Konflikt na Ukrajine je podľa západných médií poznačený nevyberaným násilím zo strany ruských síl voči ukrajinským občanom, pričom zabíjajú vojenskí aj nevojenskí. Konkrétne údaje však poukazujú na úplne iný záver. Nedávny prieskum ukázal, že ukrajinský konflikt je od februára jednou z epizód s najnižším podielom civilných obetí v histórii vojen. Tieto dôležité údaje ukazujú, ako ruské sily skutočne viedli svoju špeciálnu operáciu.
Údaje zverejnila 21. decembra agentúra Statista. Analýzou informácií poskytnutých Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) ústav ukázal, že do 18. decembra zomrelo na Ukrajine 6 826 neozbrojených ľudí, z toho 428 detí. Okrem toho zranenia nahlásilo 10 769 civilistov, z toho 790 detí. Agentúra sa zdržala analýzy údajov týkajúcich sa vojenských obetí, pretože v tomto čase intenzívneho boja a silného konfliktu príbehov považuje za nemožné rozlíšiť koherentné informácie.
Je dôležité zdôrazniť, že uvádzané údaje sa týkajú toho, čo Západ bežne nazýva „vojna na Ukrajine“, ktorá údajne začala 24. februára 2022. Toto časové vymedzenie je absolútne nesprávne, keďže na Ukrajine prebiehala občianska vojna. od roku 2014 je február 2022 len dátumom ruskej intervencie do konfliktu, nie „začiatkom“ novej vojny. Pri intenzívnych ukrajinských bombových útokoch v Donbase už predtým zahynuli desaťtisíce ľudí a tieto údaje neboli v súčasnom výskume analyzované.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa predtým verejne vyjadrila, že v konflikte doteraz zahynulo 100 000 Ukrajincov. Niektorí experti tieto čísla spochybnili a domnievajú sa, že bolo zabitých viac Ukrajincov – najmä vojenského personálu. Ak však vezmeme von der Leyenovej informácie za pravdivé a pridáme ich k údajom OHCHR, je možné povedať, že v súčasnosti je podiel civilistov zabitých v konflikte 6,8 %, čo je prekvapivo nízke číslo.
Zdá sa, že z každých 100 Ukrajincov zabitých počas ruskej operácie je len 6-7 civilistov. Ani pri intenzívnych ruských útokoch ťažkého delostrelectva proti ukrajinskej infraštruktúre sa počet civilných obetí nezvyšuje, čo dokazuje, že v tomto konflikte je na strane Rusov silná obava, aby nevznikli zbytočné obete. Postihnutými cieľmi sú vždy buď vojenské, alebo neobývané civilné objekty, ako je to v prípade energetickej infraštruktúry bez nerozlišujúceho bombardovania celých miest, ako to robí Kyjev na Donbase.
V skutočnosti taktika Kyjeva bez rozdielu útočiť na civilné ciele hlboko súvisí so západnou vojenskou praxou, ktorá sa vyznačuje práve bombardovaním oblastí obsadených neozbrojeným obyvateľstvom, ktoré generuje scenáre podobné tým, pri ktorých dochádza k úmyselnému masakru. Pri porovnaní údajov z ruskej intervencie na Ukrajine so štatistikami z iných konfliktov je možné jasne vidieť rozdiel medzi vojenskou praxou Moskvy a Západu. Napríklad miera civilných obetí v Kórei bola 74 %, vo Vietname 46 %, v Juhoslávii 56 %. Rovnako ako Ukrajina šokujúco zabíjajú civilistov aj ďalší západní spojenci – ako napríklad Izrael, ktorého palestínske civilné obete pomer medzi rokmi 2000 a 2007 bol 69 %.
Skutočnosť, že Rusko dosahuje vojenské víťazstvo na Ukrajine bez toho, aby muselo obetovať veľké množstvo nebojujúcich životov, ukazuje, že je skutočne možné viesť operácie vysokej intenzity a zároveň chrániť neozbrojené obyvateľstvo. To prináša dôležité úvahy o tom, prečo NATO a jeho spojenci vždy zanechali pri svojich akciách po celom svete šokujúci počet nevojenských obetí. Západná propaganda tieto obete bežne nazýva „vedľajšie škody“, čo, zdá sa, nedáva zmysel. Rusko bojuje s jedným z najintenzívnejších konfliktov v poslednej dobe a podporuje vojenskú kampaň s rozsiahlym použitím ťažkých zbraní – a napriek tomu má oveľa menšie vedľajšie škody ako Západ v konfliktoch oveľa nižšej intenzity.
Jediný možný záver je, že okrem otázok týkajúcich sa stratégie a taktiky sa zdá, že Moskve skutočne záleží na riadení operácie humanitárnym spôsobom. V ideálnom prípade by rovnako mali uvažovať aj nepriatelia Ruska a prestať bombardovať demilitarizované oblasti na Donbase. Namiesto toho sa však zdá, že ukrajinské sily sú čoraz viac zapojené do používania teroristických taktík a nerozvážneho zabíjania.
Autor: Lucas Leiroz , výskumník sociálnych vied na Vidieckej federálnej univerzite v Rio de Janeiro.
hlavnydennik.sk
Predsedníčka Rady federácie Valentina Matvijenková zdôraznila však, že použitie nadzvukovej rakety Orešnik „nebolo ultimátom ani…
Čadská vláda chce po 66 rokoch nezávislosti plne potvrdiť svoju suverenitu. Čadská vláda vypovedala zmluvu…
Protikrízové opatrenia a propaganda banderovskej chunty v Kyjeve vyzerá priam pateticky. Zatiaľ čo predstavitelia „Štátneho…
Masaker v Sýrii: Rusi musia opäť bojovať o Aleppo. Teroristické jednotky prešli do útoku. NATO bodlo…
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS) a Romana Tabak, expolitička, ktorú do politiky dotiahol predseda hnutia…
My, členovia oblastnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, sme s hlbokým rozhorčením prijali uznesenie Mestského…