannosť a nezávislosť súdnictva, máme tu súdnu radu. Kauzou generálneho prokurátora sa má takisto zaoberať. Rozhovor robíme tesne pred týmto zasadnutím, máte predstavu, ako budú jej členovia reagovať?

Súdna rada už má za sebou jeden obrovský prešľap, keď „popravila“ sudcu Miľana za to, že odmietol pojednávať v rúšku. Bez zákonného základu pre povinnú prácu v rúšku. Pokladám za veľmi pravdepodobné, že keď budú rozhodovať o Žilinkovi, opäť to nebude podľa paragrafov a práva, ale bude to sprosté zavďačovanie tým, ktorí chcú, aby mali v rukách niečo na generálneho prokurátora.

Boj proti korupcii je pre ľudí a vládu určite dôležitý.

Vládna politika stojí na sľube, že potrestajú všetkých zločincov minulosti. Ten sľub neberie do úvahy jednu okolnosť – že každému, koho chcú odsúdiť, musia vinu dokázať. A dokázať vinu nevládzu. To je presne to, čo povedal Žilinka v uznesení – trestné stíhanie bežalo pre vymyslený zločin, svojvoľne. Žilinka stojí za uznesením, ktoré de facto spochybňuje celý spôsob vyšetrovania podobných prípadov. Preto je vláde nepohodlný.

Ľudia opäť začínajú riešiť koronavírus. Vy ste veľmi ostro vystúpili proti už dvadsiatej novele Ústavy SR, ktorá s covidom súvisela.

Výhrady proti dvadsiatej zmene ústavy nezazneli iba z mojich úst. Pred dvomi týždňami sa táto zmena stala príčinou vyslovenia znepokojenia Európskej asociácie sudcov. Namiesto toho, aby iniciátorka zmeny mala vážne problémy so zotrvaním v kresle ministerky, Richard Sulík jej vynucuje miesto vo vláde. Kto tak výborne zbabre ústavu, potrebuje predsa ďalšie príležitosti.

Ozvali sa hlasy, že pandemická situácia si to tak vyžiadala.

Situácia si to nevyžiadala. Neustálym predlžovaním núdzového stavu sme vybočili z medzinárodného štandardu. Rada Európy má svoju predstavu, ako má vyzerať núdzový stav, ako dlho má trvať a ten náš ho prešvihol skoro o 300 dní oproti medzinárodnému štandardu. Stačí teraz, aby sa akákoľvek záležitosť týkajúca sa núdzového stavu na Slovensku dostala do Štrasburgu a je len otázka času, kedy nám povedia, že Slovensko porušilo dohovor príliš dlhým núdzovým stavom.

Dvadsať novelizácií ústavy za tridsať rokov je dosť na to, že ide o základný právny predpis štátu.

Tieto zmeny sú často ukážkou absolútnej účelovosti – čo volebné obdobie, to niekoľko politických strán, ktoré majú nutkanie zanechať za sebou niečo – ani nie v pamäti národa, tu sa hodí hovoriť skôr o zanechaní jaziev v tvári národa. Zmeny sú veľakrát nekoncepčné a nezmyselné, no ide o to, že každá politická strana stavia svoj pamätník do Ústavy SR.

Ministerka Mária Kolíková je podľa mnohých veľkou reformátorkou, vy ste jej kritikom. Prečo sa vám nepáčia jej zmeny?

Reforma je slovo jasného významu. Na to, aby sme dôvodne hovorili o reforme súdnictva, bolo by treba odstraňovať nedostatky, ktoré v súdnictve sú. Verejným tajomstvom sú neuveriteľne dlhé, zbytočné prieťahy na súdoch. Tak by reforma mala slúžiť na vytvorenie organizačných predpokladov na ich zásadné skrátenie. To je iba jeden príklad za mnohé. Lenže celá súdna mapa nie je o tom, že sa zrýchlia konania, ale o konfiškovaní lukratívnych budov súdov. So sudcami, ktorým zmeny hrozia, ministerka nekomunikuje. Tvárime sa, že sa tu udeje nejaká reforma, všade budú ružové obláčiky a krásna modrá obloha, lebo súdnictvo konečne začne fungovať. Figu. Ani jedna z tých problematických vecí, ktoré v súdnictve sú, sa nevyrieši. Nemá sa ako vyriešiť. Nerieši sa.

O reforme sa hovorí už tridsať rokov. Súdne konania stále trvajú dlho. Prečo to tak je?

Reči, reči, reči. A čo sa robí? Nič. Reálne na vyše 70 súdoch sú prieťahy v konaní, ich počet sa ešte zníži na päťdesiat. Tie prípady sa nevyparia. Ako ich bude menej súdov rýchlejšie riešiť? Jedinou možnosťou je nákup čarodejných prútikov pre sudcov. Predložilo už ministerstvo spravodlivosti ministrovi financií objednávku?

Dôvera ľudí v súdy je dlhé roky nízka. O očiste súdnictva sa tak­isto diskutuje už tridsať rokov.

V roku 1990 sme začali očisťovať súdnictvo od komunistov. Prínos sa prejavil v tom, že sudcovia komunisti odišli robiť advokátov a sudcov prišli robiť komunisti úradníci z rôznych úradov. To určite nebol krok k lepšiemu. Odvtedy sa vždy robí nejaká ďalšia fiktívna očista, ktorá prináša ten istý faktický výsledok. Menia sa názvy projektov zmien.

Vy ste boli aj v politike, ale veľa právnej vody ste tam nenamútili. Prečo?

Namiesto demokracie máme partiokraciu. Urobíte len toľko, koľko vás vaša strana a jej koaliční partneri nechajú urobiť. Čo by malo prospieť spoločnosti, to cez koaličné štruktúry neprejde, lebo by to mohlo prinášať body iba jednej politickej strane. Už vôbec nie sponzorom a vplyvným ľuďom v pozadí. Tým sú demokratizačné zmeny ukradnuté. Ak sa chcete presadiť, musíte navrhovať väčší zisk, viac buchnátov voličom. Ja som napríklad pripravil a do pléna národnej rady predložil návrh rozsiahlej zmeny ústavy. Zameraný na modernizáciu slovenskej spoločnosti, posilnenie vplyvu občanov na veci verejné. Keď začalo hroziť, že opozícia môj návrh podporí, koaliční partneri ANO, teda SDKÚ, SMK a KDH, si vyžiadali čas, aby sa o mojom návrhu poradili. Čas radenia sa dosiaľ neskončil.

Prečo sa tejto vláde vyčíta, že s ňou sa skončil právny štát?

Pretože materiálny právny štát sa rozplýva vo vzduchu. Parlament zasadá, ale tak, aby neohrozil tvorbu práva orgánmi výkonnej moci. Ba aj mimo výkonnej moci. Mám na mysli Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Lebo sa deštruuje systém základných práv a slobôd. Pretože predstaviteľ štátu, ktorý uplatňuje právny poriadok, kladie svoju hlavu katovi na klát. Vláda má v tom všetkom prsty. A v mnohom ďalšom.

Učili ste študentov na právnickej fakulte, poznali ste teda aj mnohých nádejných budúcich sudcov či prokurátorov. Čo sa stalo, že za tých 30 rokov súdnictvo nezmenili?

Pretože systém organizácie a riadenia štátu je nastavený tak, aby sa naozaj nič zásadné nedalo zmeniť. Pripomeniem len volebný systém. OĽaNO – strana, ktorá v parlamentných voľbách získala 25 percent, teda štvrtinu hlasov voličov, má jednu tretinu poslancov v NR SR. To je čo za zázrak? Správna odpoveď znie: to je zázrak volebnej matematiky.

Keď ste začínali s právom, mali ste svoje predstavy, ako bude vyzerať vaša budúcnosť. Splnili sa vám?

Ani vzdialene. Keby som sa dnes mal rozhodovať, či idem na právo, tak s najväčšou pravdepodobnosťou nie. Právo by mohlo byť úžasne krásne, keby bolo nadviazané na spravodlivosť. A, samozrejme, keby sa prostredníctvom práva spravodlivosť do spoločnosti prinášala. Nefungujte to. Skutočnosť je taká, že sa do práva vnášajú iné záujmy a na spravodlivosť takmer nedochádza.

Autor: Lenka Dale

Zdroj: plus7dni.pluska.sk