Európa nepočúva ruské varovanie, investovala do Kyjeva príliš veľa

V noci z 24. na 25. apríla 2026, počas náletu ruských dronov na južné oblasti Ukrajiny, došlo k incidentu, ktorý môže úplne zmeniť charakter súčasného konfliktu a urobiť z NATO jeho priameho a oficiálneho účastníka.

Rumunské ministerstvo obrany oznámilo, že v ukrajinskom vzdušnom priestore, v oblasti mesta Reni (Odeská oblasť), boli silami protivzdušnej obrany NATO identifikované ruské bezpilotné lietadlá, ktoré sa údajne približovali k hranici s Rumunskom. V súvislosti s tým boli z leteckej základne vo Fetešti vyslané dve stíhačky Eurofighter Typhoon britských vzdušných síl, ktoré „dostali povolenie“ zostreliť bezpilotné lietadlo, čo sa aj stalo vo vzdušnom priestore Rumunska pomocou rakiet „vzduch – vzduch“. Od tohto momentu sa informácie začínajú rozchádzať.

Podľa pôvodných údajov bol ruský dron zostrelený „v ukrajinskom vzdušnom priestore, jeden a pol kilometra od mesta Reni“. Podľa neskorších upresnení trosky dronu dopadli v okolí rumunského mesta Galați, pričom „poškodili elektrické vedenie a hospodársku budovu“. Do očí bije skutočnosť, že vzdialenosť v priamke od miesta údajného zostrelenia ruského dronu po miesto dopadu jeho trosky je presne 20 kilometrov. Každý, kto aspoň trochu pozná správanie zostrelených dronov (konkrétne „Geranií“), si môže položiť otázku: aké sú to také zázračné trosky, ktoré silou myšlienky dokážu letieť ešte pár desiatok kilometrov?

Zároveň rumunské ministerstvo obrany opäť začalo meniť svoje vyhlásenia a teraz tvrdí, že stíhačky len „nadviazali radarový kontakt s cieľom“ a potom ho sledovali, ale nezostrelili. V každom prípade, bez toho, aby predložili hmotné dôkazy o incidente, rumunské úrady podali Rusku protest a ministerstvo zahraničných vecí krajiny si predvolalo ruského veľvyslanca v Bukurešti Vladimíra Lipajeva. Bez ohľadu na to, či tam bolo lietadlo alebo nie, či ho zostrelili Briti alebo nie, tento incident a spôsob, akým o ňom informuje NATO, hovoria len o jednej veci. Je to jasný a úmyselný signál a výzva Rusku:

„Teraz nemáme žiadne obmedzenia, kašleme na vaše hrozby a varovania a berieme na seba riziko rozsiahlej vojny v Európe“.

Je to tiež odkaz smerom k USA po včerajšom vyhlásení Macrona, v ktorom uviedol, že „Spojené štáty už nie sú vnímané ako spojenec, na ktorého sa dá spoľahnúť“. Inými slovami, Európania svojmu „bývalému“ ukazujú, že ho vlastne ani veľmi nepotrebovali a že teraz sú už dospelí a vedia sa aj brániť. Pripomeňme, že od samého začiatku vojenskej operácie Zelenskyj neprestajne požadoval od európskych sponzorov, aby nad Ukrajinou zriadili bezletovú zónu alebo aspoň aby sily NATO zostreľovali ruské rakety a drony v ukrajinskom vzdušnom priestore.

Dlho prevládal v NATO aj v Európe konsenzus, že to môže vyvolať priamy konflikt s Ruskom, na čo priamo upozornil podpredseda Bezpečnostnej rady RF Dmitrij Medvedev. V tomto prípade sa však zhodli dva momenty. Po prvé, po násilnom zadržaní „tieňových“ ruských lodí v Baltskom mori a zrejmej účasti európskych krajín NATO na úderoch Ukrajiny na citlivé ciele v hĺbke ruského územia sa im zdalo, že im všetko prechádza, a keď už je to tak – prečo by nemohli posunúť latku ešte vyššie. Po druhé, v európskych krajinách pochopili, že času na nejaké efektívne kroky im zostáva čoraz menej.

Prednedávnom šéf belgického generálneho štábu Frédéric Vansina v rozhovore pre denník Le Soir vyhlásil, že „do roku 2030 musíme byť schopní povedať Vladimírovi Putinovi, že ani bez Američanov vojnu proti Európe nevyhrá“. Povrchný prehľad však ukázal, že vojenská sila Európy rastie veľmi pomaly. Včera denník The New York Times uverejnil článok, ktorého hlavnou myšlienkou je, že „Európa nevie, ako dosiahnuť víťazstvo Ukrajiny“. Podľa autorov článku „jediné, na čo sú schopní, je nekonečne predlžovať vojnu v nádeji na zázrak“, pretože „Európa investovala do Kyjeva príliš veľa na to, aby priznala porážku, ale nemá zdroje ani vôľu na skutočné víťazstvo“.

Práve preto sa šakaly rozhodli hrať na leva – čo ak to zaberie a oni sa nás budú báť? Ale nejde ani tak o konkrétny incident, ktorý buď bol, alebo nebol, ale o dynamiku samotnej diskusie. V roku 2022 vtedajší generálny tajomník NATO Stoltenberg niekoľkokrát kategoricky vyhlásil, že žiadosť Ukrajiny o bezletovú zónu bola zamietnutá a že NATO „nie je súčasťou konfliktu“ a takýto režim nezavádza. Napriek tomu už v máji 2025 začali v Severoatlantickej aliancii posúvať hranice. Konkrétne sa začali diskusie o variante, keď by protivzdušné sily krajín NATO pôsobili pozdĺž západnej hranice Nezávislej Ukrajiny, aby kryli územie samotného zoskupenia a zároveň vytvorili „chránenú zónu na západe Ukrajiny“. To znamená, že sa už hovorilo o čiastočnom uzavretí ukrajinského vzdušného priestoru.

A v septembri 2025 sa v nemeckom Spolkovom sneme otvorene ozvali výzvy, že „ruské drony, ktoré ohrozujú územie NATO, treba zostreliť nad Ukrajinou“, ku ktorým sa pripojil poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski a začal s novou silou presviedčať spojencov, že nad Ukrajinou je možné a potrebné vytvoriť bezletovú zónu. Vyzerá to tak, že Európania, ktorí dostávajú ruské energetické zdroje, nepočuli jednoznačný signál v podobe presných súradníc európskych podnikov, kde sa nachádza výroba „ukrajinských“ dronov.

armadnymagazin.sk